Mladí ľudia sa pýtajú...

Prečo je mamička taká chorá?

Alov otec zomrel na rakovinu.a Al bol poučovaný o biblickom sľube o vzkriesení, a tak sa mu nejako podarilo vyrovnať sa s touto stratou. No keď diagnostikovali rakovinu jeho matke, ten strašný príbeh sa začal celý odznova. Myšlienka na to, že by mal stratiť aj druhého rodiča, napĺňala Ala hrôzou. ‚Prečo musí byť chorá práve moja matka?‘ kládol si otázku s pocitom trpkosti.

PODĽA Dr. Leonarda Feldera „viac ako šesťdesiat miliónov Američanov... sa musí vyrovnať so skutočnosťou, že ich blízky je chorý alebo telesne postihnutý“. Dr. Felder dodáva: „Každý štvrtý pracovník v Amerike má každý deň okrem svojej práce ešte ďalšiu zodpovednosť — stará sa o chorého rodiča“ alebo o iného blízkeho. Ak si v podobnej situácii, nie si v tom sám. Napriek tomu je desivé a bolestné vidieť, že niekto, koho miluješ, je chorý. Ako sa s tým môžeš vyrovnať?

Prečo je môj rodič chorý?

Príslovia 15:13 hovoria: „Pre bolesť srdca je skrúšený duch.“ Je celkom normálne prežívať záplavu zmätených pocitov, keď je tvoj rodič chorý. Môžeš sa napríklad cítiť vinný za to, čo sa stalo tvojmu rodičovi. Možno tvoj vzťah s ním nebol vždy bezproblémový. Možno ste sa aj niekoľkokrát pohádali. Teraz, keď je tvoj rodič chorý, môžeš akosi cítiť, že je to tvoja vina. No hoci rodinná hádka môže spôsobiť stres, zriedka zapríčiní vážnu chorobu. Napätie a menšie nezhody sa môžu objaviť aj v kresťanských rodinách, kde panuje láska. Preto sa nemusíš zaťažovať bremenom viny, akoby si ty zapríčinil zdravotné ťažkosti svojho rodiča.

Napokon tvoja mamička alebo otecko sú chorí pre hriech našich prvých rodičov, Adama a Evy. (Rimanom 5:12) Tento prvý hriech je príčinou toho, že „celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ“. — Rimanom 8:22.

Bolestné pocity

Napriek tomu si možno ustarostený a znepokojený. Terrina matka má lupus, chorobu s ničivými následkami. Terri priznáva: „Kedykoľvek som mimo domu, robím si starosti a premýšľam, či je mamička v poriadku. Je pre mňa náročné sústrediť sa. Nechcem však, aby si robila starosti, a tak si svoje pocity nechávam pre seba.“

Príslovia 12:25 hovoria: „Úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa.“ Mladí v takejto situácii dosť často trpia depresiou. Terri hovorí, že ju veľmi bolelo, keď videla, že matka nemôže vykonávať ani jednoduché práce. Navyše, okrem stresu, sú mladí — zvlášť dievčatá — nútení prijať ďalšie povinnosti. Podľa profesora Brucea Compasa sú „dievčatá zaťažené rodinnými povinnosťami, ako sú domáce práce a starostlivosť o mladších súrodencov, čo presahuje ich schopnosť vyrovnať sa so situáciou a zasahuje do ich normálneho spoločenského vývoja“. Niektorí dospievajúci sa uzatvorili do vlastného sveta a počúvajú pochmúrnu a depresívnu hudbu. — Príslovia 18:1.

Častý je aj strach zo smrti rodiča. Terri je jediné dieťa a jej matka je osamelý rodič. Terri plakala vždy, keď jej matka odchádzala do nemocnice, lebo sa bála, že sa už nikdy nevráti. Terri hovorí: „Boli sme iba dve. Nechcela som stratiť najlepšiu priateľku.“ Dospievajúce dievča menom Martha sa cítilo podobne: „Mám 18 rokov, no stále mám strach, že stratím rodičov. Určite by som sa cítila zdrvujúco osamelá.“ Ďalšou zvyčajnou reakciou na chorobu rodičov sú poruchy spánku, nočné mory a poruchy príjmu potravy.

Čo môžeš robiť

Hoci sa situácia môže zdať momentálne veľmi náročná, môžeš sa s ňou vyrovnať! Začni tým, že sa o svoj strach a úzkosť podelíš s rodičmi. Nakoľko vážny je stav tvojho rodiča? Aká je pravdepodobnosť, že opäť vyzdravie? Aké opatrenia sa urobili, aby bolo o teba postarané, keby sa tvoj rodič neuzdravil? Existuje riziko, že by sa neskôr v tvojom živote u teba rozvinul podobný zdravotný stav? Azda je pre tvojich rodičov náročné hovoriť o takých veciach, no ak ich pokojne a úctivo poprosíš o pomoc, je pravdepodobné, že urobia všetko, čo budú môcť, aby ti poskytli pomoc a podporu.

