Aztékovia — ich strhujúci zápas o prežitie

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MEXIKU

„VEĽKÉ NÁMESTIE SA HEMŽILO ĽUĎMI, NIEKTORÍ KUPOVALI, INÍ PREDÁVALI... BOLI MEDZI NAMI VOJACI, KTORÍ PRECESTOVALI MNOHO ČASTÍ SVETA, KONŠTANTÍNOPOL, CELÉ TALIANSKO A RÍM, A TÍ HOVORILI, ŽE NIKDY NEVIDELI TAK HARMONICKY, VYVÁŽENE PÔSOBIACE NÁMESTIE, KTORÉ BY BOLO TAKÉ VEĽKÉ A NA KTOROM BY BOLO TOĽKO ĽUDÍ.“

TAKTO opísal Bernal Díaz del Castillo, vojak armády španielskeho conquistadora Hernanda Cortéza, aztécke mesto Tenochtitlan, keď ho videl v roku 1519.

Podľa knihy The Mighty Aztecs (Mocní Aztékovia) od Gena S. Stuarta v čase príchodu Španielov obývalo Tenochtitlan 150 000 až 200 000 ľudí. Nebola to ani zďaleka nejaká primitívna zastrčená dedina, ale rozrastajúca sa metropola, ktorá sa rozprestierala na ploche niekoľko štvorcových kilometrov. Bolo to mesto s mostami, hrádzami, kanálmi a ligotavými chrámami na uctievanie bohov. Ako hlavné mesto bol Tenochtitlan skutočným srdcom Aztéckej ríše.

V mysliach mnohých čitateľov však takáto predstava pokojného a usporiadaného aztéckeho mesta azda protirečí tomu, s čím sa doteraz mohli stretnúť, totiž rozšírenému názoru, že Aztékovia boli iba krvilační divosi. Je nesporné, že Aztékovia verili, že ich bohovia potrebujú ľudské srdcia a krv, aby zostali silní. No aztécka kultúra a história nepozostáva len z krviprelievania; je toho v nej oveľa viac. Keď človek spozná zápas Aztékov o prežitie, umožní mu to lepšie porozumieť, ako húževnato musia bojovať o prežitie ich potomkovia až do dnešných dní.

Korene Aztékov

Pravdou je, že v histórii mezoamerickej civilizácie sa Aztékovia objavujú len na krátke časové obdobie.a Väčšina výskumníkov je presvedčená, že pôvodní obyvatelia Mexika sa prisťahovali z Ázie cez Beringov prieliv na Aljašku a odtiaľ sa časom postupne sťahovali na juh. — Pozri Prebuďte sa! z 8. septembra 1996, strany 4–5.

Archeológovia hovoria, že najstaršou známou kultúrou, ktorá prekvitala v Mezoamerike, bola kultúra Olmékov. Podľa niektorých odborníkov olmécka civilizácia vznikla zrejme okolo roku 1200 pred n. l. a existovala možno 800 rokov. Ale Aztékovia vystúpili na scénu až po roku 1200 n. l. — o viac než dvetisíc rokov neskôr. Ich kultúra trvala len 300 rokov. A ich mocná ríša uplatňovala svoje dominantné postavenie len sto rokov a potom si ju podmanili španielski votrelci.

Aztécka ríša bola však na svojom vrchole taká veľkolepá ako len máloktorá iná ríša. Podľa jedného zdroja „Aztékovia založili ríšu, ktorá siahala na juh až do Guatemaly“. The World Book Encyclopedia to opisuje takto: „Aztékovia mali jednu z najrozvinutejších civilizácií amerického kontinentu. Stavali veľké mestá, ktoré boli veľkosťou porovnateľné s ktorýmkoľvek mestom vtedajšej Európy.“

Čo o ich pôvode hovoria legendy

O pôvode Aztékov sa napriek ich význačnosti vie len veľmi málo. Podľa jednej legendy je meno Azték odvodené od slova aztlán — o ktorom sa predpokladá, že znamená „biela zem“. Nikto však nevie, kde sa legendárny Aztlán nachádzal alebo či v skutočnosti vôbec existoval.

