Keď peniaze behajú po štyroch

„V NAŠEJ oblasti predstavuje prasa hlavný zdroj rodinných príjmov. Chovať prasa je preto veľká zodpovednosť,“ hovorí sedemnásťročná Enmarie Kaniová, ktorá žije na vysočine na Papue-Novej Guinei. „Keď mi ocko povedal, aby som sa starala o jedno prasiatko, veľmi som sa z toho tešila, ale mala som aj trochu strach. Bolo také maličké, že som sa bála, aby neuhynulo.“

Ako sa Enmarie starala o svoje prasiatko? A prečo sú tieto zvieratá pre dedinčanov na Papue-Novej Guinei rovnako dôležité ako peniaze? Prečítajte si, čo o tom Enmarie povedala pre Prebuďte sa!

Mohla by si nám povedať, kde bývaš?

Bývam s rodičmi a štyrmi mladšími súrodencami — dvoma sestrami a dvoma bratmi — v malom domčeku so slamenou strechou v odľahlej horskej dedine v provincii Western Highlands. V našej dedine žije asi 50 ľudí a všetci sú moji príbuzní. Bývame pri riečke, ktorá sa kľukatí pomedzi husto zalesnené zvlnené pahorky.

Väčšina ľudí v dedine sa živí poľnohospodárstvom. Naša rodina má veľkú zeleninovú záhradu, kde pestujeme sladké zemiaky, tekvice, uhorky, kávu a iné plodiny. Zeleninu pestujem veľmi rada a fyzická práca ma baví. Robím aj iné domáce práce, napríklad upratujem, periem a, samozrejme, starám sa o nášho domáceho miláčika.

Ako sa staráš o vaše prasiatko?

Keď ho ocko asi pred rokom kúpil, bolo také maličké, že som ho mohla nosiť na rukách. Každý deň som ho kŕmila zmesou sušených rýb, ktorú som zmiešala s roztlačeným sladkým zemiakom, vodou, soľou a šťavou z cukrovej trstiny. Keďže noci sú na vysočine dosť chladné, spávalo v dome pri ohnisku v prázdnom vrecku na ryžu, ktoré viselo zo stropu. Ja som spala o kúsok ďalej na zemi. Prasiatko tak nielenže prežilo, ale sa mu aj výborne darilo!

Nášmu prasiatku som nedala žiadne meno. Volala som ho jednoducho Prasiatko, a to mu zostalo. Starala som sa oň, akoby to bolo moje dieťa — kŕmila som ho, umývala a celé hodiny som sa s ním hrávala. Tak si na mňa privyklo, že všade chodilo za mnou.

Keď Prasiatko podrástlo, vytvorila som mu nový režim, ktorým sa odvtedy riadime. Na povrázku ho dovediem do našej zeleninovej záhrady, čo nám z domu trvá peši 15 minút. Tam povraz priviažem okolo stromu a nechám Prasiatko celý deň v záhrade. Svojím mocným krkom a pevným rypákom vyrýva korienky a červíky, pričom obrába pôdu a hnojí ju. Večer ho privediem domov, nakŕmim ho surovými a uvarenými sladkými zemiakmi a potom je už pripravené usalašiť sa na noc vo svojom drevenom chlieve.

Prečo sú tieto zvieratá pre miestnych ľudí také dôležité?

Ľudia z vysočiny hovorievajú: „Peniaze sú prasa a prasa, to sú peniaze.“ Predtým ako sa u nás zaviedla mena, ľudia používali prasatá ako platidlo. Tento zvyk sa zachoval dodnes. Napríklad istý predajca áut tu raz ponúkal za každé zakúpené vozidlo jedno živé prasa. Kmene často urovnávajú svoje spory tak, že si vymieňajú peniaze a prasatá. A veľa ženíchov dáva prasatá rodičom či klanu svojej nastávajúcej ako súčasť ceny za nevestu.

Zdá sa, že zjesť prasa je ako zjesť dobrú investíciu!

Je to tak. Keďže prasatá majú veľkú hodnotu, bravčové mäso jeme väčšinou len pri zvláštnych príležitostiach, ako sú pohreby a významné slávnosti. No niektoré kmene z vysočiny robia na veľkých oslavách hostinu zo stoviek prasiat, aby ukázali svoje bohatstvo alebo aby sa odvďačili za nejakú láskavosť.

Čo urobí tvoja rodina s prasatami?

Hovoríte správne „s prasatami“, lebo naše Prasiatko malo veľa mladých. Jedno sme nedávno predali za 100 kina (čo je asi 30 eur). Peniaze sme použili na cestu autobusom do neďalekého mesta Banz, kde sa konal oblastný zjazd Jehovových svedkov. Ocko zrejme predá aj ostatné mladé prasiatka, aby sme mali na každý deň to, čo potrebujeme.

Prečo nechováte viac prasiatok, aby ste mali viac peňazí?

Naším cieľom nie je zbohatnúť, ale mať to, čo naozaj potrebujeme — jedlo, oblečenie a strechu nad hlavou. Viac sa zameriavame na duchovné veci. K tomu patrí slúžiť nášmu Bohu, Jehovovi, chodiť na kresťanské zhromaždenia, pomáhať druhým, ako vieme, či už hmotne, alebo duchovne, a robiť veci spoločne ako rodina. Žijeme jednoducho, ale máme k sebe blízko a sme šťastní.

V súčasnosti vlastne mám zamestnanie — pracujem v záhrade a chovám prasiatka. No robím to iba na čiastočný úväzok. V prvom rade som kresťanka a rozprávam svojim susedom o pravde z Biblie. Touto prácou poveril svojich nasledovníkov Ježiš a ja ju vykonávam niekoľko dní v týždni. (Matúš 28:19, 20) Dúfam, že raz budem pracovať v odbočke Jehovových svedkov v Port Moresby, kde sa prekladá biblická literatúra do miestnych jazykov. Ale aj keď sa mi tento sen nesplní, viem, že najväčšie šťastie mi prinesie to, že budem slúžiť Jehovovi a dávať duchovné veci na prvé miesto. A cením si aj hmotné veci, ktoré máme vďaka peniazom, čo behajú po štyroch.

[Rámček/obrázok na strane 12]

VIETE, ŽE...

● ... ostrov Nová Guinea je domovom minimálne dvoch miliónov zdomácnených prasiat, čo je približne jedno prasa na každého tretieho obyvateľa?

● ... prasatá vlastní vyše polovica obyvateľov vidieka?

[Mapy na strane 10]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

INDONÉZIA

PAPUA-NOVÁ GUINEA

AUSTRÁLIA

INDONÉZIA

PAPUA-NOVÁ GUINEA

PORT MORESBY

WESTERN HIGHLANDS

AUSTRÁLIA

[Obrázok na stranách 10, 11]

Cestou do záhrady

[Obrázok na strane 11]

Pri kúpaní

[Obrázok na strane 11]

Pri hre