Euro — nová mena pre starý kontinent

FRANCÚZSKY minister financií nadšene otestoval novú mincu v zuboch a vyhlásil: „Je pravá, nie je to žiaden falzifikát. A má prvenstvo vo Francúzsku i v Európe.“ Táto minca bola prvým eurom vyrazeným vo francúzskej štátnej mincovni. Bolo to v pondelok 11. mája 1998.

Čo je to euro? Ako ovplyvní ženy v domácnosti, robotníkov, turistov a obchody v Európe? Bude mať nejaký vplyv na celosvetovú ekonomiku? Azda bude dobre, keď sa odpovede na tieto otázky dozviete ešte skôr, než zahodíte svoje nemecké marky, líry alebo franky.

Ako táto myšlienka vznikla?

Keď sa 1. novembra 1993 Maastrichtskou zmluvou zmenilo Európske hospodárske spoločenstvo na Európsku úniu (EÚ), jedným zo základných cieľov bolo zavedenie jednotnej meny v členských štátoch.a Takú jednotnú menu nemala Európa od čias Rímskej ríše. Padlo rozhodnutie, že nová mena sa bude volať euro. V tejto menovej únii nie sú zastúpené všetky krajiny EÚ. Len 11 z 15 krajín EÚ teraz začína používať euro. Týmito krajinami sú Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko. Grécko nesplnilo ekonomické kritériá na vstup. Ďalšie tri — Británia, Dánsko a Švédsko — sa v súčasnosti rozhodli nevstúpiť do tejto menovej únie.

Euro sa bude zavádzať postupne. Od 4. januára tohto roku sa s eurom začalo obchodovať pri bezhotovostných transakciách na medzinárodných peňažných burzách. Euromince a eurobankovky sa dajú do obehu počas šiestich mesiacov od 1. januára 2002, na čo sa niekdajšie meny zúčastnených krajín pravdepodobne stanú exponátmi múzeí a pamätných skriniek. Odhaduje sa, že euro nahradí 12 miliárd bankoviek a 70 miliárd mincí s celkovou hmotnosťou 300 000 ton. Očakáva sa, že aj zostávajúce krajiny EÚ sa budú môcť časom zaradiť medzi krajiny s jednotnou menou.

Rakúsky minister financií o prechode na euro povedal: „Sme na prahu novej éry integrácie Európy.“ Ale európska verejná mienka je v súvislosti s eurom rozdelená. Štyridsaťsedem percent ľudí má pocit, že jednotná mena urobí z Európy ekonomickú mocnosť, zatiaľ čo 40 percent ľudí je presvedčených, že euro ochromí európsku ekonomiku. Niektorí dokonca zastávajú názor, že jednotná mena môže viesť k vojne! Uprostred týchto dvoch skupín sú nerozhodní „euroskeptici“, teda tí, ktorí vidia výhody jednotnej meny v Európe, ale pochybujú o jej konečnom úspechu.

Niektorí ju považujú za požehnanie...

Európska komisia, najvyšší výkonný orgán EÚ, vyhlásila: „Vytvorením jednotnej meny ponúkne Európa svojim občanom, svojim deťom a svojim partnerom... hmatateľnejší symbol spoločného smerovania, ktoré si slobodne vybrali: symbol budovania spoločnosti založenej na mieri a blahobyte.“

Zástancovia eura uvádzajú mnoho možných výhod jednotnej meny. Bezprostredným prínosom zavedenia eura je odstránenie zmenárenských poplatkov. Občas sa uvádza ako príklad neúnavný európsky cestovateľ, ktorý s výnimkou vlastnej krajiny navštívi všetkých 14 krajín EÚ. Ak začína svoju cestu povedzme s 1000 nemeckými markami a v každej krajine si peniaze vymení, má z nich na konci cesty následkom zaplatenia samotných zmenárenských poplatkov len 500 mariek!

Rovnako vývoz a dovoz už nebudú zaťažené poplatkami spojenými s konverziou meny. Jednotná mena podobne odstráni nepriame náklady vyplývajúce z pohybu kurzov. Keď v nejakej krajine hodnota meny klesá, cena dovážaného tovaru v nej stúpa. To často vedie k inflácii. A tak by sa Európa s jednotnou menou, ktorú neohrozuje kolísanie kurzov, mala stať príťažlivejšou pre zahraničných investorov.

Priaznivci eura predvídajú v Európe aj pokles cien. Zákazníci a aj obchodníci si teraz môžu ľahko porovnávať ceny, a keď budú v roku 2002 zavedené euromince a eurobankovky, bude to ešte ľahšie. Očakáva sa, že rozdiely v cenách rovnakého výrobku v rôznych častiach Európy sa zmenšia, z čoho bude mať úžitok zákazník.

... iní ju považujú za kliatbu

Svoj názor vyjadrujú aj kritici. Tí si myslia, že euro zviaže európsku ekonomiku, zničí jej pružnosť a utlmí jej rast. Predpovedajú, že jednotná mena zvýši nezamestnanosť, dá podnet na hromadné špekulatívne útoky na peňažné trhy a spôsobí politické napätie. Také politické napätie sa už objavilo. Vezmime si napríklad diskusiu Nemecka s Francúzskom o tom, kto by mal byť hlavou Európskej centrálnej banky, ktorá má dohľad nad eurom. Takých sporov možno očakávať viac, pretože každý členský štát EÚ sleduje vlastný program.

