Únosy — skomercializovaný teror

„ÚNOS je niečo iné ako majetková kriminalita. Je to zvrátený, krutý a bezohľadný spôsob zaobchádzania s najzákladnejšou jednotkou ľudskej spoločnosti, s rodinou,“ hovorí Mark Bles vo svojej knihe The Kidnap Business. Únos spôsobuje členom rodiny citový zmätok. Chvíľu dúfajú v dobrý koniec, chvíľu zas v zúfalstve bojujú s pocitmi viny, nenávisti a bezmocnosti. Táto strašná situácia môže trvať celé dni, týždne, mesiace, ba niekedy aj roky.

V neúprosnej honbe za peniazmi únoscovia využívajú citové väzby rodiny. Jedna banda únoscov prinútila svoju obeť, aby v otvorenom liste pre tlač napísala: „Žiadam tlač, aby všade zverejnila, že ak sa nevrátim, nebola to len vina mojich únoscov, ale aj vina mojej rodiny, ktorá dokázala, že peniaze má radšej ako mňa.“ Talianski únoscovia v snahe získať výkupné vyvíjali nátlak tým, že obetiam odrezávali časti tela a posielali ich príbuzným či televíznym staniciam. Istý mexický únosca dokonca mučil svoje obete počas telefonického vyjednávania s rodinou.

Niektorí únoscovia sa naproti tomu pokúšajú svojim obetiam zapáčiť. Napríklad na Filipínach únoscovia držali jedného obchodníka v luxusnom hoteli v Manile, kde mu podávali alkohol a zabávali ho s prostitútkami, až kým nebolo zaplatené výkupné. Väčšina obetí je však zavretá bez toho, aby sa ktosi príliš zaujímal o ich telesné či hygienické potreby. Mnohé z obetí sú brutálne týrané. Nech už je to akokoľvek, obeť rozhodne vždy prežíva hrôzu, lebo nevie, čo sa s ňou stane.

Vyrovnať sa s traumou

Aj po prepustení na slobodu môžu obetiam ostať trvalé emocionálne jazvy. Istá zdravotná sestra zo Švédska, ktorú uniesli v Somálsku, vyjadrila takýto názor: „Jedna vec je dôležitejšia než všetko ostatné. Musíte sa rozprávať s priateľmi a príbuznými a musíte dostať odbornú pomoc, ak ju potrebujete.“

Terapeuti vyvinuli metódu, ktorá má obetiam pomôcť. Obete sa pred stretnutím s rodinou a návratom k normálnemu životu niekoľkokrát krátko stretnú s odborníkmi a s ich pomocou svoju skúsenosť analyzujú. „Terapia poskytnutá krátko po takej udalosti znižuje riziko trvalého poškodenia,“ hovorí Rigmor Gillbergová, odborníčka Červeného kríža v oblasti krízovej terapie.

Ďalšie dôsledky

Únosmi nie sú postihnuté len obete a ich rodiny. Strach z únosu môže zastaviť turistický ruch a spomaliť prílev investícií a okrem toho v spoločnosti vyvoláva pocit neistoty. Pre hrozbu únosu odišlo z Filipín len za niekoľko mesiacov roku 1997 šesť medzinárodných firiem. Istá Filipínka, ktorá pracuje pre skupinu zvanú Občania proti zločinnosti, vyhlásila: „Náš život je ako strašný sen.“

Článok v časopise The Arizona Republic uvádza: „Strach z únosu medzi vedúcimi pracovníkmi v Mexiku hraničí s hystériou, a to oprávnene.“ Brazílsky časopis Veja uvádza, že brazílskym deťom sa už v strašných snoch nesníva o príšerách, ale o únoscoch a lupičoch. Na Taiwane sa v školách vyučuje prevencia únosov a v predškolských zariadeniach v Spojených štátoch boli na ochranu proti únosom inštalované bezpečnostné kamery.

Veľký dopyt po bezpečnostných poradcoch

Vzrast počtu únosov a chúlostivé otázky, ktoré s tým úzko súvisia, vyvolali veľký dopyt po súkromných bezpečnostných firmách. V brazílskom meste Rio de Janeiro pôsobí viac než 500 takých firiem a ich príjmy dosahujú 1,8 miliardy amerických dolárov.

