Život s poruchou nálady

PORUCHY nálady sú znepokojujúco rozšírené. Odhaduje sa, že viac ako 330 miliónov ľudí na celom svete trpí ťažkou depresiou — stavom, ktorý sa vyznačuje neovládnuteľným smútkom a stratou radosti z každodenných činností. Predpokladá sa, že o 20 rokov bude depresia po srdcovo-cievnych chorobách druhým najrozšírenejším ochorením. Podľa niektorých je depresia taká bežná ako nádcha.

V posledných rokoch sa do povedomia verejnosti stále viac dostáva bipolárna porucha. Medzi príznaky tohto ochorenia patria extrémne zmeny nálady, ktorá kolíše medzi depresiou a mániou. „Počas depresívnej fázy,“ uvádza sa v knihe, ktorú nedávno vydalo Americké lekárske združenie, „môžu človeka prenasledovať samovražedné myšlienky. Počas manickej fázy môže človek stratiť dobrý úsudok a nemusí rozoznať škody, ktoré spôsobí svojím konaním.“

Odhaduje sa, že bipolárnou poruchou trpia asi 2 percentá populácie Spojených štátov, čo znamená, že iba v tejto krajine sú postihnuté milióny ľudí. Ale čísla samy osebe nedokážu vyjadriť, koľko trápenia prináša život s poruchou nálady.

Depresia — neovládnuteľný smútok

Väčšina z nás vie, aké to je, keď sa človeka zmocní smútok. No časom — možno po niekoľkých hodinách alebo dňoch — sa tieto pocity vytratia. Klinická depresia je však niečo oveľa vážnejšie. V akom ohľade? „Tí z nás, ktorí netrpia depresiou, vedia, že aj keď nami naše pocity niekedy zamávajú, nakoniec sa to skončí,“ vysvetľuje Dr. Mitch Golant. „Ale človek s depresiou zažíva pády a vzlety a jeho pocity ním zmietajú, akoby bol v rútiacom sa vlaku, ktorý sa nedá zastaviť, a on nemá jasnú predstavu o tom, ako a kedy — a či vôbec niekedy — sa z neho dostane.“

Klinická depresia môže mať mnoho podôb. Niektorí ľudia napríklad trpia sezónnou afektívnou poruchou nazývanou aj sezónna depresia, ktorá sa prejavuje v určitých obdobiach roka — obyčajne v zime. „Z vyjadrení ľudí trpiacich sezónnou depresiou vyplýva, že čím severnejšie žijú a čím je v danej oblasti pochmúrnejšie počasie, tým je ich depresia horšia,“ uvádza sa v publikácii, ktorú vydala jedna lekárska spoločnosť. „Hoci sezónna depresia býva spájaná hlavne s ponurými zimnými dňami, niekedy môže súvisieť aj s tmavými pracovnými priestormi alebo zamračenou oblohou a zlou viditeľnosťou v tých obdobiach roka, keď zvyčajne býva pekne.“

Čo spôsobuje klinickú depresiu? Odpoveď na túto otázku nie je jasná. Zatiaľ čo u niektorých môže istú úlohu zohrávať dedičný faktor, vo väčšine prípadov zohrávajú významnú úlohu životné skúsenosti. Zaujímavé je aj to, že klinická depresia je dvakrát častejšie diagnostikovaná u žien než u mužov.a To však neznamená, že mužov táto choroba neohrozuje. Naopak, odhaduje sa, že 5 až 12 percent mužov v nejakom období svojho života zažije klinickú depresiu.