Podeľ sa s nimi aj o pozitívne pocity. Al spomína na svoju chybu, že to neurobil vtedy, keď sa dozvedel, že jeho matka zomiera na rakovinu. Hovorí: „Nepovedal som jej, ako veľmi ju milujem. Vedel som, že to chce odo mňa počuť, no ako dospievajúcemu sa mi zdalo trápne hovoriť jej o takomto cite. Krátko nato zomrela a ja sa teraz cítim vinný, lebo keď som mal príležitosť, nevyužil som ju. Je mi to ľúto, lebo matka bola najdôležitejšou osobou v mojom živote.“ Neváhaj a uisti svojich rodičov, že ich veľmi miluješ.

Ak je to možné, zisti si o chorobe svojho rodiča čo najviac. (Príslovia 18:15) Možno ti v tom pomôže váš rodinný lekár. Keď budeš dobre informovaný, pomôže ti to lepšie prejaviť empatiu, trpezlivosť a porozumenie. A môže ti to pomôcť pripraviť sa na telesné zmeny, ktoré môžu sprevádzať chorobu rodiča, ako sú napríklad jazvy, vypadávanie vlasov či vyčerpanosť.

Je tvoj rodič v nemocnici? Potom sa snaž, aby tvoje návštevy boli radostné a budujúce. Veď rozhovor v takom optimistickom duchu, ako je to len možné. Porozprávaj, čo máš nové v škole a v kresťanských činnostiach. (Porovnaj Príslovia 25:25.) Ak žiješ v krajine, kde sa od rodinných príslušníkov očakáva, že poskytnú pacientovi stravu a ďalšie služby, urob svoj diel práce bez sťažností. Tvoj vkusný a dobre upravený zovňajšok neurobí radosť iba tvojmu rodičovi, ale zanechá aj dobrý dojem v pracovníkoch nemocnice a lekároch. Môže to zvýšiť kvalitu starostlivosti, ktorú poskytujú tvojmu rodičovi.b

Zotavuje sa tvoj rodič doma? Potom rob, čo môžeš, aby si pomohol postarať sa oňho. Ponúkni sa, že sa ujmeš primeraného množstva domácich prác. Snaž sa napodobniť Jehovu, ktorý sa „štedro a bez výčitiek“ rozdáva. (Jakub 1:5) Zo všetkých síl sa snaž, aby si sa nesťažoval, ale aby si prejavoval optimistického, pozitívneho ducha.

Samozrejme, stále musíš chodiť do školy. Snaž sa vyhradiť si čas na učenie, lebo tvoje vzdelávanie je naďalej dôležité. Ak je to možné, venuj čas aj oddychu a rekreácii. (Kazateľ 4:6) Osvieži ťa to a umožní ti to lepšie pomáhať rodičovi. A vyvaruj sa toho, že by si sa stal samotárom. Využi podporu spolukresťanov. (Galaťanom 6:2) Terri hovorí: „Zbor sa stal mojou rodinou. Starší boli vždy ochotní porozprávať sa so mnou a povzbudiť ma. Nikdy na to nezabudnem.“

Udržuj si duchovnú rovnováhu

Najdôležitejšie zo všetkého je udržať si duchovnú rovnováhu. Stále buď zamestnaný duchovnými činnosťami, ako je štúdium Biblie, návšteva zhromaždení a kázanie iným. (1. Korinťanom 15:58) Terri počas letných mesiacov zvýšila svoj podiel na evanjelizačnej činnosti ako pomocná priekopníčka. Dodáva: „Mamička ma vždy povzbudzovala, aby som sa pripravovala na zhromaždenia a chodila do sály Kráľovstva. Ukázalo sa to pre nás obe ako užitočné. Odkedy sa už nemohla zúčastňovať všetkých zhromaždení tak, ako chcela, venovala som im viac ako bežnú pozornosť, a tak som jej mohla neskôr o nich porozprávať. Bola na mňa odkázaná v poskytovaní duchovného pokrmu, keď už nemohla byť prítomná na zhromaždeniach.“

Článok v novinách The New York Times prišiel k dobrému záveru, keď písal o jednej sociálnej pracovníčke, ktorú „vždy prekvapí, koľko detí môže vyrásť, a dokonca byť úspešných i napriek takej traume, akou je choroba rodiča“. Táto žena hovorí: „Rozvinú si niektoré schopnosti, o ktorých ani nevedeli, že ich majú... Ak dokážu prekonať toto, potom dokážu prekonať mnohé veci.“

Aj ty môžeš prekonať toto náročné obdobie. Napríklad Terrina matka je teraz schopná postarať sa o seba sama. Možno aj tvoj rodič po čase vyzdravie. No nezabúdaj, že už teraz ťa podporuje tvoj nebeský Priateľ, Jehova. On je tým, ‚ktorý vypočúva modlitbu‘, a bude počuť tvoje volanie o pomoc. (Žalm 65:2) Poskytne tebe i tvojmu bohabojnému rodičovi „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, a tak budeš môcť vytrvať. — 2. Korinťanom 4:7; Žalm 41:3.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 22]

„Kedykoľvek som mimo domu, robím si starosti a premýšľam, či je mamička v poriadku“

[Obrázky na strane 23]

Keď sa dozvieš viac skutočností o chorobe svojho rodiča, umožní ti to lepšie mu pomáhať