Tak či onak, Aztékovia boli podľa legendy poslednou zo siedmich skupín, ktoré odišli z Aztlánu. Na príkaz svojho boha Huitzilopochtliho začali dlhú odyseu hľadania domoviny. Kmeň putoval mnoho desaťročí, znášal neuveriteľné ťažkosti a útrapy a prakticky neprestajne bojoval so susedmi. Ale putovanie nemohlo trvať večne. Podľa najrozšírenejšej legendy povedal Huitzilopochtli svojim stúpencom, aby hľadali znamenie: orla na kaktuse. Tento jav údajne uvideli na malom blatistom ostrove na jazere Texcoco. Tu sa pútnici konečne usadili a vystavali mesto neskôr známe ako Veľký Tenochtitlan (čo znamená „Kameň vystupujúci z vody“). Podľa niektorých historikov je jeho meno odvodené z mena legendárneho patriarchu Tenocha. Dnes je Tenochtitlan pochovaný pod mestom Mexiko.

Aztékovia dokázali, že sú skvelými technikmi a remeselníkmi. Dno jazera použili ako základ na vytváranie násypov, na ktorých potom rozširovali mesto. Hrádzami z navŕšenej zeminy spojili ostrov s pevninou. Bol vybudovaný aj rad kanálov.

V tomto období však neboli títo stavitelia všeobecne známi ako Aztékovia. Podľa istej legendy im ich boh Huitzilopochtli dal pri odchode z Aztlánu nové pomenovanie — Mexikovia. Časom sa týmto menom začala nazývať celá okolitá krajina a všetci jej obyvatelia.

Ale Mexikovia čiže Aztékovia neboli v tejto oblasti sami. Keďže boli obklopení nepriateľmi, museli so susedmi vytvoriť aliancie. Tí, ktorí s Aztékmi neuzavreli mier, sa čoskoro ocitli v zovretí boja na život a na smrť. Vojna v skutočnosti Aztékom vyhovovala. Ich boh slnka Huitzilopochtli bol len jedným z mnohých bohov a bohýň, ktorí pravidelne vyžadovali krvácajúce srdcia a ľudské obete. Hlavným zdrojom týchto obetí sa stali vojnoví zajatci. Povesť, ktorú Aztékovia mali pre takéto zaobchádzanie so zajatcami, zasievala do sŕdc ich nepriateľov strach.

Aztécka ríša sa tak začala z Tenochtitlanu rozširovať a zakrátko zabrala niektoré územia v oblasti, ktorá je teraz známa ako Stredná Amerika. Do aztéckej kultúry začali prenikať nové náboženské predstavy a zvyky. V tom čase začali do aztéckych pokladníc prúdiť predmety vytvárajúce bájne bohatstvo — poplatky požadované od novopodrobených vazalov. Aztécka hudba, literatúra a umenie prekvitali. Časopis National Geographic uvádza: „Vzhľadom na pôsobivú silu umenia sa Aztékovia určite zaraďujú medzi najnadanejších sochárov v dejinách.“ Keď prišli Španieli, aztécka civilizácia bola na vrchole svojej slávy.

Podrobenie

V novembri 1519 mexický panovník Montezuma II. pokojne privítal Španielov na čele s ich vodcom Hernandom Cortézom, o ktorom bol presvedčený, že je vtelením aztéckeho boha Quetzalcoatla. Španieli prijali pohostinnosť, ktorú im poverčiví Aztékovia preukázali. Aztékovia však Španielom naivne ukázali zlaté poklady Tenochtitlanu. Cortéz horúčkovito kul plány, ako by to mohol všetko zhabať. Veľmi opovážlivým spôsobom Cortéz urobil z Montezumu väzňa v jeho vlastnom meste. Niektorí hovoria, že Montezuma sa podvolil prakticky bez odporu. Isté však je, že Cortéz úspešne dobyl hlavné mesto obrovskej ríše bez jediného výstrelu.

Ale nekrvavé víťazstvo nezostalo nekrvavým dlho. Cortéz musel náhle odísť na pobrežie riešiť nejakú naliehavú situáciu a velenie ponechal v rukách prchkého muža menom Pedro de Alvarado. Alvarado sa obával, že ľud Tenochtitlanu počas Cortézovej neprítomnosti čoskoro proti nemu povstane, a tak sa rozhodol udrieť ako prvý. Počas jedného sviatku zavraždil viacero Aztékov. Keď sa Cortéz vrátil, našiel mesto hore nohami. V boji, ktorý vtedy vypukol, bol Montezuma zabitý — pravdepodobne ho zabili Španieli. Ale podľa španielskej verzie týchto udalostí Cortéz prehovoril Montezumu, aby predstúpil pred svoj ľud a vyzval ho zastaviť boj. Keď to Montezuma urobil, jeho vlastný ľud ho ukameňoval. Tak či onak, Cortézovi a niekoľkým raneným prežijúcim sa podarilo uniknúť a zachrániť si život.