Tento druh depresie preniká celou bytosťou človeka a ovplyvňuje v podstate každú oblasť jeho života. Depresia „vami otrasie až do hĺbky duše,“ hovorí Sheila, ktorá ňou trpí. „Rozožiera vašu sebadôveru, sebaúctu, schopnosť jasne myslieť a rozhodovať sa, a keď prenikne dostatočne hlboko, niekoľkokrát vás neľútostne zovrie, len aby sa ukázalo, či ešte vládzete.“

Niekedy sa trpiacemu uľaví, keď sa o svojich pocitoch môže porozprávať so súcitným poslucháčom. (Jób 10:1) No aj vtedy si treba uvedomiť, že ak ide o chemickú nerovnováhu, depresiu nemožno prekonať iba snahou o pozitívny pohľad na veci. V takom prípade postihnutý človek svoju pochmúrnu náladu jednoducho nie je schopný ovládnuť. Okrem toho môže byť svojím stavom zmätený rovnako, ako sú ním zmätení jeho priatelia a príbuzní.

Zamyslime sa nad Paulou,b kresťankou, ktorá skôr než jej zistili depresiu, zažívala ochromujúce obdobia hlbokého smútku. „Niekedy som po kresťanskom zhromaždení utekala do svojho auta a bez akéhokoľvek dôvodu som plakala. Jednoducho ma ovládol zdrvujúci pocit osamelosti a bolesti. Hoci bolo jasné, že mám mnoho priateľov, ktorí sa o mňa zaujímajú, ja som to nevidela.“

Niečo podobné sa stalo Ellen, ktorá musela byť pre svoju depresiu hospitalizovaná. „Mám dvoch synov, dve milé nevesty a manžela — a viem, že ma všetci majú veľmi radi,“ hovorí. Ellen by mala logicky dospieť k záveru, že má dobrý život a že je pre svoju rodinu cenná. Ale keď je človek v depresii, pochmúrne myšlienky ho môžu celkom ovládnuť — bez ohľadu na to, aké sú nelogické.

Nemožno prehliadať ani to, ako veľmi môže depresia ovplyvniť ostatných členov rodiny. „Keď niekto, koho milujete, trpí depresiou,“ píše Dr. Golant, „žijete s trvalým pocitom neistoty, lebo nikdy neviete, kedy sa váš blízky dostane z depresívnej epizódy alebo kedy upadne do ďalšej. Môžete pociťovať hlbokú stratu — dokonca zármutok alebo hnev —, pretože váš život sa vymkol z normálu, a to možno natrvalo.“

Deti často dokážu rozpoznať depresiu rodiča. „Dieťa depresívnej matky sa stáva veľmi citlivým na emocionálne stavy svojej matky, dokáže vypozorovať každý výkyv a zmenu,“ píše Dr. Golant. Doktorka Carol Watkinsová poznamenáva, že u detí, ktorých rodič trpí depresiou, je „väčšia pravdepodobnosť, že budú mať problematické správanie, ťažkosti s učením a problémy s vrstovníkmi. Samy sú náchylnejšie na depresiu.“

Bipolárna porucha — stále premenlivá

Klinická depresia je ťažká choroba. A ak sa k nej pridá ešte mánia, výsledkom je bipolárna porucha.c „Jedinou nemennou vecou pri bipolárnej poruche je to, že sa stále mení,“ hovorí Lucia postihnutá touto chorobou. Bulletin The Harvard Mental Health Letter uvádza, že pacienti s bipolárnou poruchou môžu byť počas mánie „neznesiteľne dotieraví a suverénni, a ich bezstarostnosť a neskrotná eufória sa môže náhle zmeniť na podráždenosť či zúrivosť“.

Lenore opisuje, čo zažívala v stave euforickej mánie. „Bola som doslova nabitá energiou,“ hovorí. „Mnohí ma nazývali supermankou. Ľudia mi hovorievali: ‚Mať tak tvoju energiu.‘ Často som mala pocit, že dokážem zvládnuť čokoľvek. Úporne som cvičila. Spávala som veľmi málo — iba dve-tri hodiny za noc. Napriek tomu som vstávala rovnako plná energie.“

