Množstvo požiadaviek na matky
4.50 h Alex, plačúce dieťa, v polospánku lezie k svojej matke Helen. Ďalšie dve deti — Penny (5-ročná) a Joanna (12-ročná) — a manžel Nick spia. Helen berie Alexa k sebe do postele a dojčí ho. Nedokáže znovu zaspať.
5.45 h Helen po špičkách odchádza do kuchyne, robí si kávu a číta.
6.15 – 7.20 h Vstáva Nick. Helen budí Penny a Joannu, pripravuje raňajky, robí určité domáce práce. O 7.15 Nick odchádza do práce a berie Joannu do školy. Prichádza Helenina matka, aby dozrela na Alexa.
7.30 h Helen odvádza Penny do materskej školy. Cestou do práce má čas premýšľať o realite materstva. „Je to tá najťažšia práca, akú som kedy mala,“ hovorí.
8.10 h Na Helen čaká písací stôl plný úloh. Robí si starosti, že ďalšie tehotenstvo by mohlo pre ňu znamenať stratu zamestnania. A rodina potrebuje ďalší príjem.
10.43 h Po tom, čo Helen zloží telefónne slúchadlo — hovor sa týkal jej detí —, spolupracovníčka Nancy ju utešuje: „Staráš sa o ne naozaj dobre.“ Po Heleniných lícach stekajú slzy.
12.05 h Helen náhlivo siaha po sendviči a uvažuje o čase pred narodením svojej prvej dcéry. Predtým mala rôzne plány, ako využije svoj „voľný“ čas. ‚Aké nereálne!‘ uzatvára svoju úvahu.
15.10 h Po niekoľkých telefonických hovoroch z domu o Alexovom šantení sa Helen zmieňuje o neobyčajnom pute, ktoré ju spája s jej deťmi: „Je to láska, akú necítim k nijakej inej osobe.“ Tieto hlboké city jej pomohli prekonať počiatočné neočakávané ťažkosti.
17.10 h Helen vyzdvihla Joannu a ponáhľa sa vybaviť niekoľko vecí. Volá Nickovi a pripomína mu, že Penny má vyzdvihnúť on.
18.00 – 19.30 h Helen je späť doma, a tak stará mama už nemusí dohliadať na Alexa. Helen robí domáce práce a pripravuje večeru. Na otázku, čo si dieťa vyžaduje, si Helen povzdychne: „Dieťa si vyžaduje celú svoju matku: jej ruky, telo a mlieko a z jej očí berie spánok.“
20.30 – 22.00 h Helen pomáha Joanne s domácimi úlohami a dojčí Alexa. Kým Nick pol hodiny číta Penny, Helen robí ďalšie domáce práce.
23.15 h Penny a Joanna sú už v posteli. Alex je v náručí svojej matky ešte stále čulý, no napokon predsa zaspáva. „Myslím, že ho už môžem uložiť do postieľky,“ hovorí Helen Nickovi, ktorý už napoly spí.