Dunaj — keby tak vedel rozprávať!

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NEMECKU

Už vyše poldruha storočia sa najslávnejší Nemci všetkých čias neprestajne dívajú na rieku Dunaj, aj keď ju svojimi očami nemôžu vidieť. Ako je to možné? Bavorský kráľ Ľudovít I. postavil v roku 1842 na počesť zosnulých významných Nemcov Valhallua, mramorový chrám v dórskom štýle.

TÁTO nemecká sieň slávy, kópia Partenonu na Akropole v Aténach, sa čnie nad Dunajom na úbočí jedného kopca neďaleko Regensburgu v Nemecku a je v nej množstvo búst predstavujúcich slávnych mužov a ženy.

Miesto je to naozaj vhodné. Títo princovia, básnici, maliari, politici, vedci a hudobníci — medzi ktorými sú také významné osobnosti ako Beethoven, Einstein, Goethe, Gutenberg, Kepler a Luther — Dunaj dobre poznali. Mnohí z nich žili na jeho brehoch, prechádzali jeho vodami či ho ospevovali. Aký príbeh by mohol Dunaj vyrozprávať — keby tak vedel hovoriť!

Viac ako len tečúca voda

„Pre geografov sú rieky nositeľmi usadenín a obchodu,“ píše historik Norman Davies. Poznamenáva však, že „pre historikov sú [rieky] nositeľmi kultúry, ideí a niekedy i konfliktov. Sú ako sám život.“ Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Juhoslávia, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko a Ukrajina, to sú krajiny, ktorými Dunaj preteká alebo tvorí ich hranicu, a preto bol a je svedkom množstva rôznych kultúr, ideí a konfliktov. Neprekvapuje to, lebo mnohé komunity pozdĺž Dunaja mali v dejinách Európy, ba aj sveta významnú úlohu.

Vezmite si napríklad Viedeň, hlavné mesto Rakúska. Je už dlho nesporne jedným z kultúrnych centier sveta; má mnoho opier, divadiel, múzeí, historických budov a knižníc. Už stáročia je tiež preslávené svojimi kaviarňami a hostincami. Viedenský filharmonický orchester je vo svete považovaný za jeden z najlepších orchestrov. Viedenská univerzita založená v roku 1365 je najstaršou univerzitou nemecky hovoriaceho sveta.

Pokiaľ ide o idey, The New Encyclopædia Britannica označuje Viedeň na prelome storočia za „úrodnú živnú pôdu ideí, ktoré — či už v dobrom, alebo v zlom — mali formovať dnešný svet“. K ľuďom, ktorí boli do istej miery ovplyvnení rokmi strávenými vo Viedni, patria Theodor Herzl, zakladateľ sionizmu; Sigmund Freud, otec psychoanalýzy, a Adolf Hitler, ktorého netreba nejako zvlášť predstavovať.

Oddeľoval „civilizáciu od barbarstva“

„V staroveku predstavoval Dunaj jednu z dôležitých deliacich čiar európskeho polostrova,“ hovorí Norman Davies. Vysvetľuje to takto: „Po latinsky nazvaný Danuvius... bol v 1. storočí po Kr. stanovený za hranicu Rímskej ríše a oddeľoval civilizáciu od barbarstva.“

Niekoľko miest na Dunaji malo vedúcu úlohu v dejinách Rímskej ríše a neskôr v dejinách takzvanej Svätej rímskej ríše. Napríklad Bratislava, ktorá je kultúrnym strediskom Slovenska aj jeho hlavným mestom, bola od roku 1526 do roku 1784 hlavným mestom Uhorska. A impozantný hrad, ktorý sa týči na kopci asi 100 metrov nad Dunajom, bol istý čas sídlom rakúskej kráľovskej rodiny. Keď bola v roku 1741 Viedeň ohrozovaná francúzskymi a bavorskými vojskami, utiekla tam do bezpečia Mária Terézia, ktorá sa neskôr stala cisárovnou.

Mária Terézia pochádzala z rodu Habsburgovcov. Ich panovnícka dynastia — jedna z najväčších v Európe — je medzi bustami vo Valhalle dobre zastúpená.b Táto pozoruhodná rodina, o ktorej zmienky môžeme nájsť už v 10. storočí, sa v 13. storočí ujala moci a nakoniec vládla nad väčšou časťou strednej Európy — často vďaka premysleným sobášom. František Ferdinand, dedič habsburského trónu, bol v roku 1914 v Sarajeve zavraždený, a to bol impulz, ktorý viedol k vypuknutiu prvej svetovej vojny.

