Väznice v kríze

„Riešiť zločinnosť budovaním ďalších väzníc je ako snažiť sa odstrániť smrteľnú chorobu budovaním ďalších cintorínov.“ — ROBERT GANGI, NÁPRAVNOVÝCHOVNÝ ODBORNÍK.

VO SVETE, kde politicky korektné vyjadrovanie často zastiera temnejšiu stránku reality, máme jemnejšie alternatívy za nevľúdne slovo „väzenie“. Hovoríme o „nápravnovýchovnom ústave“, ktorý poskytuje „pracovnú prevýchovu“ a „sociálne služby“. Uprednostňujeme aj výraz „odsúdený“ pred znevažujúcim slovom „väzeň“. Ale nahliadnite pod povrch a zistíte, že väznice dnes zápasia s vážnymi problémami, napríklad s rýchlo rastúcimi nákladmi na držanie previnilcov za mrežami a so stále sa prehlbujúcou priepasťou medzi vytýčenými cieľmi uväznenia a skutočnými výsledkami.

Niektorí ľudia spochybňujú účinnosť väzenia. Poukazujú na to, že hoci počet väzňov na celom svete vzrástol na vyše osem miliónov, v mnohých krajinách zločinnosť nejako výrazne neklesla. Okrem toho, hoci je vo väzení veľký počet odsúdených za trestné činy súvisiace s drogami, dostupnosť drog na ulici stále vyvoláva vážne obavy.

Napriek tomu mnohí považujú uväznenie za formu trestu, ktorej by sa mala dávať prednosť. Myslia si, že keď je previnilec vo väzení, učinilo sa spravodlivosti zadosť. Jedna žurnalistka opísala zápal, s akým sú ľudia zatváraní, ako „horúčkovité posielanie za mreže“.

Sú štyri základné dôvody, prečo idú porušovatelia zákona do väzenia: (1) potrestať previnilcov, (2) chrániť spoločnosť, (3) predchádzať ďalším trestným činom a (4) napraviť zločincov výchovou k dodržiavaniu zákonov a k produktívnej činnosti po prepustení. Pozrime sa, či sa väzniciam darí dosahovať tieto ciele.