Antarktída — posledná nepreskúmaná pôda

OD DPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

JEDEN spisovateľ píše, že v niektorých častiach Antarktídy sa môže tak ochladiť, že „ak pustíte na zem oceľovú tyč, pravdepodobne sa rozbije ako sklo... a ak dierou v ľade vytiahnete rybu, za päť sekúnd zmrzne... na kameň“. Antarktídu by bolo možné pre extrémne podmienky a pre jej nezvyčajnú, holú krásu — niekedy sprevádzanú úchvatnými ukážkami južnej polárnej žiary — považovať za iný svet.

Ale Antarktída je s ostatným svetom veľmi spätá. Ktosi ju prirovnal k obrovskému prírodnému laboratóriu na výskum zeme a jej atmosféry a tiež globálnych zmien prebiehajúcich v životnom prostredí vrátane zmien súvisiacich s ľudskou činnosťou. Práve v súvislosti s týmto výskumom rastie znepokojenie vedcov. V južných polárnych oblastiach pozorovali nové hrozivé javy, ktoré naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Ale najskôr sa pozrime, prečo je Antarktída ako kontinent unikátna.

Predovšetkým, Antarktída — najizolovanejší kontinent sveta — je kontinent protikladov. Je mimoriadne krásna a nenarušená, ale nesmierne drsná. Je to najveternejšie a najchladnejšie miesto na zemi, a predsa je neobyčajne citlivá a zraniteľná. Množstvo zrážok je tu menšie ako na ktoromkoľvek inom kontinente, ale v jej ľade je uchovaných 70 percent sladkej vody tejto planéty. Tento ľad s priemernou hrúbkou asi 2200 metrov pôsobí, že Antarktída je najvyšším kontinentom na zemi, s nadmorskou výškou priemerne 2300 metrov. Rozlohou je v poradí piatym kontinentom na zemi, a predsa nemá nijakých stálych obyvateľov väčších ako asi centimetrové bezkrídle pakomáre, jeden druh hmyzu.

Ako na návšteve Marsu!

Keď sa odvážite vydať na cestu do vnútrozemia Antarktídy, uvidíte, ako postupne ubúdajú známky života, najmä keď sa dostanete do oblastí nazývaných vyprahnuté údolia. Tieto polárne púšte pokrývajú plochu asi 3000 štvorcových kilometrov a väčšinou ležia vysoko v Transantarktickom pohorí — reťazi pohorí, ktoré sa tiahnu kontinentom a ktoré na niektorých miestach dosahujú výšku viac ako 4300 metrov. Týmito vyprahnutými údoliami svištia ľadové víchrice a rýchle odmetú všetok sneh, ktorý by tu napadal. Vedci sú presvedčení, že tieto údolia sa spomedzi miest tu na zemi najviac podobajú povrchu Marsu. Pred vypustením sondy Viking na Mars ich teda pokladali za vhodné miesto na testovanie vybavenia pre kozmický let.

Predsa však aj v týchto vyprahnutých údoliach je život! Vnútri pórovitých skál, v malých vzduchových bublinách, žijú výnimočne otužilé formy baktérií, rias a húb. Žijú z nepatrného množstva vlahy. Vonku je zvláštny svet, svet pustých skalných útvarov nazývaných hrance — ich podivné tvary a vysoký lesk sú dielom neustávajúcich antarktických vetrov, ktoré na ne pôsobia po nespočetné stáročia.

Bola pomenovaná skôr, ako bola objavená

Dohady o obrovskom južnom kontinente sa objavovali už v čase starovekých gréckych filozofov. Napríklad Aristoteles predpokladal, že ako protiváha krajín, o ktorých sa vedelo, že ležia na severnej pologuli, by mal existovať nejaký južný kontinent. Ako hovorí kniha Antarctica—Great Stories From the Frozen Continent (Antarktída — slávne príbehy zo zamrznutého kontinentu), „keďže severná pologuľa leží pod súhvezdím Arktos (Medveď), potom — uvažoval Aristoteles (384–322 pred n. l.) — tá neznáma pevnina na juhu musí byť Antarktikos, inými slovami úplný protiklad“ — čiže protipól. A tak mala Antarktída tú poctu, že bola vlastne pomenovaná asi 2000 rokov predtým, ako bola objavená.

V roku 1772 sa britský cestovateľ kapitán James Cook plavil na juh, aby tento predpokladaný južný kontinent našiel. Vošiel do sveta ostrovov ošľahaných vetrom a sveta obrovských ľadovcov alebo „ľadových ostrovov“, ako ich nazval. „Niektoré z nich,“ napísal, mali „obvod asi tri kilometre a výšku 20 metrov, a napriek tomu sa cez ne prevaľovali vlny; taká bola sila a váha tých vĺn.“ Cook odhodlane pokračoval smerom na juh a 17. januára 1773 sa jeho lode Resolution a Adventure ako prvé známe plavidlá dostali za južný polárny kruh. Cook sa húževnato plavil ďalej cez ľadovú triešť, až kým mu ľady cestu úplne nezablokovali. „Smerom na juh som nevidel nič len ľad,“ zapísal si do lodného denníka. Vo chvíli, keď sa obrátil na cestu späť, bol v skutočnosti len 120 kilometrov od brehov Antarktídy.

