Búrlivé časy, v ktorých žil John Foxe
DOKÁŽE SA ľudstvo poučiť z minulosti alebo sme jednoducho nepoučiteľní? Zamyslite sa nad touto otázkou počas čítania o živote Angličana Johna Foxa, ktorý sa chopil pera v nádeji, že v čitateľoch vyvolá odpor voči nevýslovným krutostiam, ktoré poznačili históriu v čase, keď žil.
Foxove záznamy, ktoré zapísal v období reformácie, mali po stáročia naozaj silný vplyv na obyvateľov Anglicka. Svoju knihu Acts and Monuments of the Church písal viac ako 25 rokov. Táto kniha je po anglickom preklade Biblie označovaná za druhú najvýznamnejšiu písomnosť, ktorá výrazne ovplyvnila anglický jazyk a kultúru.
Búrlivé roky
John Foxe sa narodil v anglickom Bostone v roku 1516 alebo 1517, približne v čase, keď podľa tradície Martin Luther pribil svojich 95 téz či výhrad na brány kostola v nemeckom Wittenbergu. Foxe, ktorý bol vychovávaný ako rímskokatolík, sa teda objavil na scéne v čase, keď reformátori spochybňovali autoritu a učenie katolíckej cirkvi.
Foxe študoval na Oxfordskej univerzite a jeho štúdium zahŕňalo aj gréčtinu a latinčinu, čo mu umožňovalo čítať Bibliu v pôvodných jazykoch. To zjavne podkopávalo jeho vieru v katolícke učenie, následkom čoho si iní študenti začali myslieť, že sa z neho stáva protestant, a toto podozrenie oznámili vedeniu školy. Foxe bol potom pod neustálym drobnohľadom.
Po ukončení štúdia v roku 1543 mal byť vysvätený za kňaza. Vysvätenie však odmietol, pretože nesúhlasil s povinným celibátom. Tým sa situácia vyhrotila. Keďže bol podozrievaný z kacírstva — za čo by mu hrozila smrť —, z univerzity v roku 1545 odišiel. Foxe zanechal sľubnú akademickú kariéru a zamestnal sa ako súkromný učiteľ u istej rodiny blízko mesta Stratford na Avone v grófstve Warwickshire. Tam sa tiež oženil s Agnes Randallovou.
Agnes, ktorá pochádzala z neďalekého Coventry, mu porozprávala o istej pani Smithovej, vdove, ktorá naučila svoje deti desať Božích prikázaní a Ježišovu vzorovú modlitbu známu aj ako Otčenáš. Neučila ich však v latinčine, ale v angličtine. Za tento „zločin“ bola priviazaná ku kolu a upálená rovnako ako ďalších šesť mužov obvinených z rovnakého skutku. Keďže táto hrubá nespravodlivosť pobúrila ľudí, miestny biskup šíril reči, že boli upálení za „ťažký zločin“ jedenia mäsa v piatok a v iných pôstnych dňoch.
Ako sa títo mučeníci dostali do kontaktu s anglickým prekladom častí Biblie? Asi 150 rokov predtým Bibliu z latinčiny do angličtiny napriek odporu cirkvi preložil Ján Viklef. Vyškolil tiež putujúcich kazateľov, ktorí sa stali známymi ako lolardi.a Nosili so sebou ručne písané časti Písma a čítali z nich ľuďom. Parlament na to zareagoval tým, že sa snažil ich aktivitu zastaviť. V roku 1401 schválil zákon, ktorým dal biskupom právomoc väzniť, mučiť a upaľovať kacírov.
Keďže Foxovi hrozilo uväznenie, presťahoval sa spolu s rodinou do Londýna, kde sa neskôr pridal na stranu protestantov. V Londýne preložil do angličtiny niekoľko letákov nemeckých reformátorov, ako aj ďalšie materiály napísané v latinčine. Napísal tiež niekoľko vlastných letákov.
Popritom začal Foxe zostavovať históriu anglických lolardov, ktorú dokončil v roku 1554. Toto dielo, ktoré malo 212 strán malého formátu, bolo napísané v latinčine a vydané v Štrasburgu v dnešnom Francúzsku. Tvorilo prvú časť knihy Acts and Monuments of the Church. O päť rokov neskôr knihu rozšíril na vyše 750 strán veľkého formátu.
Náboženská neznášanlivosť vedie ku krviprelievaniu
V období reformácie boli v Európe zabité tisíce mužov, žien i detí. V roku 1553 zasadla v Anglicku na trón horlivá katolíčka Mária I., neskôr známa ako Krvavá. Rozhodla sa vrátiť Anglicko pod správu pápeža, lebo v roku 1534 anglický parlament prerušil všetky vzťahy s Rímom. Počas jej päťročnej vlády bolo za kacírstvo upálených asi 300 mužov a žien, medzi ktorými boli aj protestantskí duchovní. Mnoho ďalších zomrelo vo väzniciach.
