Nezabudnite na „Ďakujem!“

KEDY ste naposledy dostali ďakovnú kartičku? A kedy ste ju naposledy poslali vy?

V dnešnom počítačovom svete sa ručne písané ďakovné kartičky pomaly, ale isto vytrácajú. No tieto kartičky sú milým prostriedkom, ako vyjadriť, že si vážite niečiu láskavosť. Uvádzame niekoľko návrhov, ktoré vám pomôžu pri ich písaní.

1. Ďakovné slová napíšte vlastnoručne. Bude to osobnejšie.

2. Príjemcu oslovte menom.

3. Ak ďakujete za nejaký dar, spomeňte ho a uveďte, ako ho využijete.

4. Na záver ešte raz poďakujte.

Ďakovná kartička príjemcu veľmi poteší.

Takže keď vás najbližšie niekto pohostí, urobí vám nejakú láskavosť alebo vám dá nejaký darček, vyjadrite mu, že to nepovažujete za samozrejmosť. Nezabudnite na „Ďakujem!“

[Rámček/obrázky na stranách 28, 29]

Milá teta Veronika, (2)

veľmi Ti ďakujem za budík! (3) Keďže som nepolepšiteľný spachtoš, určite sa mi zíde. Bol som veľmi rád, že si bola minulý týždeň u nás, a verím, že si dobre docestovala domov. Dúfame, že Ťa čoskoro znovu uvidíme.

Ešte raz Ti ďakujem za praktický darček! (4)

Tvoj synovec

Filip

[Obrázok]

(1)

[Rámček na strane 29]

DOBRÉ RADY

● O peňažných daroch sa zmieňte nepriamo. Napríklad nemusíte spomenúť, koľko presne ste dostali, ale môžete napísať: „Ďakujeme Ti za štedrý dar. Určite sa nám zíde na...“

● Zmieňte sa len o dare a o tom, ako veľmi si ho vážite. Nie je namieste podrobne sa rozpisovať o letnej dovolenke alebo o poslednej návšteve nemocnice.

● Nesťažujte sa na dar. Napríklad by nebolo láskavé napísať: „Ďakujem Ti za hriankovač. Škoda, že ho nemám kam dať.“

[Rámček na strane 29]

Biblia nás povzbudzuje, aby sme boli vďační. (Lukáš 17:11–19) Pri nabádaní, aby sme sa k Bohu ‚ustavične modlili‘, nám pripomína: „Za všetko vzdávajte vďaky.“ ​(1. Tesaloničanom 5:17, 18)