Zakrvavené vody

Ríše vznikali a zanikali, čo robilo Dunaj predmetom neustálych politických zmien. V 11. a 12. storočí bol hranicou Byzantskej ríše a neskôr, keď boli mestá na Dunaji ako Belehrad a Budapešť okupované Turkami, tiekol väčšinou svojho toku cez Osmanskú ríšu. V roku 1529 a opäť v roku 1683 bola neúspešne obliehaná aj Viedeň.

A tak vôbec neprekvapuje, že nemecký pisateľ Werner Heider uvádza: „Pokiaľ ide o historickú dôležitosť, v Európe sa Dunaju nevyrovná žiadna iná rieka.“ Ďalší pisateľ poznamenáva, že Dunaj v minulosti slúžil ako „dôležitá trasa invázií Hunov, Tatárov, Mongolov a Turkov z východu do Európy“.

Dunaj bol poškvrnený aj vo vojnách, ktoré prebehli ani nie tak dávno. Pisateľ William L. Shirer píše: „V noci 28. februára [1941] prešli cez Dunaj z Rumunska jednotky nemeckej armády a zaujali strategické pozície v Bulharsku.“ O štyri roky neskôr, v roku 1945, „Rusi tiahli po obsadení Viedne 13. apríla hore Dunajom a americká Tretia armáda sa ponáhľala po prúde tejto rieky, aby sa s nimi stretla“.

Príbeh Dunaja o kultúre a ideách je až príliš často príbehom o konfliktoch a jeho vody boli a sú až príliš často poškvrňované krvou preliatou v ľudských vojnách. No znečisťovaný je aj inak.

Už nie je modrý

Keď Johann Strauss ml. v roku 1867 skomponoval valčík „Na krásnom modrom Dunaji“, vody tejto rieky zrejme verne odrážali modrú, slnkom zaliatu oblohu. A čo dnes?

Od prameňa v nemeckom Schwarzwalde sa Dunaj vinie približne 2850 kilometrov smerom na juhovýchod do Čierneho mora. Po Volge je druhou najdlhšou riekou Európy. Jeho povodie má 817 000 štvorcových kilometrov.

Keby tak dnešný Dunaj vedel rozprávať, pravdepodobne by sa zdráhal hovoriť o tom, ako ho ľudská nevedomosť a chamtivosť urobila páchateľom i obeťou. Spolu s ďalšími troma veľkými riekami vtekajúcimi do Čierneho mora prispel Dunaj k tomu, že sa Čierne more stalo „najznečistenejším morom sveta,“ ako uviedli ruské noviny Rossijskaja gazeta. Tie isté noviny o Čiernom mori hovoria, že „podstupuje smrť v agónii“, a poznamenávajú, že za posledných 30 rokov sa „pre pol Európy stalo stokou — miestom na ukladanie obrovského množstva zlúčenín fosforu, ortuti, DDT, ropy a ďalšieho jedovatého odpadu“.

A aký smutný je príbeh o tom, čo sa stalo s deltou Dunaja! V okolí Izmaila na Ukrajine, neďaleko miesta, kde Dunaj vteká do Čierneho mora, dosahuje ekologické poškodenie obrovské rozmery. Pelikány, ktoré boli pre túto oblasť charakteristické, sú dnes už zriedkavé. Nemecký časopis Geo hovorí, že trvalá ochrana „širokej palety rastlín a živočíchov [v tejto oblasti]... je skúšobným prípadom medzinárodného dozoru nad životným prostredím“.

Lepší príbeh na obzore

Do Tailfingenu, mestečka ležiacom asi 60 kilometrov severovýchodne od prameňa Dunaja na jednom z jeho prítokov, prišla v roku 1902 nová obyvateľka. Bola to Margarethe Demutová. „Demut“ znamená v nemčine „pokora“. Keďže kázala o blížiacom sa „zlatom veku“, miestni obyvatelia ju čoskoro začali volať Zlatá Gretle. Zanedlho malo mesto Tailfingen jeden z prvých zborov Jehovových svedkov v Nemecku.

V roku 1997 zjednotene kázalo v podunajských komunitách rovnaké posolstvo o zriadenom Božom Kráľovstve 21 687 Jehovových svedkov, ktorí slúžia v 258 zboroch v desiatich krajinách.

