„Na tento večierok nie je pozvaný každý“
VÝROČNÁ správa Human Development Report 1998 (Správa o pokroku ľudstva, 1998), ktorú zostavuje Program OSN pre rozvoj čiže UNDP, sa zamerala na nebývalý rast spotreby vo svete. Táto správa odhalila, že z globálneho hľadiska spotrebujeme šesťnásobne viac hmotných statkov než v roku 1950 a dvojnásobne viac oproti roku 1975. James Gustave Speth, výkonný riaditeľ UNDP, hovorí, že napriek tomuto rastu spotreby „na tento večierok nie je pozvaný každý“.
Na znázornenie: Najbohatších 20 percent svetovej populácie zje sedemkrát viac rýb ako najchudobnejších 20 percent ľudí sveta. Najbohatších 20 percent skonzumuje tiež 11-krát viac mäsa, spotrebuje 17-krát viac energie, má 49-krát viac telefónnych liniek, spotrebuje 77-krát viac papiera a vlastní 149-krát viac áut ako najchudobnejších 20 percent sveta.
V komentári k týmto zisteniam rozhlasová stanica OSN poznamenala, že na spomalenie vyčerpávania zdrojov prírodného bohatstva zeme musí priemyselný svet zmeniť svoje spotrebiteľské návyky. Bohatšie krajiny sa zároveň musia o svoje bohatstvo viac deliť s chudobnými sveta, aby títo ľudia mohli mať väčší úžitok z bohatstva zeme. O koľko bohatstva by sa bolo treba podeliť?
Pán Speth usudzuje, že ak by priemyselné krajiny zdvojnásobili svoju súčasnú výšku pomoci poskytovanej rozvojovým krajinám — z 50 miliárd amerických dolárov ročne na 100 miliárd ročne —, všetci chudobní sveta by mohli mať jedlo, zdravie, vzdelanie a bývanie. Suma 50 miliárd navyše sa môže dnes zdať ako veľké množstvo peňazí. Ale pán Speth pripomína: „Je to množstvo, ktoré Európa ročne minie na cigarety, a je to polovica sumy, ktorú dnes Spojené štáty vydajú na alkoholické nápoje.“
Je teda zrejmé, že spoločné úsilie rovnomernejšie sa deliť o bohatstvo tejto planéty by bolo veľkou pomocou v snahe o skoncovanie s bolestnou chudobou. Čo je na to potrebné? Jeden predstaviteľ OSN poznamenal: „Potrebná je v konečnom dôsledku zmena srdca, mysle a vôle.“ Väčšina ľudí s tým súhlasí, ale zároveň si uvedomuje, že organizácie, ktoré dnes tvoria politiku, nedokážu spôsobiť také zmeny, bez ohľadu na to, aké dobré úmysly azda majú, a už vôbec nedokážu vykoreniť takú vlastnosť, ako je chamtivosť.
No pre ľudí, ktorých znepokojuje budúcnosť ľudskej rodiny a našej planéty, jestvuje nádej. Je povzbudivé vedieť, že Stvoriteľ zeme sľúbil, že skutočne vyrieši problémy ľudstva. Žalmista predpovedal: „Samotná zem istotne vydá svoj výnos; Boh, náš Boh, nás požehná. Na zemi bude hojnosť obilia; na vrcholku hôr bude nadbytok.“ (Žalm 67:6; 72:16) Áno, vtedy bude ‚na večierok pozvaný‘ každý obyvateľ zeme.