Planéta plná života

NA PLANÉTE Zem žije úžasné množstvo rozmanitých živých organizmov, možno milióny druhov. Väčšina živých tvorov, ktorým sa darí v pôde, vo vzduchu a vo vode, je pre svoje miniatúrne rozmery voľným okom neviditeľná. Napríklad len v jednom grame pôdy žije 10 000 druhov baktérií, nehovoriac o celkovom množstve mikróbov! Niektoré druhy mikroorganizmov sa našli v hĺbke troch kilometrov!

Aj atmosféra je plná rôznych foriem života, a to nielen vtákov, netopierov a hmyzu. V niektorých ročných obdobiach v nej poletuje množstvo peľu, spór, ako aj semien a v niektorých oblastiach aj tisíce druhov mikróbov. „Tým sa rôznorodosť mikróbov vo vzduchu vyrovnáva rôznorodosti mikróbov v pôde,“ uviedol časopis Scientific American.

Oceány zostávajú zatiaľ do veľkej miery zahalené tajomstvom, pretože na štúdium hlbín vedci často potrebujú drahú techniku. Ešte aj koralové útesy, do ktorých je pomerne ľahký prístup a sú dobre prebádané, môžu byť domovom miliónov zatiaľ neznámych druhov.

Známe je však to, že na planéte Zem má domov toľko živých organizmov, že dokážu meniť jej chemické zloženie, najmä biosféru — prostredie, ktoré obývajú. Napríklad uhličitan vápenatý v ulitách a koraloch pomáha stabilizovať chemické zloženie morskej vody „tak, ako antacidum pôsobí v žalúdku,“ píše sa v správe amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru. Rastliny a fytoplanktón — jednobunkové riasy vznášajúce sa pod hladinou jazier a oceánov — pomáhajú regulovať množstvo oxidu uhličitého a kyslíka vo vode a vo vzduchu. Pôdne baktérie a huby rozkladajú látky obsiahnuté v pôde, takže rastliny majú stály prísun anorganických výživných látok. Zem bola teda oprávnene označená za planétu plnú života.

Život na Zemi by však nemohol existovať, keby nemala veľmi presné parametre. Niektoré z nich človek objavil až v 20. storočí. Patria k nim:

1. poloha Zeme v galaxii Mliečna cesta a v slnečnej sústave, zemská os, obežná dráha, rýchlosť rotácie a Mesiac,

2. magnetické pole a atmosféra, ktoré slúžia ako dvojitý štít,

3. dostatok vody,

4. prírodné cykly, ktoré dopĺňajú biosféru a čistia ju.

Keď budete pri čítaní nasledujúcich článkov uvažovať o týchto veciach, položte si otázky: ‚Je to dielo slepej náhody alebo inteligentného Tvorcu? Ak je za tým Stvoriteľ, prečo Zem vytvoril?‘ Na túto otázku odpovie záverečný článok tejto série.

[Rámček na strane 3]

„NEMÔŽEME DOVOLIŤ BOHU, ABY NÁM VOPCHAL NOHU DO DVERÍ“

Napriek dôkazom, že príroda funguje až príliš dobre, aby bola výsledkom slepej náhody, mnohí vedci odmietajú veriť v Stvoriteľa. Ako to vyjadril evolucionista Richard C. Lewontin, nie že by veda nejako nútila ateistov „prijať materialistické vysvetlenie“ sveta. Ako však uviedol, sú už „vopred zaviazaní... materializmu“, odhodlaní vytvoriť „rad predstáv, ktoré vedú k materialistickým vysvetleniam“. O vedcoch všeobecne dodáva: „Nezostáva nám nič iné, len veriť v materializmus, lebo nemôžeme dovoliť Bohu, aby nám vopchal nohu do dverí.“

Je takýto dogmatizmus na mieste, zvlášť keď obrovské množstvo dôkazov podporuje existenciu Stvoriteľa? Čo si myslíte? (Rimanom 1:20)