Prečo nás hudba ovplyvňuje

HUDBA a reč sú jedinečné schopnosti človeka. Bolo by ťažké predstaviť si svet bez nich. „Reč a hudba sú charakteristickými črtami ľudského druhu, ktoré sú, ako sa zdá, univerzálne,“ uvádza kniha The Musical Mind. Sú to prejavy našej potreby dorozumievať sa. Preto by sme mohli povedať, že tak ako to platí o reči, keď „hovorí“ hudba, naše emócie „počúvajú“.

Prečo a ako prehovára hudba k našim emóciám? Aby sme na to našli odpoveď, potrebujeme uvažovať: (1) o samotných hudobných elementoch a spôsobe, akým ich spracováva náš mozog; (2) o našej emocionálnej stavbe a kultúrnom zázemí, ktoré ovplyvňujú našu reakciu na hudbu; a (3) o reči, ktorá tiež môže ovplyvniť našu reakciu.

Hudobné elementy

Charakteristické vlastnosti hudby často označujeme ako „hudobné elementy“. Medzi tieto elementy patrí farba zvuku či timbre hudobného nástroja. Napríklad lesný roh bol opísaný ako „zlovestný“ alebo ťaživý a jeho zvuk ako celkom odlišný od „pyšnej“ trúbky. Hoci oba patria do tej istej rodiny alebo skupiny dychových nástrojov, každý z nich vydáva vyššie harmonické tóny rôznej intenzity. To dáva každému nástroju jeho jedinečný „hlas“. Skladatelia využívajú tieto vlastnosti na to, aby vytvorili určité zvukové efekty na podnietenie emócií poslucháča.

Pravdepodobne jeden z prvých elementov, s ktorým sa oboznámime, možno ešte v lone matky pri počúvaní tlkotu jej srdca, je rytmus. Hovorí sa, že schopnosť reagovať na rytmus hudby môže byť podvedome ovplyvnená tlkotom nášho srdca alebo dokonca dýchaním. Nemusí byť preto náhodou, že väčšina ľudí zjavne uprednostňuje hudobné tempo medzi 70 a 100 dobami za minútu — rozsah zhodný s priemerným počtom úderov srdca zdravého dospelého človeka. Aspoň tak to naznačuje časopis Perceptual and Motor Skills.

Veľkú rozmanitosť, ktorú možno využitím týchto elementov dosiahnuť, môžeme pozorovať, keď sa zamyslíme nad rozličnými nástrojmi a nad zvukmi a melódiami, ktoré vytvárajú. Neodbytný hlas fagotu v druhej vete Mozartovho Koncertu pre fagot môže vyvolať hlboké emócie a pocity. Žalostný zvuk japonskej flauty šakuhači sa môže jemne dotknúť srdca. Chrapľavý zvuk tenorového saxofónu spôsobuje, že melódia bluesu v mysli mnohých poslucháčov pretrváva. Um-pa-pa tuby v nemeckej kapele zvyčajne vzbudí pocity rozjarenosti. Radostné tóny huslí v Straussovom valčíku podnietia u mnohých poslucháčov túžbu vyjsť na tanečný parket. Podľa Cliva E. Robbinsa z Nordoffovho-Robbinsovho centra hudobnej terapie v New Yorku tieto účinky vznikajú preto, lebo „hudba prehovára k celej ľudskej bytosti“.

Konsonancia, disonancia a melódia

Konsonancia vytvára príjemné zvuky, zatiaľ čo disonancia drsné. Ale vedeli ste, že v niektorých skladbách sa tieto elementy navzájom dopĺňajú? Skladba, ktorá znie harmonicky, má možno viac disonancií, než by ste si predstavovali. Neustále vzájomné pôsobenie konsonancie a disonancie vytvára kolísavý, hoci väčšinou nebadateľný nárast napätia, ktoré nájde uvoľnenie v našich emóciách. Toto jemné emocionálne kolísanie upokojuje, zatiaľ čo čisto disonantná hudba môže — veľmi podobne ako škriabanie nechtami po bridlicovej tabuľke alebo po školskej tabuli — dráždiť nervy a vyvolať nepríjemné pocity. Na druhej strane, ak je skladba založená len na konsonancii, môže byť nudná.