Stále väčší počet medzinárodných bezpečnostných firiem učí, ako predchádzať únosom, zverejňuje správy o nebezpečných oblastiach a dojednáva výkupné. Tieto firmy poskytujú rodinám a spoločnostiam poradenské služby, pričom ich poučujú o stratégii únoscov a pomáhajú im psychicky sa s takou situáciou vyrovnať. Po prepustení rukojemníka sa niektoré firmy dokonca usilujú chytiť únoscov a získať výkupné späť. Ich služby však nie sú poskytované zadarmo.

Napriek týmto snahám sú únosy v mnohých krajinách na vzostupe. Richard Johnson, viceprezident poisťovacej spoločnosti Seitlin & Company, sa k situácii v Latinskej Amerike vyjadruje takto: „Očakávame, že množstvo únosov ešte vzrastie.“

Prečo ten vzrast

Odborníci hovoria o množstve dôvodov na nedávny vzrast počtu únosov. Jedným z nich je zúfalá ekonomická situácia v niektorých oblastiach. Istý humanitárny pracovník v meste Naľčik (Rusko) povedal: „Najlepším spôsobom, ako získať peniaze, je tento známy prostriedok — únos.“ V niektorých bývalých sovietskych republikách únosy slúžia údajne na financovanie súkromných armád miestnych vojenských diktátorov.

Viac ľudí než kedykoľvek predtým cestuje za obchodom či za turistikou, čím sa únoscom pri hľadaní obetí otvárajú nové možnosti. Za obdobie piatich rokov sa počet unesených cudzincov zdvojnásobil. V období od roku 1991 do roku 1997 došlo k únosu turistov asi v 26 krajinách.

Kde sa tu všetci tí únoscovia vzali? Skončilo sa niekoľko vojenských konfliktov a bývalí vojaci ostali bez práce a bez peňazí. Títo ľudia majú všetky nevyhnutné predpoklady na to, aby mohli začať s týmto lukratívnym podnikaním.

Podobne používanie účinnejších opatrení proti bankovým lúpežiam a potláčanie obchodu s drogami má za následok to, že zločinci sa začínajú zameriavať na únosy, aby získali náhradný zdroj príjmov. Mike Ackerman, odborník na otázku únosov, povedal: „To, že na všetkých úrovniach spoločnosti sťažujeme páchanie zločinov na majetku, napomáha rýchlejší rast zločinov na ľuďoch.“ Potenciálnych únoscov môže povzbudzovať aj zverejňovanie správ o vyplatení vysokého výkupného.

Pohnútky nie sú vždy rovnaké

Väčšina únoscov chce peniaze a nič len peniaze. Výkupné sa môže pohybovať od niekoľkých dolárov po rekordných 60 miliónov amerických dolárov, ktoré boli vyplatené za hongkonského magnáta obchodujúceho s nehnuteľnosťami, ktorý napriek tomu nebol nikdy prepustený.

Na druhej strane, niektorí únoscovia využívajú svoje obete v snahe získať publicitu, jedlo, lieky, rádioprijímače, autá a tiež peniaze na nové školy, cesty a nemocnice. Jeden vedúci pracovník unesený v Ázii bol prepustený po tom, čo únoscovia dostali basketbalové dresy a lopty. Isté skupiny využívajú únosy aj na odrádzanie a zastrašovanie zahraničných investorov a turistov s cieľom zastaviť vykorisťovanie krajiny a prírodného bohatstva.

O pohnútky teda nie je núdza, rovnako ako nie je núdza ani o spôsoby, o potenciálnych únoscov a ani o obete. Existuje aj také množstvo riešení? Aké sú niektoré z nich? A môžu tento problém skutočne vyriešiť? Prv ako si tieto otázky zodpovieme, preskúmajme niektoré hlbšie, skryté príčiny veľkého rozmachu obchodu s unesenými.

[Rámček na strane 5]

Keď ste obeťou únosu

Tí, ktorí skúmali tento námet, predkladajú ľuďom, ktorí by sa azda stali obeťou únosu, nasledujúce návrhy:

• Spolupracujte; nesprávajte sa tvrdohlavo. Rukojemníci, ktorí sa správajú nepriateľsky, sú častejšie vystavení hrubému zaobchádzaniu a sú vo väčšom nebezpečenstve, že budú zabití alebo vybratí na potrestanie.

• Nepodliehajte panike. Majte na pamäti, že väčšina obetí únos prežije.

• Vymyslite si nejaký systém na sledovanie času.

• Pokúste sa vytvoriť si nejaký pravidelný denný program.

