Aké cenné služby nám poskytuje les?
LESY pokrývajú takmer tretinu zemskej súše, ale ich plocha sa stále zmenšuje. Publikácia Programu OSN pre rozvoj Choices—The Human Development Magazine v roku 1998 priniesla správu, že len v rozvojovom svete „sú každoročne odlesnené až 4 milióny hektárov zeme — čo je plocha veľkosti Švajčiarska“.
Prečo je odlesňovanie paradox
Neustále odlesňovanie je podľa niektorých odborníkov paradox. Ľudia vypaľujú a stínajú lesy z ekonomických dôvodov. No ako uvádza istý zdroj, lesy „sú oveľa cennejšie živé než zoťaté či vypálené“. Prečo?
Dr. Philip M. Fearnside a Dr. Flávio J. Luizão, výskumníci spolupracujúci s brazílskym Inštitútom pre výskum Amazonie v Manause, pre Prebuďte sa! povedali, že dažďové lesy poskytujú cenné „služby celému svetu“. K týmto službám patrí pohlcovanie a zadržiavanie oxidu uhličitého (skleníkového plynu), prevencia straty pôdnej vrstvy, prevencia povodní, recyklácia výživných látok, regulácia množstva zrážok a poskytovanie domova pre ohrozené zvieratá a divé odrody plodín. Lesy tiež vytvárajú očarujúcu scenériu a sú miestom, kde si človek môže oddýchnuť. Podľa spomínaných výskumníkov všetky tieto služby majú aj svoju ekonomickú hodnotu.
Vezmime si ako príklad schopnosť lesa zadržiavať uhlík. Keď les vyrúbu, uhlík, ktorý sa uvoľní zo zoťatých stromov, sa v atmosfére zmení na oxid uhličitý, ktorý prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Ekonomickú hodnotu tejto ‚služby celému svetu‘ — ktorou je zadržiavanie uhlíka — možno odhadnúť tak, že zistíme, koľko stojí zníženie emisií uhlíka ľudskými prostriedkami.
Podľa Marca J. Dourojeanniho, environmentálneho poradcu z brazílskej kancelárie Medziamerickej rozvojovej banky, takéto výpočty ukazujú, že „hodnota lesov ako odvádzačov [zadržiavačov] uhlíka je oveľa väčšia ako hodnota ich dreva a poľnohospodárskej pôdy“, na ktorej stoja. Napriek tomu stále viac lesov sa stína. Prečo?
Motivácia na ochranu
Zamyslime sa nad takýmto prirovnaním: Skupina ľudí vlastní elektráreň. Tá vyrába elektrický prúd pre okolité mestá, ale spotrebitelia neplatia zaň ani korunu. Po nejakom čase začnú vlastníci uvažovať: ‚Keby sme elektráreň zavreli, odmontovali všetky jej zariadenia a predali ich, bolo by to ekonomicky výhodnejšie, než keby elektráreň ďalej fungovala a nemali by sme z toho žiaden finančný zisk.‘ Niektorí úradníci v krajinách bohatých na lesy uvažujú podobne. Keďže za služby lesa nikto neplatí, myslia si, že je ekonomickejšie zoťať les (obrazne odmontovať z elektrárne jej zariadenia) a predať stromy (predať tie zariadenia), a tak dosiahnuť rýchly a veľký zisk.
Jediný spôsob, ako zvrátiť tento trend, je podľa Dourojeanniho zabezpečiť, aby bola ochrana lesa ekonomicky výhodná. Profesor Dr. José Goldemberg, brazílsky atómový fyzik a bývalý rektor Sãopaulskej univerzity, predložil návrh vyberať „celosvetovú uhlíkovú daň“ od spotrebiteľov takzvaných fosílnych palív.
Podľa zástancov tohto návrhu výška dane by závisela od množstva paliva, ktoré krajina či štát spotrebúva, ako aj od objemu skleníkových plynov, ktoré produkuje. Napríklad Spojené štáty, v ktorých žije približne 5 percent obyvateľov zeme, produkujú až takmer 24 percent celosvetového objemu emisií skleníkových plynov. Niektorí zákonodarcovia si myslia, že peniaze získané na daniach od takejto krajiny by mohli vykompenzovať stratu príjmu tých národov, ktoré sa vzdajú rýchleho zisku z ťažby dreva v prospech ochrany svojich lesov. Zdá sa, že takýmto spôsobom by spotrebitelia v podstate platili ‚účet za elektrinu‘ a takzvaní majitelia by mali ekonomickú motiváciu zachovať svoju ‚elektráreň‘.
Kto však stanoví cenu služieb lesa? A kto bude vyberať poplatky a dohliadať na rozdeľovanie peňazí, ktoré sa tak získajú?
Potrebná zmena v správaní
Podľa Dourojeanniho „by bolo najlepšie predložiť tieto otázky na celosvetovej konferencii o ochrane lesov“. Takáto konferencia by mohla stanoviť hodnotu služieb lesov pre životné prostredie. Potom „by mohla byť zriadená celosvetová organizácia na ochranu lesov, ktorá by riadila medzinárodné úsilie v tejto oblasti“.
Hoci sa zdá rozumné založiť medzinárodnú inštitúciu, ktorá by dohliadala na riešenie tohto celosvetového problému, Dourojeanni dodáva: „Zakladanie inštitúcií a komisií, ktoré majú riešiť problémy lesov, nepomáha.“ To, čo je skutočne potrebné, sú podľa neho „radikálne zmeny v sociálnom a ekonomickom správaní“. Áno, ochrana lesov si vyžaduje viac než len zmenu zákona — vyžaduje si zmenu postoja.
Budú tieto problémy niekedy vyriešené? Budú, lebo to sľubuje Stvoriteľ zeme, Jehova Boh. Biblia ukazuje, že zriadil vládu, ktorá čoskoro zavládne nad celým svetom a vyrieši problémy zeme. Táto vláda ‚nebude nikdy zničená‘. (Daniel 2:44) Navyše bude dohliadať na správne zaobchádzanie s ekosystémami zeme, zatiaľ čo obyvatelia zeme budú stále viac spoznávať svojho Stvoriteľa, ktorého Biblia označuje menom Jehova. (Izaiáš 54:13) Všetci ľudia, ktorí budú v tom čase žiť, si budú nesmierne ceniť zem vrátane jej lesov.
[Pramene ilustrácií na strane 26]
Ricardo Beliel / SocialPhotos
© Michael Harvey/Panos Pictures