Mladý, ktorý je hrdý na svoje náboženstvo

KEĎ mal Andrew 13 rokov, dostal za úlohu pripraviť si školskú prácu na námet kultúrne dedičstvo. „Najprv,“ hovorí, „som si myslel, že budem písať o mojom starom otcovi, ale potom ma napadlo: ‚Počkať! Som jedným z Jehovových svedkov. Toto je úžasná príležitosť hovoriť o svojej viere!‘

Svojej práci som dal tému ‚Pevní‘ a vyrobil som veľký plagát zobrazujúci zlomyseľné prenasledovanie Jehovových svedkov v nacistickom Nemecku. K mojim názorným pomôckam patrila napodobenina oblečenia s fialovým trojuholníkom a rôzne obrázky a listy od rodiny Kusserowovcov.a Dal som tiež kolovať kópie listu, ktorý Jehovovi svedkovia zaslali nemeckej vláde a ktorý politicky neutrálnym, no pevným spôsobom odsudzoval nespravodlivé skutky páchané proti Jehovovým svedkom. Počas prezentácie tejto práce bol neustále prehrávaný videofilm Jehovovi svedkovia pevní zoči-voči nacistickému útoku. Mal som vystavené aj Biblie, brožúry a traktáty.

Najprv sa prezentácia tejto práce uskutočnila v telocvični pred všetkými študentmi a pred celým učiteľským zborom. Nasledujúci večer boli pozvaní rodinní príslušníci a priatelia. Mnohí mi kládli otázky, lebo nemali ani potuchy, že nacisti prenasledovali Jehovových svedkov.“

Andrew priznáva, že si to vyžadovalo odvahu, hovoriť o svojej viere. „Vedel som, že niektorí ľudia si zo mňa budú robiť žarty,“ hovorí, „no keby som to neurobil, cítil by som sa hrozne. Boli tu ľudia, ktorí sa vzdali života, len aby hájili svoju vieru v Jehovu, preto som prišiel k záveru, že zniesť trochu kritiky je to najmenej, čo môžem urobiť.“

Nakoniec bol Andrew rád, že využil túto príležitosť vydať svedectvo. „Mal som mnoho rozhovorov o tom, prečo sa nezapájame do vojen, a tým, ktorí mali záujem, som nechal Bibliu, knihy a traktáty,“ hovorí a dodáva: „Nepamätám si, kedy som bol viac hrdý na to, že som jedným z Jehovových svedkov.“

[Poznámka pod čiarou]