• Cvičte, i keď azda máte obmedzené možnosti pohybu.

• Buďte všímaví; snažte sa zapamätať si detaily, zvuky a pachy. Zapamätajte si podrobnosti o vašich únoscoch.

• Ak je to možné, začnite sa s únoscami zhovárať o bežných veciach a snažte sa rozvíjať s nimi rozhovor. Keď vás budú únoscovia vnímať ako osobnosť, je menej pravdepodobné, že vám ublížia alebo že vás zabijú.

• Zdvorilo ich informujte o svojich potrebách.

• Nikdy sa neusilujte vyjednávať vlastné výkupné.

• Ak sa ocitnete uprostred pokusu o vaše oslobodenie, hoďte sa na zem a nečinne čakajte na výsledok.

[Rámček na strane 6]

Poistenie proti únosu — predmet sporov

Oblasťou ekonomiky, ktorá popri vzraste počtu únosov zažíva veľký rozmach, je poisťovníctvo. Londýnska poisťovňa Lloyd’s zaznamenala v 90. rokoch 50-percentný ročný prírastok poistení proti únosu. Takéto poistenie ponúka stále viac spoločností. Z tohto poistenia sa hradí pomoc vyjednávača s únoscami, zaplatenie výkupného a niekedy aj snaha profesionálov dostať výkupné späť. Toto poistenie je však veľmi kontroverzné.

Odporcovia poistenia proti únosu tvrdia, že sa tým zločin stáva predmetom obchodného podnikania a že zarábať na únosoch je nemorálne. Hovoria tiež, že poistené osoby by sa mohli stavať k svojej bezpečnosti nedbalo a že toto poistenie únoscom uľahčí vymáhanie peňazí, čím sa táto kriminálna činnosť ešte podporí. Niektorí sa dokonca obávajú, že dostupnosť poistenia povzbudí niektorých ľudí k zorganizovaniu vlastného únosu, aby získali poistné. V Kolumbii, Nemecku a Taliansku je poistenie proti únosu postavené mimo zákona.

Zástancovia poistenia proti únosu poukazujú na to, že toto poistenie, tak ako každé iné, zabezpečuje, že straty niekoľkých zaplatia mnohí. Argumentujú, že poistenie poskytuje určitú mieru istoty, lebo poistené rodiny a spoločnosti si tak môžu dovoliť pomoc kvalifikovaných odborníkov, ktorí môžu zmierniť napätie, dojednať nižšie výkupné a uľahčiť zadržanie únoscov.

[Rámček na strane 7]

Štokholmský syndróm

V roku 1974 nastal v prípade únosu Patty Hearstovej, dcéry novinového miliardára Randolpha A. Hearsta, prekvapivý zvrat, keď sa obeť pridala k svojim únoscom a zúčastnila sa s touto skupinou ozbrojenej lúpeže. V ďalšom prípade jeden španielsky futbalový hráč svojim únoscom odpustil a zaželal im všetko dobré.

Začiatkom 70. rokov bol po dráme s rukojemníkmi v jednej banke v Štokholme (Švédsko) v roku 1973 tento jav nazvaný štokholmský syndróm. Pri tejto príležitosti si niektorí z rukojemníkov vytvorili so svojimi väzniteľmi zvláštny druh priateľstva. Takýto vzťah je pre unesených ochranou, ako to vysvetľuje kniha Criminal Behavior (Zločinecké správanie): „Čím viac sa obete a väznitelia vzájomne spoznávajú, tým viac majú sklon obľúbiť si jeden druhého. Tento jav ukazuje, že po istom čase je menej pravdepodobné, že páchateľ rukojemníkovi ublíži.“

Jedna obeť únosu v Čečensku, ktorá pochádza z Anglicka a ktorá bola znásilňovaná, povedala: „Som presvedčená, že keď nás ten strážca spoznal ako osobnosti, uvedomil si, že nebolo správne, že ma znásilňoval. Znásilňovanie prestalo a on sa mi ospravedlnil.“

[Obrázok na strane 4]

V členoch rodiny vyvoláva únos jeden z najtraumatizujúcejších citových zážitkov, aké si len možno predstaviť

[Obrázok na strane 5]

Obete potrebujú útechu

[Obrázok na strane 7]

Väčšina obetí je zavretá bez toho, aby sa ktosi príliš zaujímal o ich telesné či hygienické potreby