Pantanal — fascinujúca rezervácia — INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže

Pantanal — fascinujúca rezervácia

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRAZÍLII

TURISTA sa nahneval, keď ho Jerônimo upozornil, aby nehádzal plechovku od piva do rieky. „Je to vaša rieka?“ spýtal sa. „Nie,“ odpovedal Jerônimo, „je naša. No ak budete do nej stále hádzať odpadky, čoskoro tu nebude môcť loviť ryby nikto.“

Toto je iba jeden zo spôsobov, ktorými je dnes ohrozovaný Pantanal — rozsiahla oblasť zaberajúca časti Brazílie, Bolívie a Paraguaja. Portugalské slovo pântano znamená „močiar alebo mokraď“. No Pantanal nie je rovina, a tak tu nie sú stojaté vody. Naopak, tieto vody plynú pomaly a pokojne, opúšťajúc úrodnú rovinu pokrytú rozmanitým rastlinstvom. Radi by ste sa dozvedeli viac o tejto rozsiahlej oblasti? Vydajte sa so mnou a so skupinou turistov na cestu do jednej z najúžasnejších ekologických rezervácií sveta.

Aligátory a anakondy!

Zo São Paula cestujeme autobusom smerom na západ do Corumbá vzdialeného asi 1200 kilometrov. Keď vchádzame na územie Pantanalu, nad nami lietajú obrovské vtáky, akoby nás vítali. Žije tu jabiru (tuiuiú) s rozpätím krídel 2,6 metra. Potrebuje takmer rozjazdovú dráhu, aby mohol vzlietnuť! „Mocný pohyb krídel vytvára zvučný trepot, ktorý vzniká trením vzduchu,“ píše Haroldo Palo ml., ktorý v Pantanale strávil dva roky. „Pri svadobnom predvádzaní sa a pri výbere partnera,“ dodáva, „dva alebo tri samce spolu vzlietnu... a predvádzajú sa tak, že sa strmhlav spustia dolu, čo môžeme pozorovať z veľkej vzdialenosti.“

Nastalo obdobie sucha a hladina vody je nízka. Ryby sa preto stávajú ľahkou korisťou vtákov. A pozrite! Jabiru a volavka lovia ryby medzi aligátormi! Aligátory sa práve kŕmia nebezpečnými piraňami. Ako asi viete, piraňa má mimoriadne ostré zuby a láka ju korisť, ktorá krváca. Hoci my by sme rozhodne nechceli byť v ich blízkosti, zdá sa, že aligátory nedbajú na nebezpečenstvo, a zrejme im ani žiadne nehrozí.

Kompa nás preváža cez rieku a vezieme sa na ranč. Náhle šofér zastavuje a ukazuje na obrovského hada križujúceho prašnú cestu. „To je anakonda,“ hovorí. „Rýchlo fotografujte. Málokedy ju môžete vidieť takto zblízka.“ Už len pri pohľade na anakondu sa mi zrýchľuje tep — je dlhá až 9 metrov —, je to jeden z najdlhších hadov. Anakonda je tiež rýchla, uvedomil som si, keď zmizla v buši. A veru ma to potešilo. Veď ak by anakonda nezmizla, som si istý, že moje trasúce sa ruky by aj tak urobili rozmazané fotografie!

Život pantaneirov

Pantanal je domovom obrovských stád dobytka. Starať sa o ne je práca, ktorú vykonávajú pantaneirovia. Pantaneiro je vlastne kovboj a farmár v jednej osobe, potomok indiánskych, afrických a španielskych usadlíkov. Pantaneiro krotí kone a jazdí za dobytkom z jedného konca ranča na druhý. Videli sme niekoľko stád, každé z nich pozostávalo asi z tisíc kusov dobytka. Každé stádo vedie šesť mužov. Na čele je kuchár, za ním nasleduje pastier s trúbkou vyrobenou z býčieho rohu. Za ním je viacero kovbojov. Jeden z nich je majiteľ stáda a ďalší zháňajú zvieratá, ktoré zaostávajú alebo sa zatúlajú.

Jerônimo spomenutý v úvode je pantaneirom. Plavíme sa s ním po rieke Abobral, pričom Jerônimo vesluje. Hoci je to takto únavnejšie, nepoužíva motorový čln, pretože hluk motora by mohol vyplašiť vtáky. Úctivý tón jeho hlasu odráža lásku k jeho domovu, Pantanalu, a záujem oň. „Pozrite! Tam, na brehu rieky — vyhrieva sa tam aligátor,“ hovorí Jerônimo. O kúsok ďalej nám ukazuje brloh páru vydier. „Je to ich domov,“ hovorí. „Vždy ich tu vídavam.“ Z času na čas si Jerônimo naberie vodu z rieky do pohára, aby si uhasil smäd. „Nie je voda znečistená?“ pýtame sa. „Ešte nie,“ odpovedá. „Aj vy sa môžete napiť, ak chcete.“ No my nie sme o tom úplne presvedčení.

Pantaneiro sa na život pozerá optimisticky. Má iba niekoľko želaní a práca je preňho zábavou. Z domu odchádza na svitaní a vracia sa za tmy, pričom zarobí iba minimálnu mzdu (asi 100 amerických dolárov mesačne) a k tomu dostane ubytovanie a stravu — a mäsa sa môže najesť do sýtosti. „Na mojej farme,“ hovorí jeden farmár, „pantaneiro je, čo chce a koľko chce. Nie je otrok. Ak nie je spokojný, povie: ‚Šéfe, dajte mi moje peniaze. Odchádzam.‘“

Zoologická záhrada bez mreží

Farma, na ktorej sme zostali, slúži aj ako hotel a je tiež domovom mnohých vtákov a zvierat, ako sú napríklad papagáje, jabiru, jaguáre, kapybary a jelene lesné. Potomok indiánskeho kmeňa Guaná, ktorého rodina žije v Pantanale už 100 rokov, nám povedal: „Vtáky tu chováme. Mnoho ich bolo zhabaných lesnou políciou ľuďom, ktorí boli podozriví z pytliactva.“ Jeho manželka hovorí, že najskôr mali 18 papagájov, no teraz ich majú už asi sto. „Naším cieľom je vrátiť ich do prirodzeného prostredia,“ hovorí.

