Pravý panamský klobúk — vyrábaný v Ekvádore?
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V EKVÁDORE
OKLAMALI zákazníka? Prizerajúcemu sa to mohlo tak zdať. Veď ten človek zaplatil 300 amerických dolárov za pravý panamský klobúk. Ale predavač ho vybral zo škatule, ktorá bola zreteľne označená „Made in Ecuador“! Je to podvod? Ani zďaleka. Pravé panamské klobúky sa skutočne vyrábajú v Ekvádore. Ale ako vzniklo toto nesprávne označenie? A prečo by mal mať tento klobúk hodnotu stoviek dolárov?
V polovici 19. storočia sa zlatokopi hrnuli do Kalifornie cez Panamský prieplav. Tu si kupovali klobúky dovážané z Ekvádoru. Po čase sa tieto klobúky stali známymi viac podľa miesta nákupu ako podľa miesta pôvodu. Panamský klobúk si v každom prípade získal veľkú obľubu. Napríklad v roku 1849 ich Ekvádor vyviezol viac ako 220 000 kusov! Potom v roku 1855 istý Francúz, ktorý žil v Paname, priniesol tieto klobúky na svetovú výstavu v Paríži. Na milovníkov módy vo Francúzsku zapôsobil jemný materiál; niektorí Francúzi ho dokonca opisovali ako „slamové súkno“. Zakrátko bolo nemysliteľné nosiť klobúk nejakého iného štýlu!
Obľuba panamského klobúka prudko stúpla na začiatku 20. storočia, keď sa vo svetovej tlači objavila fotografia amerického prezidenta Theodora Roosevelta so štýlovým finom. Dopyt po tomto elegantnom klobúku stúpal. Začali ho distribuovať významné spoločnosti na celom svete. V roku 1925 modernizačné zákony v Turecku zakázali nosiť tradičný fez a nariadili nosiť panamský klobúk. Do roku 1944 sa panamský klobúk stal hlavným vývozným artiklom Ekvádoru.
Od druhej polovice 20. storočia sa obľuba týchto klobúkov vytrácala. No jemne vypletané panamské klobúky z Ekvádoru si udržali svoje čaro. Klobučníci z celého sveta súperia pri získavaní prvotriednych exemplárov. Elegancia panamského klobúka od minulosti po dnešok uchvacovala slávnych ľudí. Zdobil hlavu Winstona Churchilla, Nikitu Chruščova, Humphreyho Bogarta i Michaela Jordana — keď spomenieme len niektorých.
Samozrejme, existujú aj lacné imitácie pravého panamského klobúka vyrábané vo veľkom. Mnohé z nich však praskajú; iné sú nepriedušné. V protiklade k nim je panamský klobúk ľahký, vzdušný a vydrží vám na celý život. Každý sa vypletá ručne, a preto je jediný svojho druhu. Ceny sa pohybujú od niekoľkých dolárov za menej vypracované klobúky až po vyše 1000 amerických dolárov za najzriedkavejšie superfinos z mesta Montecristi. Kvalita sa určuje podľa jemnosti a pravidelnosti vypletania, ako aj podľa konzistencie farby. No vždy pamätajte na toto: Pravý panamský klobúk sa vyrába len v Ekvádore.
[Rámček/obrázky na stranách 26, 27]
Výroba panamského klobúka
Ako sa vyrába panamský klobúk? Jedna palmovitá rastlina má ohybné, ale pevné vlákno, ktoré sa nazýva „toquilla“. V ekvádorských pobrežných nížinách sú ideálne podmienky na rast a regeneráciu tejto rastliny. Ekvádorskí výrobcovia klobúkov sa považujú za najlepších pletiarov na svete a ich práca si vyžaduje veľkú trpezlivosť! Môže im trvať šesť mesiacov i dlhšie, kým upletú najkvalitnejšie supefino z Montecristi. Všetky vlákna v klobúku sú dosť krátke. No pri pravom panamskom klobúku ťažko môžete povedať, kde sa jedno vlákno končí a kde sa ďalšie začína. Pritom sa vlákna pletú tak tesne, že cez ne nepresiakne ani voda!
Mesto Montecristi je vychýrené svojimi vynikajúcimi ručne pletenými klobúkmi. Majstri z oblasti Montecristi pletú skoro ráno alebo podvečer, aby rovníková horúčava neovplyvnila ohybnosť vlákna. Začínajú od dna pedantným pletením kruhu za kruhom zložito poprepletanými vláknami, kým nedosiahnu požadovaný priemer. Potom si dno položia na cylindrický kus dreva, aby mohli obratne vypletať steny klobúka špirálovito nadol. Po mnohých týždňoch vypletania pokračujú v pravom uhle, aby vyformovali striešku. Dôkladným orezaním, umytím a bielením spojeným s rozličnými dokončovacími technikami vytvárajú povestný panamský klobúk.
[Obrázky]
Vlákna z očistených listov sa najprv uvaria a vysušia a až potom sa začínajú pliesť
[Obrázok na strane 27]
Winston Churchill bol jedným z mnohých známych ľudí, ktorí nosili panamský klobúk
[Prameň ilustrácie]
U.S. National Archives photo