Keďže Boh vyhlásil, že zem bude trvať navždy a že bude obývaná, Dunaj by celkom pokojne mohol tiecť tiež navždy. (Žalm 104:5; Izaiáš 45:18) Ak to tak bude, akú radosť to prinesie, keď táto rieka bude môcť po stáročia trvajúcom príbehu o nedokonalých kultúrach, mylných ľudských ideách a krvavých konfliktoch konečne rozprávať príbeh, ktorý spôsobí viac potešenia. Pozdĺž jej brehov budú bývať šťastní a zdraví ľudia, ktorí už nebudú rozdelení štátnymi hranicami či jazykmi. Všetci budú dvíhať svoj hlas na chválu Vznešeného Stvoriteľa. A nebude už potrebná nijaká Valhalla na počesť mŕtvych ľudí, lebo všetci, ktorí budú toho hodní, budú privedení späť k životu. — Ján 5:28, 29.

Úvaha o takom radostnom Dunaji nám azda veľmi pripomína Žalm 98:8, 9, ktorý hovorí: „Nech i rieky tlieskajú rukami... lebo [Jehova] prišiel súdiť zem. Bude súdiť úrodnú zem so spravodlivosťou a národy s priamosťou.“ Len si to predstavte, aký vzrušujúci príbeh by potom mohol ten — opäť krásny — modrý Dunaj rozprávať!

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázky na stranách 16, 17]

POPRI DUNAJI

ULM, NEMECKO

V Ulme sa v roku 1879 narodil Albert Einstein, ktorého vedecké objavy prispeli k formovaniu nedávnej minulosti sveta. Hovorí sa, že „už za svojho života bol uznávaný za jedného z najtvorivejších mozgov v ľudských dejinách“

[Obrázok]

WELTENBURG, NEMECKO

REGENSBURG, NEMECKO

V roku 1630 tam zomrel astronóm Kepler; bolo to dávno po tom, čo bol v 12. storočí Dunaj preklenutý mostom s názvom Steinerne Brücke (Kamenný most), ktorý bol v tom čase považovaný za konštrukčný zázrak

MAUTHAUSEN, RAKÚSKO

V tomto mestečku na Dunaji bol nacistický koncentračný tábor. Niektorí spomedzi desaťtisícov ľudí, ktorí tu boli uväznení, boli Jehovovi svedkovia a bol medzi nimi aj Martin Pötzinger, ktorý sa neskôr stal členom vedúceho zboru Jehovových svedkov

[Obrázky]

VIEDEŇ, RAKÚSKO

[Obrázky]

BRATISLAVA, SLOVENSKO

[Prameň ilustrácie]

Geopress/​H. Armstrong Roberts

BELEHRAD, JUHOSLÁVIA

The World Book Encyclopedia hovorí, že Belehrad zažil „politické a vojenské boje“, ktoré trvali „stáročia“. Útočiace armády „dobyli a zničili Belehrad viac než 30 ráz“

NIKOPOL, BULHARSKO

Toto mesto bolo po svojom založení byzantským cisárom Herakleiom v roku 629 n. l. dôležitou pevnosťou. V roku 1396 tu osmanský sultán Bajazid I. porazil uhorského kráľa Žigmunda, čím sa začala päťstoročná turecká nadvláda

GIURGIU, RUMUNSKO

V roku 1869 spojila prvá rumunská železničná trať Giurgiu s jeho známejším susedom Bukurešťou, ktorá leží asi 65 kilometrov severne. V roku 1954 spojil Rumunsko s Bulharskom dvojúrovňový most cez Dunaj s diaľnicou a železnicou a tento most bol optimisticky nazvaný Most priateľstva

[Mapa]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NEMECKO

Schwarzwald

Tailfingen

Ulm

Weltenburg

Regensburg

Valhalla

RAKÚSKO

Mauthausen

Viedeň

SLOVENSKO

Bratislava

Priehrada Gabčíkovo

MAĎARSKO

Budapešť

CHORVÁTSKO

JUHOSLÁVIA

Belehrad

BULHARSKO

Nikopol

RUMUNSKO

Giurgiu

Bukurešť

MOLDAVSKO

UKRAJINA

Izmail

delta Dunaja

ČIERNE MORE

[Rámček/obrázok na strane 18]

BUDAPEŠŤ, MAĎARSKO

Budapešť, ktorá bola niekedy známa ako Kráľovná Dunaja, sa skladá predovšetkým z Budy na západnom brehu Dunaja a z Pešti na východnom brehu. V roku 1900 tvorili takmer štvrtinu populácie Židia — komunita, ktorá bola počas druhej svetovej vojny skoro úplne vyhladená.