V tejto zoologickej záhrade bez klietok sme si odfotografovali papagáje ara, ako sa pokojne kŕmia vedľa ošípaných a kurčiat. Turisti z celého sveta sú očarení tým množstvom vtákov a zveri a nádherným prostredím Pantanalu. A západ slnka je jednoducho úžasný! Raz bola jedna mladá japonská turistka očarená kŕdľami vtákov, ktoré sa pri západe slnka vracali do svojich hniezd. Potom ju jeden z robotníkov na farme varoval — „Slečna, buďte opatrná, žijú tu aj jaguáre!“ —, a tak sa rýchlo rozbehla do svojej izby. No na druhý deň prekonala strach a kŕmila papagáje sušienkami. Dokonca sme odfotografovali, ako papagáj ďobe sušienku, ktorú ona držala v ústach. Po jej strachu nebolo ani stopy!

Raz ráno ešte pred východom slnka sme vyšli von, aby sme sa pozreli na hviezdy. Zdalo sa nám, že keby sme sa načiahli, dotkneme sa ich. Bol to neopísateľný pohľad! Tu v Pantanale sme mohli takmer „počuť“ ticho. To, čo sme videli a počuli, nás podnietilo ďakovať Stvoriteľovi za toto rajské prostredie. Jeden reklamný leták hovoril: „Ak sa vás raz niekto opýta, či existuje raj, môžete povedať: ‚Nepochybne, Pantanal je jeho časťou.‘“

Ekologická „svätyňa“ znesvätená

Za uplynulých 20 rokov venovala tlač mnoho priestoru diskusiám o hrozbe, ktorá visí nad Pantanalom. V knihe Pantanal Haroldo Palo ml. píše o rôznych spôsoboch, akými je znečisťovaný ekosystém Pantanalu. Stručne povedané, patria k nim nasledujúce:

◼ Zanášanie riek bahnom. „V posledných rokoch je rieka Taquari taká zanesená, že je nemožné plaviť sa blízko jej ústia, takže tí, ktorí žijú na jej brehoch, sú izolovaní. To isté sa deje aj s ostatnými riekami, ktoré sa vlievajú do Pantanalskej panvy.“

◼ Obdobie sucha. „Bojím sa, že ak... nastane obdobie sucha trvajúce 15 alebo 20 rokov, ako sa to udialo v minulosti, mohlo by to mať katastrofálny vplyv na miestnu flóru a faunu.“

◼ Herbicídy a ortuť. „Mechanizované poľnohospodárstvo mimo Pantanalu používa herbicídy, ktoré vsakujú až do podzemných vôd a znečisťujú rieky, ktoré tečú obďaleč. Alebo sú odnášané povrchovými vodami spolu s pôdou, čo zapríčiňuje zanesenie riek. V Poconé v Pantanale je ďalšou veľkou hrozbou ťažba zlata, ktorá znečisťuje vody ortuťou.“

◼ Lov. „Hoci zákon ho zakazuje, nekontrolovateľne ho praktizujú takmer po celom Pantanale. S výnimkou niekoľkých rozhľadených farmárov, ktorí ochraňujú svoje prírodné bohatstvo, a ďalších, ktorí ho chránia z ekonomických dôvodov, keďže využívajú cestovný ruch, život zvierat a prírodné krásy sú vydané na milosť a nemilosť oportunistických záujmov.“

Návrat do betónovej džungle

Aký kontrast si všímame po návrate do São Paula! Namiesto žltých ipês, purpurových ipês a šalvie ohnivej je pred nami džungľa mrakodrapov. Namiesto čistých, priezračných riek hemžiacich sa rybami rieky zmenené na stoky. Namiesto melodického spevu vtákov ohlušujúco rachotiace tisíce nákladných áut a áut s trúbiacimi klaksónmi. Namiesto jasnej modrej oblohy oznamy: „Stav ovzdušia: zlý.“ Namiesto súladu medzi ľuďmi a zvieratami je tu strach z ľudských predátorov.

Boli sme v Pantanale dva týždne, príliš krátko na to, aby sme spoznali rôzne oblasti s ich exotickými menami ako Poconé, Nhecolândia, Abobral, Nabileque a Paiaguás — každá z nich má vlastné charakteristické črty. No i tak to bol nezabudnuteľný zážitok. Flóra a fauna pôsobia ako balzam na oči, symfónia pre uši a tonikum na srdce.

[Mapy na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Paraguaj

Bolívia

Brazília

PANTANAL

[Prameň ilustrácie]

[Obrázok na strane 16]

Vidlochvost žltý

[Obrázok na stranách 16, 17]

Jaguár

[Obrázok na strane 17]

Volavky biele

[Prameň ilustrácie]

Georges El Sayegh

[Obrázok na strane 17]

Anakonda a aligátor

[Prameň ilustrácie]

Georges El Sayegh

[Obrázok na strane 18]

Papagáj ara

[Prameň ilustrácie]

Georges El Sayegh

[Obrázok na strane 18]

Tieto 15-centimetrové pirane majú neobyčajne ostré zuby

[Prameň ilustrácie]

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Georges El Sayegh