Ako mesačné lúče z krištáľu
Bol apríl roku 2000. Neďaleko mesta Chihuahua v Mexiku odpálili baníci pri hľadaní drahých kovov v hĺbke asi 300 metrov pod povrchom zeme nálož. Po explózii zbadali malý otvor. Keď sa ním 40-ročný Eloy Delgado pretiahol, objavil jaskyňu plnú gigantických priesvitných kryštálov krištáľu. „Bolo to nádherné. Bolo to ako odraz svetla v rozbitom zrkadle,“ povedal Delgado. Podľa vyjadrenia iného muža akoby „sa zrazu zhmotnili mesačné lúče“.
Tieto kryštály krištáľu sú pravdepodobne najväčšie na svete. Niektoré sú vysoké ako borovica, merajú až 15 metrov a vážia viac ako desať ton! „Vidieť také obrovské a dokonalé kryštály je nezabudnuteľným zážitkom,“ povedal Jeffrey Post, správca sekcie minerálov v Smithsonovom inštitúte vo Washingtone, D. C. Vysvetlil, že je to tak preto, lebo krištáľ, ktorý sa vyskytuje na zemi, je zvyčajne taký malý, že sa zmestí do dlane.
V časopise Smithsonian z apríla 2002 sa o vzniku tohto krištáľu písalo: „Podzemná voda v týchto jaskyniach mala vďaka priľahlým ložiskám kovov vysoký obsah síry a začala rozpúšťať vápencové steny, pričom sa uvoľňovalo obrovské množstvo vápnika. Tento vápnik potom spolu so sírou vytvoril kryštály krištáľu nevídaných rozmerov.“
Hoci teplota a vlhkosť vnútri jaskýň je pre krištáľ ideálna, pre ľudí je ťažko znesiteľná. Teplota sa pohybuje okolo 65 stupňov Celzia a vlhkosť sa blíži k 100 percentám. Výskumník Richard Fisher, prvý Severoameričan, ktorý navštívil tieto jaskyne, hovorí: „Keď do tejto veľkej jaskyne vstúpite, máte dojem, akoby ste vošli do vysokej pece.“ Ďalej hovorí, že tieto podmienky dokáže človek znášať len šesť až desať minút. Potom je už horúčava a vlhkosť neznesiteľná.
Objavenie týchto obrovských kryštálov nám pripomína úžasnú krásu a bohatstvo, ktoré skrýva naša zem. A pritom väčšinu týchto krás sme ešte neobjavili. Možno budete súhlasiť so žalmistovými slovami: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti. Zem je plná tvojich výtvorov.“ — Žalm 104:24.
[Prameň ilustrácií na strane 31]
Všetky obrázky: © Richard D. Fisher