Vyčerpaný a ranený Cortéz zreorganizoval svoje vojsko. K Španielom sa pripojili okolité kmene, ktoré Aztékov nenávideli a dychtivo túžili zhodiť zo seba ich jarmo. Cortéz sa teraz vrátil do Tenochtitlanu. Počas krvavého obliehania, ktoré nasledovalo, Aztékovia údajne obetovali zajatých španielskych vojakov. To Cortézových mužov dohnalo do zúrivosti a posilnilo ich rozhodnutie zvíťaziť za každú cenu. Podľa istého aztéckeho spisovateľa niekdajšie vazalské kmene prevzali iniciatívu a „kruto sa odplácali za minulé skutky Mexikov [Aztékov] a drancovali všetok ich majetok“.

Trinásteho augusta 1521 Veľký Tenochtitlan padol. Španieli a ich spojenci teraz Mexikov úplne ovládli. Časopis National Geographic uviedol: „Za veľmi krátky čas, keď Španieli kvôli zlatu prehľadávali krajinu, zostali z veľkých miest a obradných stredísk Mezoameriky len ruiny. Domorodí obyvatelia boli zotročení a pokresťančení a Aztécka ríša, posledná veľká pôvodná civilizácia, bola zničená.“

Podrobenie neprinieslo so sebou len politické zmeny. Španieli priniesli aj nové náboženstvo — katolicizmus — a často ho Mexikom vnucovali mečom. Pravda, aztécke náboženstvo bolo krvilačné a modlárske. No katolicizmus ani zďaleka nevykorenil všetky známky pohanstva, ale vytvoril s aztéckym náboženstvom podivné partnerstvo. Bohyňa Tonantzin uctievaná na vrchu Tepeyac bola nahradená Pannou Máriou Guadalupskou a Guadalupská bazilika stojí na tom istom mieste, kde bola kedysi preukazovaná česť bohyni Tonantzin. (Bazilika označuje miesto, kde sa údajne zázračne zjavila Panna Mária.) Veriaci sa počas posvätných náboženských sviatkov konaných na počesť Panny Márie priamo pred bazilikou točia v rytme tancov svojich pohanských predkov.

Prežili Aztékovia?

Hoci je Aztécka ríša už dávno minulosťou, jej vplyv je citeľný dodnes. Slová ako „čokoláda“ alebo „čili“ sú vypožičané z aztéckeho jazyka nahuatl. Okrem toho väčšina obyvateľstva Mexika pozostáva z potomkov španielskych dobyvateľov a pôvodných rás.

V mnohých častiach Mexika ďalej prežívajú staré pôvodné kultúry, pretože niektoré etnické skupiny sa usilujú zachovávať tradície svojich predkov. Dovedna je v Mexickej republike uznaných 62 domorodých skupín a je registrovaných 68 nárečí. Z jednej štúdie, ktorú nedávno spracoval Instituto Nacional de Estadística, Geografía e Informática (Národný inštitút štatistiky, geografie a informatiky), vyplynulo, že vyše päť miliónov ľudí starších ako päť rokov hovorí jedným z domorodých jazykov. To predstavuje približne 7 percent z 92 miliónov obyvateľov krajiny. V časopise National Geographic sa písalo: „Bezmocný a chudobný ľud, ktorý prežil éru kolonizácie, diktatúry i revolúcie, si zachoval jazyk, ľudové zvyky a neotrasiteľnú nádej na sebaurčenie.“

Napriek tomu väčšina potomkov hrdých Aztékov žije v chudobe, často z ruky do úst na maličkých hospodárstvach. Mnohí bývajú v odľahlých oblastiach, kde majú len zriedka možnosť získať vzdelanie. A tak väčšina pôvodných Mexičanov si ťažko môže zlepšiť svoju ekonomickú situáciu. A ich situácia je typická pre domorodcov v celom Mexiku a v celej Strednej Amerike. Ozývajú sa hlasy v ich prospech. Rigoberta Menchúová, guatemalská držiteľka Nobelovej ceny, vyslovila túto burcujúcu výzvu: „Musíme odstrániť jestvujúce bariéry — medzi etnickými skupinami, Indiánmi a mesticmi, medzi jazykovými skupinami, mužmi a ženami, medzi vzdelanými a nevzdelanými ľuďmi.“

Žiaľ, situácia Aztékov — v minulosti i v súčasnosti — je len ďalším smutným príkladom ‚panovania človeka nad človekom na jeho škodu‘. (Kazateľ 8:9) Zmena údelu chudobných a diskriminovaných ľudí sveta si vyžiada viac než len burcujúce slová a politickú rétoriku. A tak viacero ľudí hovoriacich jazykom nahuatl sa dychtivo chopilo biblickej nádeje na prichádzajúcu svetovú vládu čiže na „kráľovstvo“. — Daniel 2:44; pozri rámček na tejto strane.

