Medonosné mravce — maškrta z púšte
NAŠA priateľka Yuminiya patrí k domorodým obyvateľom Austrálie a chce nám ukázať jedno svoje tajomstvo. Vedie nás do vyprahnutej krovinatej oblasti severne od mesta Alice Springs v strednej Austrálii, pričom pozorne skúma piesočnatú zem. Pod jednou akáciou zbadá drobné tvorčeky a nasleduje ich, až kým nás nedovedú k sladkej odmene. Sú to medonosné mravce druhu Camponotus inflatus.
Yuminiya sa so zápalom púšťa do vyhrabávania jamy v smere mravčích chodbičiek. Onedlho je jama zhruba meter hlboká a je taká široká, že sa do nej dá sadnúť. „Mravce môžete vyhrabávať hocikedy v roku, no najlepšie je to cez zimu, lebo v lete sa pri tom rýchlo rozhorúčite,“ kričí nám z jamy. Vidíme, ako odborným okom skúma odkryté chodby. „Musíte vedieť, ktorá chodba vás dovedie k hniezdu,“ vysvetľuje.
Onedlho sa dostáva k hniezdu. Je v ňom prinajmenšom 20 mravcov, ktorých brušká sú naplnené jantárovožltou tekutinou a sú veľké asi ako bobule hrozna. Mravce visia zo stropu svojho podzemného príbytku a sú také plné, že sa nedokážu pohybovať. Za niekoľko minút ich Yuminiya zozbierala z viacerých komôrok vyše sto. „Med týchto mravcov je jednou z najsladších pochúťok, ktoré nám dáva buš,“ vraví.
Živé džbány s medom
Spomedzi vyše 10 000 známych druhov sú medonosné mravce jedným z najnezvyčajnejších. Neuskladňujú nektár v plástoch, ako to robia včely s medom, ale uchovávajú ho v živých robotniciach, ktorých telá sú akýmisi „zásobníkmi“. Keď nie je dostatok potravy, mravčia kolónia žije zo zásob uložených v týchto živých „džbánoch s medom“.
Ako ich ostatné mravce dopĺňajú a vyprázdňujú? Svojimi tykadlami vyťukajú na tykadlá „zásobníka“ správny kód, on otvorí ústa a „džbán s medom“ sa sprístupní. Žalúdok „zásobníka“ je vybavený špeciálnou štvordielnou klapkou, ktorou sa reguluje príjem a výdaj. V priebehu svojho niekoľkomesačného života môže byť „zásobník“ naplnený a vyprázdnený zrejme viackrát.
„Zásobníky“ bežne žijú usadlým, zato bezpečným spôsobom života v podzemí, kde sú chránené pred suchom, horúčavou a predátormi. V tomto tmavom podzemnom svete sa chránia pred baktériami a hubami tak, že si telo potierajú tekutinou s antibiotickými účinkami, ktorú vylučuje jedna ich špeciálna žľaza.
Ako vzniká „med“? Vzniká v procese, ktorý by sa dal označiť za potravový reťazec a ktorý sa začína miazgou a nektárom akácií. Týmito prírodnými šťavami sa živia drobné vošky. Tie potom mravčie robotnice doja, čím získavajú časť z ich prebytočného cukru nazývaného medovica. Robotnice zbierajú nektár aj priamo zo stromov. Nakoniec touto zozbieranou tekutinou nakŕmia mravčie „zásobníky“. Tie nie sú veľmi aktívne a veľa k životu nepotrebujú, a tak väčšina medovice zostane uložená v „medovej banke“!
A čo vošky? Vyjdú naprázdno? Vôbec nie! Mravce im totiž nechajú primerané množstvo nektáru a okrem toho ich chránia pred parazitmi a nepriateľmi. A tak aj mravce, aj vošky z tohto symbiotického spolužitia nazývaného mutualizmus veľa získavajú.
„Choď k mravcovi,“ píše sa v Biblii, „pozri na jeho cesty a zmúdrej. Hoci nemá veliteľa ani správcu, ani panovníka, pripravuje si jedlo už v lete; nazbieral si potravy už cez žatvu.“ (Príslovia 6:6–8) Aké pravdivé sú tieto slová, lebo mravce naozaj dobre spolupracujú, sú dobre organizované a usilovné! A je úžasné, že títo húževnatí obyvatelia púšte dokážu v takom nehostinnom prostredí vyrobiť sladkú maškrtu, ktorá je pôžitkom pre chuťové poháriky!
[Obrázok na strane 11]
Medonosný mravec s bruškom plným sladkého nektáru
[Pramene ilustrácií na strane 11]
Strany 10 a 11, hore: M Gillam/photographersdirect.com; strana 11: © Wayne Lynch/age fotostock