V niektorých krajinách EÚ je v súčasnosti nezamestnanosť na rekordne vysokej úrovni. Mnohí za to pripisujú vinu znižovaniu výdavkov a zvyšovaniu daní, čo sú opatrenia potrebné na splnenie kritérií pre jednotnú menu. V Európe sa ozývajú protesty proti prísnej finančnej politike, ku ktorej patrí radikálne obmedzovanie veľkorysých sociálnych a dôchodkových programov a programov zdravotníckej starostlivosti. Ako dlho vydrží taká prísna finančná disciplína? Budú niektoré krajiny v pokušení povoliť si trochu opasok, keď sa euro stane skutočnosťou? Spôsobila by potom taká uvoľnená politika v jednotnom európskom menovom systéme veľké škody?

Ďalší poukazujú na to, že ľudia sú na menu vlastnej krajiny silne citovo viazaní. Mena je viac ako len čosi, čo máte vo vrecku. Mnohým ľuďom pripomína históriu ich krajiny, je pre nich rovnako dôležitým symbolom ako zástava. Národná mena je prostriedkom, v ktorom ľudia zarábajú, počítajú, odhadujú, obchodujú a sporia. Zatiaľ čo napríklad Nemci uvidia po prevode na euro na svojich bankových účtoch o polovicu menšie sumy, sumy Talianov sa v čase, keď zanikne líra, radikálne scvrknú na dvetisícinu. Podľa jednej štúdie bude prechod na euro pre mnohých Európanov „traumatizujúcim zážitkom“.

Je vhodná pre všetkých?

Niektorí ekonómovia v EÚ a v Spojených štátoch zdôrazňujú, že hoci jednotná mena má teraz značnú politickú podporu, európska ekonomika je roztrieštená, obyvatelia sú silno spätí so svojou domovskou krajinou a kultúra jednotlivých krajín je úplne odlišná. A tak je na rozdiel od obyvateľov Spojených štátov menej pravdepodobné, že by sa Európania, ktorí stratia prácu, jednoducho zobrali a presťahovali niekde ďaleko, aby prácu našli. Niektorí odborníci sú presvedčení, že taká roztrieštenosť oberá štáty eurozóny o prostriedky na zmierňovanie prípadných problémov potrebné pre ekonomiku, a teda aj pre menu.

Kritici hovoria, že v systéme jednotnej meny stratia jednotlivé vlády svoju pružnosť pri riešení ekonomických problémov. Hovoria, že euro presunie moc z jednotlivých krajín na novú Európsku centrálnu banku v nemeckom Frankfurte. Tým sa zvýšia požiadavky na koordináciu daňových predpisov a ostatnej finančnej politiky na celom kontinente. Kritici tvrdia, že orgány — výkonný a zákonodarný —, ktoré sídlia v Bruseli a v Štrasburgu, získajú moc. Skutočne, Maastrichtská zmluva volá po vytvorení politickej únie, ktorá by napokon bola zodpovedná za zahraničnú politiku, za obranu a tiež za hospodársku a sociálnu politiku. Bude tento prechod hladký a bez problémov? To ukáže len čas.

„Obrovská hra“

Medzitým banky a supermarkety už prechádzajú na euro tak, že otvárajú euroúčty a spolu s cenami v miestnych menách uvádzajú aj euroceny. Cieľom je urobiť prechod na euromenu v roku 2002 čo najhladším. Istý populárny francúzsky časopis už rozšíril viac než 200 000 kalkulačiek naprogramovaných na prepočítavanie francúzskych frankov na eurá a naopak.

Bude euro, pokiaľ ide o moc, jedného dňa súperom amerického dolára? Mnohí si myslia, že keď bude raz euro prijaté, Spojené štáty sa už pravdepodobne nebudú môcť tak ľahko tešiť z dominantného postavenia vo svetovom hospodárstve. Títo ľudia predpovedajú, že euro sa spolu s dolárom stane celosvetovou rezervnou menou. Jill Considinová z Newyorského zúčtovacieho združenia hovorí: „Začína sa vytvárať nové konkurenčné pole.“

Aká bude budúcnosť eura? Nemecký redaktor Josef Joffe nazýva jednotnú menu „kolosálnym európskym hádzaním mince“ a „obrovskou hrou“. A dodáva: „Jej zlyhanie môže vážne poškodiť veľa z toho, čo Európa dosiahla za posledných 50 rokov.“ Francúzsky minister financií vyjadril pocity mnohých Európanov, keď povedal: „Je s ňou spojeného veľa optimizmu i veľa obáv.“

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 14]

FAKTY O EURE

● Euro má o niečo väčšiu hodnotu ako americký dolár

● Eurobankovky budú v siedmich hodnotách: 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur

● Na jednej strane eurobankoviek bude mapa Európy s niektorými typickými mostami a na druhej strane bude zobrazenie okien alebo brán

● Na bankovkách budú vytlačené slová „EURO“ a „ΕΥΡΩ“, aby bol zastúpený rímsky i grécky prepis

● Euromince budú v ôsmich hodnotách: 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov a tiež 1 a 2 eurá

● Na minciach bude na jednej strane jednotné znázornenie Európy a na druhej motív niektorej krajiny

[Mapa na strane 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

EURÓPSKA ÚNIA

BRITÁNIA

DÁNSKO

ŠVÉDSKO

GRÉCKO

Dnešní účastníci menovej únie

ÍRSKO

PORTUGALSKO

ŠPANIELSKO

BELGICKO

FRANCÚZSKO

HOLANDSKO

NEMECKO

LUXEMBURSKO

FÍNSKO

RAKÚSKO

TALIANSKO

[Prameň ilustrácie na strane 12]

Všetky platidlá na stranách 12–14: © Európsky menový inštitút