Niektorí ľudia sú proti myšlienke vyučovať domorodcov z Biblie. Možno si myslia, že náboženstvo ľudí hovoriacich jazykom nahuatl — zmes katolicizmu a staroaztéckeho pohanstva — je súčasťou ich kultúry, ktorú treba zachovať. Ale tí, ktorí sú vnímaví na biblické posolstvo, zažívajú skutočné oslobodenie od povier a náboženských lží. (Ján 8:32) Tisícom potomkov Aztékov ponúka Biblia jedinú skutočnú nádej na prežitie.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 20]

„RADA SA DELÍM O PRAVDU S ĽUĎMI, KTORÍ HOVORIA JAZYKOM NAHUATL“

NARODILA som sa v Mexiku v malej dedine Santa María Tecuanulco, len 60 kilometrov od mesta Mexiko. Je to krásne zelené miesto na úpätí vrchov, kde sa ľudia živia pestovaním kvetov. V čase, keď sú kvety vhodné na zber, je príjemné vidieť všade mnoho farieb. V Santa Maríi každý hovoril starovekým mexickým jazykom nahuatl. Pamätám si, že každý dom mal na identifikáciu nejaké meno, prirodzene, v jazyku nahuatl. Môj dom sa volal Achichacpa, čo znamená „Tam, kde tečie voda“. Keď som dávala ľuďom svoju adresu, povedala som im aj mená domov v okolí. Ešte aj dnes majú mnohé domy mená. Po španielsky som sa naučila v roku 1969, keď som mala 17 rokov. Myslím si, že nahuatl je krásny jazyk. Škoda, že dnes ním hovoria len starší dedinčania; dnešní mladí ho už ani veľmi nepoznajú.

Bola som v dedine jediným človekom, ktorý študoval s Jehovovými svedkami. Zrazu celá dedina chcela, aby som aj s deťmi odišla. Keď ma nútili pravidelne prispievať na katolícku cirkev, odmietla som. Príbuzní sa so mnou ani nerozprávali. Napriek silnému odporu v dedine som sa v decembri 1988 dala pokrstiť. Ďakujem Jehovovi za to, že moje tri dcéry slúžia ako evanjelistky celým časom a že syn je pokrsteným kresťanom. Rada sa v Santa Maríi delím o dobré posolstvo. Starším ľuďom kážem v jazyku nahuatl. Som rozhodnutá ďalej slúžiť nášmu milujúcemu Bohu, Jehovovi, ktorý má súcit s ľuďmi všetkých rás. — Poslané.

[Graf na strane 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

POROVNÁVACIA CHRONOLÓGIA NIEKTORÝCH HLAVNÝCH KULTÚR A UDALOSTÍ V AMERIKE A VO SVETE

OD ROKU 1200 PRED N. L. DO ROKU 1550 N. L.

ŠPANIELSKA INKVIZÍCIA

EURÓPSKA RENESANCIA

AZTÉCKA

„KRESŤANSKÉ“ KRIŽIACKE VÝPRAVY

TOLTÉCKA

1000

BYZANTSKÁ

500

TEOTIHUACÁNSKA

RANÉ KRESŤANSTVO

RÍMSKA

ZAPOTÉCKA

GRÉCKA

EGYPTSKÁ

MAYSKÁ

OLMÉCKA ASÝRSKA

1000

[Mapa/obrázok na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

HRANICE AZTÉCKEHO SVETA

MEXIKO

Tenochtitlan

GUATEMALA

[Obrázok]

Veľké mesto známe ako Tenochtitlan leží pochované pod dnešným mestom Mexiko

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na strane 15]

Aztécky kalendár

[Obrázok na strane 19]

Aztékovia používali pri uctievaní pyramídu Slnka v Teotihuacáne

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Nástenná maľba na stranách 15–16: „Mexiko počas stáročí“, pôvodné dielo Diega Riveru. National Palace, Mexico City, Mexico

[Prameň ilustrácie na strane 17]

Orol a maľba na 18. strane: „Mexiko počas stáročí“, pôvodné dielo Diega Riveru. National Palace, Mexico City, Mexico