Melódia je ľubozvučné usporiadanie jednotlivých nôt v určitom slede. Podľa niektorých odborníkov je toto slovo odvodené z gréckeho slova melos, čo znamená „pieseň“. Podľa slovníkov je melódia lahodná hudba, akýkoľvek lahodný zvuk.

Ale lahodnú melódiu netvorí len akýkoľvek sled zvukov. Napríklad ak sa medzi tónmi nasledujúcimi po sebe často objavujú veľké intervaly, môže vzniknúť dramatická, ale nie lahodná melódia. Na druhej strane tóny s niekoľkými veľkými intervalmi môžu vytvoriť príjemnú melódiu. Rôzne usporiadanie tónov a intervalov dáva melódii smutnú alebo veselú náladu. Tak ako harmónia, i melódia vytvára vlastné napätie a uvoľnenie, ktoré ovplyvňujú naše emócie tým, ako melódia stúpa alebo klesá — podľa toho, aké sú vysoké alebo nízke tóny.

Keď sa všetky tieto elementy spoja, vytvárajú mocnú silu, ktorá môže stimulovať alebo upokojovať naše emócie. Je to tak preto, lebo náš mozog vníma a spracováva hudbu rôznymi spôsobmi.

Hudba a mozog

Niektorí poukazujú na to, že reč a logické uvažovanie sú funkciami prevažne ľavej strany mozgu, zatiaľ čo hudbu spracúva pravá strana mozgu, ktorá sa zaoberá väčšinou pocitmi a emóciami. Či už je to tak, alebo nie, je jasné, že hudba vyvoláva v poslucháčoch spontánne reakcie. Časopis Perceptual and Motor Skills to vyjadruje takto: „Hudba má moc rýchlym a účinným spôsobom vyvolať pocity a emócie. Čo by si v knihe vyžadovalo veľa opisných viet... v hudbe je často možné dosiahnuť jediným taktom alebo akordom.“

Vzhľadom na spolupôsobenie videnia a počutia a našu reakciu na tieto podnety kniha Music and the Mind (Hudba a myseľ) poznamenáva tieto zaujímavé slová: „Medzi počúvaním a emocionálnymi podnetmi je bližší vzťah než medzi videním a emocionálnymi podnetmi... Sledovať ranené zviera alebo trpiaceho človeka, ktorý je ticho, možno u pozorovateľa vyvolá len malý emocionálny ohlas. Ale keď začnú kričať, pozorovateľ je tým zvyčajne silno pohnutý.“

Hudba, texty a vy

Podľa niektorých odborníkov dané hudobné dielo má podobný účinok na všetkých poslucháčov. Ale iní tvrdia, že reakcia na melódiu alebo pieseň odzrkadľuje súčasný stav mysle alebo predchádzajúce skúsenosti. Napríklad niekto, kto smrťou stratil svojho milovaného, počuje určitú pieseň, azda na mieste uctievania. Táto pieseň v ňom môže vyvolať spomienky a smútok alebo dokonca spôsobí, že sa v jeho očiach objavia slzy. Iní, ktorí nie sú v takej situácii, môžu tú istú pieseň spievať s radosťou v srdci.

Zamyslite sa tiež nad opisom lesného rohu a trúbky, o ktorých sme sa už zmienili. Možno nesúhlasíte s tým, že zvuk lesného rohu znie zlovestne. Vám možno znie bujaro alebo hravo, zatiaľ čo trúbka môže znieť hĺbavejšie. V každom z nás je jedinečný prameň pocitov, ktorý pod vplyvom hudby začne vyvierať — preto reagujeme svojím vlastným spôsobom.