No po čase sa nad Lenore začali zbiehať čierne mračná. „Na vrchole eufórie,“ hovorí, „som kdesi v hĺbke svojho vnútra začala pociťovať nepokoj; akýsi naštartovaný motor, ktorý sa nedal vypnúť. Moja radostná nálada sa v okamihu zmenila na agresívnu a deštruktívnu. Bez príčiny som slovne zaútočila na ktoréhokoľvek člena rodiny. Bola som zúrivá, nenávistná a vôbec som sa nedokázala ovládať. Po takom hroznom vyvádzaní som náhle zostala totálne vyčerpaná, plačlivá a úplne zdeprimovaná. Cítila som sa bezcenná a zlá. No niekedy som sa zrazu opäť zmenila na tú veselú a energickú osobu ako predtým, akoby sa nič nebolo stalo.“

Nevyspytateľné správanie ľudí s bipolárnou poruchou je pre ich príbuzných zdrojom zmätku. Mary, ktorej manžel trpí bipolárnou poruchou, hovorí: „Niekedy som zmätená, keď vidím svojho manžela šťastného a zhovorčivého a potom je zrazu skľúčený a utiahnutý. Ťažko sa nám prijíma skutočnosť, že to nedokáže ovládnuť.“

No bipolárna porucha je často prinajmenšom rovnako mučivá aj pre samotných postihnutých. „Závidím ľuďom, ktorí vedia, čo je to vyrovnanosť a stabilita v živote,“ hovorí pacientka menom Gloria. „Stabilita je miesto, ktoré ľudia s bipolárnou poruchou iba navštevujú. Nikto z nás tam nezostáva natrvalo.“

Čo spôsobuje bipolárnu poruchu? Istú úlohu tu zohráva genetický faktor — významnejšiu ako pri depresii. „Podľa niektorých vedeckých výskumov,“ uvádza Americké lekárske združenie, „je u blízkych príbuzných ľudí s bipolárnou poruchou — u rodičov, súrodencov alebo u detí — 8- až 18-násobne vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie táto choroba, ako u príbuzných zdravých ľudí. Okrem toho, ak má váš blízky príbuzný bipolárnu poruchu, môžete byť náchylnejší na depresiu.“

Na rozdiel od depresie sa zdá, že bipolárna porucha postihuje v rovnakej miere ženy i mužov. Najčastejšie sa začína v ranej dospelosti, ale v niektorých prípadoch bola zistená aj u tínedžerov a dokonca u detí. No analýza príznakov a určenie správnej diagnózy môžu byť veľmi ťažké aj pre odborného lekára. „Bipolárna porucha je chameleónom medzi psychickými chorobami, lebo jej príznaky sa menia od pacienta k pacientovi a od jednej epizódy k druhej dokonca aj u toho istého pacienta,“ píše Dr. Francis Mark Mondimore z Lekárskej fakulty Univerzity Johnsa Hopkinsa. „Je to fantóm, ktorý sa nečakane prikradne k svojej obeti, zahalený do temnoty melanchólie, a potom sa na celé roky stratí — len preto, aby sa vrátil v žiarivom, ale stravujúcom rúchu mánie.“

Je zrejmé, že poruchy nálady je ťažké diagnostikovať a ešte ťažšie je s nimi žiť. No pre trpiacich existuje nádej.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

„Stabilita je miesto, ktoré ľudia s bipolárnou poruchou iba navštevujú. Nikto z nás tam nezostáva natrvalo.“ — GLORIA

[Rámček/obrázok na strane 5]

Príznaky depresied

● Depresívna nálada trvá väčšinu dňa, takmer každý deň, a to najmenej dva týždne

● Strata záujmu o činnosti, z ktorých sa človek predtým tešil

● Značný úbytok alebo nárast hmotnosti

● Zvýšená spavosť alebo, naopak, nespavosť

● Abnormálne zrýchlenie alebo spomalenie pohybových schopností

● Nadmerná únava bez zrejmej príčiny

● Pocity menejcennosti a/alebo prehnanej viny

● Znížená schopnosť sústrediť sa

● Opakované samovražedné myšlienky

Niektoré z týchto príznakov môžu tiež prezrádzať dystýmiu — miernejšiu, ale chronickú formu depresie.

[Poznámka pod čiarou]