Foxe toto obdobie prežil len vďaka tomu, že hneď ako Mária nastúpila na trón, odišiel so svojou rodinou do Bazileja vo Švajčiarsku. Do Anglicka sa spolu s ďalšími emigrantmi vrátil až v roku 1559, teda rok nato, ako sa kráľovnou stala Máriina sestra Alžbeta I., ktorá bola protestantkou. V tom istom roku Alžbeta znovu uviedla do platnosti supremačný akt, ktorým sa stala najvyššou hlavou anglikánskej cirkvi.b Pápež Pius V. ju zato v roku 1570 exkomunikoval. Zakrátko boli odhalené medzinárodné sprisahania proti Anglicku, ktorých súčasťou boli aj plány na zavraždenie protestantskej kráľovnej. Následne boli stovky katolíkov obvinené zo zrady a Alžbeta vydala príkaz na ich popravu.
Ako veľmi sa náboženstvá takzvaného kresťanstva — katolícke aj protestantské — odchýlili od učenia Ježiša Krista, ktorý nabádal: „Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ (Matúš 5:44) Tým, že katolíci aj protestanti na tento jasný pokyn nedbali, priniesli na kresťanstvo veľkú pohanu. Takýto vývoj bol však v Biblii predpovedaný. „Pre nich sa bude hovoriť rúhavo o ceste pravdy,“ napísal apoštol Peter o tých, ktorí sa budú schovávať za kresťanstvo. (2. Petra 2:1, 2)
Foxovo dielo dokončené
Po návrate do Anglicka sa Foxe rozhodol rozšíriť svoju knihu o ďalšie životné príbehy, ktorých mohli byť niektorí jeho čitatelia očitými svedkami. Prvé vydanie v angličtine, ktoré malo asi 1 800 strán a rad ilustrácií zhotovených technikou drevorezu, sa objavilo v roku 1563 a okamžite sa stalo bestsellerom.
Druhé, dvojzväzkové vydanie, vyšlo o sedem rokov neskôr a malo už viac ako 2 300 strán a 153 ilustrácií. V nasledujúcom roku vydala anglikánska cirkev nariadenie, v ktorom sa uvádzalo, že výtlačok Foxovej knihy sa má spolu s Bibliou nachádzať v každej anglickej katedrále a tiež v domoch cirkevných hodnostárov, aby z nej mohlo mať úžitok služobníctvo a návštevníci. Tento príklad čoskoro nasledovali aj farské kostoly. Keďže kniha obsahovala množstvo mimoriadne pôsobivých ilustrácií, mohli z nej mať úžitok aj negramotní ľudia.
V tom čase sa Foxe pridal k puritánom, protestantom, ktorým nestačilo oddelenie od Ríma. Učili, že je potrebné odstrániť každú stopu katolicizmu. Iróniou je, že tento postoj ich postavil do konfliktu s protestantskou cirkvou v Anglicku, ktorá prevzala mnohé katolícke zvyky a náuky.
Keďže John Foxe vo svojej knihe vyniesol na svetlo mnohé zverstvá, ktoré sa v tých búrlivých časoch páchali v mene náboženstva, jeho dielo po stáročia formovalo pohľad ľudí na náboženstvo a politiku v Anglicku.
[Poznámky pod čiarou]
a Ďalšie informácie na túto tému nájdete v článku „Lollardi — odvážni zvestovatelia Biblie“, uverejnenom v Strážnej veži č. 2 z roku 1981.
b V knihe The Leading Facts of English History (Kľúčové fakty anglickej histórie) D. H. Montgomery píše, že v roku 1534 parlament schválil supremačný akt, „ktorým sa Henrich stal výlučnou a jedinou hlavou cirkvi, čoho neuznanie sa považovalo za velezradu. Podpísaním tohto aktu kráľ jediným ťahom pera rozvrátil tradície udržiavané tisícročie a Anglicko sa odvážilo stať krajinou s vlastným štátnym náboženstvom nezávislým od pápeža.“
[Rámček/obrázok na strane 28]
FOXOVA KNIHA MUČENÍKOV
Počas boja katolíckej cirkvi proti reformácii európski historici, ako napríklad Jean Crespin, vo svojich dielach opisovali detaily prenasledovania a mučeníctva vo svojich krajinách.c Preto sa Foxova kniha Acts and Monuments of the Church stala známou ako Kniha mučeníkov. Keď sa neskôr objavili jej revidované a skrátené verzie, stal sa tento neoficiálny názov známejším než ten, ktorý pôvodne vybral Foxe.
[Poznámka pod čiarou]
c Pozri článok „Kniha mučeníkov od Jeana Crespina“ v Prebuďte sa! z marca 2011.
[Prameň ilustrácie]
© Classic Vision/age fotostock
[Obrázok na strane 27]
Ján Viklef vysiela putujúcich kazateľov známych ako lolardi
[Prameň ilustrácie]
Z knihy The Church of England: A History for the People, 1905, zv. II.
[Prameň ilustrácie na strane 26]
Ilustrácia z Foxovej Knihy mučeníkov