Hudba pomáha spájať slová alebo myšlienky s emóciami. Preto len málo televíznych alebo rozhlasových reklám je odvysielaných bez hudobného sprievodu. Slová často nedávajú nejaký hlboký zmysel. Ale ak poslucháč počuje v pozadí tú správnu hudbu, reklama mu zahrá na city. Aké je pravdivé, že cieľom väčšiny reklám je vyvolať skôr emocionálny než rozumový podnet na nákup!

Zatiaľ čo reklama môže mať nepriaznivý vplyv na peňaženku ľudí, moc textov a hudby môže mať omnoho vážnejšie nepriaznivé účinky. Časopis Journal of Youth and Adolescence naznačuje, že autori piesní prostredníctvom znova a znova opakovaných textov učia dospievajúcich, aby prejavovali neúctu k názorom druhých a boli tvrdohlaví. Podľa iného zdroja posolstvá vyjadrené „kontroverznými rapovými textami... názornejšími než ich heavymetalové náprotivky“ môžu preniknúť do emocionálnej stavby poslucháča a viesť ho k asociálnemu správaniu.

Mohlo by sa predísť negatívnym reakciám, keby poslucháč počúval len hudbu a ignoroval texty? Nuž je potrebné poznamenať, že v heavymetalových a rapových skladbách je do veľkej miery ťažké počuť slová. Vlastne často bývajú takmer nezrozumiteľné pre veľmi hlučnú hudbu. Či rozumieme slovám, alebo nie, posolstvo stále zostáva v pulzujúcom rytme a opakujúcej sa melódii!

Ako to? Nuž niektoré názvy skladieb už samy osebe navodia určitú predstavu. Ďalej aj samotný druh hudby je často posolstvom. Aké posolstvo vyjadruje? Jeden časopis pre mládež uvádza: „Zdá sa, že je to obraz sily, moci a sexuálneho podrobovania.“ Iný časopis uvádza: „Základné námety... sú prehnaná vzbura, násilie, zneužívanie návykových látok, sexuálna promiskuita, obscénnosť a satanizmus.“

Niektorí mladí tvrdia, že hoci to môže byť pravda, ich to negatívne neovplyvňuje. Budú argumentovať, že taká hudba je užitočná, lebo im pomáha ‚nájsť samých seba‘. Je to pravda? Časopis Journal of Youth and Adolescence poznamenáva: „Hnev, buričské témy a moc, s ktorými sa v heavymetalovej hudbe niektorí chlapci stotožňujú, môžu byť zvlášť vítané pre chlapcov so slabými učebnými výsledkami po tom, čo pretrpeli v škole deň, keď im povedali, že sú nedostatoční.“ Potom dodáva: „Iróniou či hádankou je, prečo dospievajúci používajú pri hľadaní svojho vlastného istejšieho a skutočnejšieho ja verejné oznamovacie prostriedky. Namiesto toho, aby dospievajúci hľadali naozaj jedinečné skúsenosti vo svojej samote, siahajú po obrovskom množstve šablónovitých imidžov, ktoré ponúka komerčný hudobný priemysel.“ Inými slovami, niekto iný hovorí týmto mladým ľuďom, čo si majú myslieť a ako sa majú cítiť.

Pozrime sa na rockové koncerty. Aký vplyv majú na zástupy, ktoré ich navštevujú? Kniha Music and the Mind (Hudba a myseľ) odpovedá: „Niet pochýb, že vystupňovaním emócií davu a zaistením, že tieto emócie vyvrcholia skôr spolu než jednotlivo, môže hudba výrazne prispieť k strate súdnosti, k slepému poddaniu sa chvíľkovým pocitom, čo je tak nebezpečne charakteristické pre davové správanie.“ Pravdivosť tohto výroku dokazujú niektoré scény divokej neviazanosti na rockových koncertoch.

Preto aby sme predišli znečisteniu mysle a srdca, musíme byť veľmi prieberčiví vo výbere hudby. Ako si môžeme správne vyberať? Náš záverečný článok tejto série odpovie na túto otázku.

[Obrázok na strane 7]

Hudba často podnecuje poslucháčov do tanca