Kto teda uvidel Antarktídu prvý? Kto na ňu vlastne prvý vstúpil? Tým si dodnes nik nie je istý. Možno to boli lovci veľrýb alebo lovci tuleňov, lebo keď sa Cook vrátil domov, jeho správy o hojnom množstve tuleňov, tučniakov a veľrýb spôsobili, že lovci sa ponáhľali do tejto oblasti.

Krv na ľade

Cook „narazil na pravdepodobne najväčšie spoločenstvo divo žijúcich zvierat, ktoré na svete existovalo, a bol prvým človekom, ktorý o jeho existencii informoval svet,“ napísal Alan Moorehead v knihe The Fatal Impact (Rozhodujúci úder). „Pre antarktické zvieratá,“ hovorí Moorehead, „[to znamenalo] holokaust.“ Kniha Antarctica—Great Stories From the Frozen Continent uvádza: „Koncom osemnásteho storočia mal lov tuleňov na južnej pologuli všetky znaky zlatej horúčky. Nenásytný dopyt Číny a Európy po kožušine zakrátko vyplienil všetky [dovtedy] známe miesta na lov tuleňov a lovci začali zúfalo hľadať nové pevniny, kde ešte kolónie tuleňov neboli vyhubené.“

Po lovcoch tuleňov, ktorí takmer vyvraždili svoj prostriedok na obživu, začali moria plieniť lovci veľrýb. „Nikto nikdy nezistí, koľko veľrýb a tuleňov bolo zabitých v južnom oceáne,“ píše Moorehead. „Bolo to desať miliónov alebo päťdesiat miliónov? Počet nie je podstatný; zabíjalo sa a zabíjalo, až kým vlastne už nebolo čo zabíjať.“

V súčasnosti však všetku antarktickú flóru a faunu chránia medzinárodné zákony. Navyše vďaka tomu, že tam niet suchozemských dravcov, a vďaka hojnosti morskej potravy je v lete pobrežie Antarktídy útočiskom pre divé zvieratá. Ale Antarktída nesie známky oveľa zákernejšieho útoku, útoku, ktorý zrejme nemožno zastaviť medzinárodnými zmluvami.

[Rámček na strane 15]

PROTIPÓLY

Hoci severný pól a južný pól sa v niečom podobajú, ‚protipólmi‘ sú vo viacerých ohľadoch, nielen polohou. Zamyslite sa nad týmito skutočnosťami.

Bezprostredné okolie severného pólu tvorí len ľad a more, zatiaľ čo južný pól sa nachádza skoro v strede kontinentu, ktorý je rozlohou piaty na zemi.

Severný pól obklopujú obývané svetadiely: Amerika, Ázia a Európa, zatiaľ čo Antarktída je obklopená obrovským oceánom, najbúrlivejším na tejto planéte.

Za severným polárnym kruhom žijú desiatky tisíc rodín a je to aj domov tisícov rastlín a zvierat. No na Antarktíde nie je domorodcom nik. Jedinou domorodou formou života sú riasy, baktérie, machy, lišajníky, dva druhy kvitnúcich rastlín a niekoľko druhov hmyzu.

„Pre ročný prírastok a úbytok druhotného pobrežia, ktoré tvorí čelo ľadovca,“ uvádza Encyclopædia Britannica, „bola Antarktída nazvaná pulzujúcim kontinentom.“ Pri maximálnej veľkosti siaha ľadová triešť do mora do vzdialenosti 1600 kilometrov. Toto rozpínanie a zmenšovanie je šesťkrát väčšie ako v prípade arktickej ľadovej triešte, vďaka čomu má Antarktída väčší vplyv na celosvetové počasie.

[Mapa na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ATLANTICKÝ OCEÁN

INDICKÝ OCEÁN

TICHÝ OCEÁN

Drakov prieliv

Ostrov Jamesa Rossa

Larsenov pobrežný ľadovec

ANTARKTICKÝ POLOSTROV

Pobrežný ľadovec E. Ronnovej

Vinson Massif (najvyšší vrch, 5140 metrov)

Rossov pobrežný ľadovec

Mt. Erebus (činná sopka)

TRANSANTARKTICKÉ POHORIE

Južný pól

Doteraz najnižšia zaznamenaná teplota na zemi bola na Antarktíde — mínus 89,2 stupňa Celzia

0 500 km 500 míľ

[Prameň ilustrácie]

U.S. Geological Survey

[Obrázok na stranách 16, 17]

Na neobyčajne modrom ľadovom vrchu sa zhromažďujú tučniaky

[Prameň ilustrácie]

© 2000 Mark J. Thomas/​Dembinsky Photo Assoc., Inc.

[Obrázok na strane 17]

Vráskavec dlhoplutvý

[Obrázok na strane 17]

Tuleň sloní

[Obrázok na strane 17]

Na južnom póle

[Prameň ilustrácie]

Photo: Commander John Bortniak, NOAA Corps

[Obrázok na strane 17]

Rossov pobrežný ľadovec

[Prameň ilustrácie]

Michael Van Woert, NOAA NESDIS, ORA