Rôzne názory

Hinduisti

veria, že ľudia trpia, lebo znášajú následky svojich skutkov, ktoré vykonali v tomto alebo v minulom živote. Človek podľa ich názoru môže dosiahnuť mókšu, čiže oslobodenie od nekonečného kolobehu znovuzrodení. Dosiahne ju, ak sa vnútorne oslobodí od všetkých pominuteľných vecí.

Moslimovia

veria, že utrpenie je trestom za hriechy alebo skúškou viery. Prezident Islamskej spoločnosti Severnej Ameriky doktor Sayyid Syeed hovorí, že tragédie nám pomáhajú „zostať Bohu vďační za všetko, čo pre nás robí, a pamätať na to, že musíme pomáhať tým, ktorí sú v núdzi“.

Židovská tradícia

učí, že ľudia trpia za to, čo urobili. Niektorí Židia veria, že nastane vzkriesenie, po ktorom budú tí, ktorí trpeli nevinne, nejakým spôsobom odškodnení. Stúpenci mystického židovského učenia kabaly zase veria v reinkarnáciu, vďaka ktorej majú ľudia opakovane možnosť odčiniť svoje hriechy.

Buddhisti

veria, že utrpenie je súčasťou každého života v kolobehu znovuzrodení. Človek sa od utrpenia môže oslobodiť, len ak dokáže potlačiť všetky negatívne pocity, túžby a skutky. Dosiahne tak nirvánu, čiže stav bez akéhokoľvek utrpenia. Na ceste k nirváne potrebuje získať múdrosť, robiť dobré skutky a ovládať svoju myseľ.

Konfucianisti

sú presvedčení, že za väčšinu utrpenia môžu ľudské „chyby a zlyhania“, píše sa v diele A Dictionary of Comparative Religion. Veria, že človek môže do istej miery zmenšiť svoje utrpenie, keď žije mravným životom. No veľa ľudského utrpenia podľa nich spôsobujú „duchovné bytosti, ktoré sú mocnejšie ako ľudia. V takom prípade by sa mal človek snažiť so stoickým pokojom prijať to, ako rozhodli.“

Niektoré kmeňové náboženstvá

učia, že za utrpenie ľudí môže mágia. Tvrdia, že čarodejníci môžu ľuďom priniesť šťastie alebo spôsobiť nešťastie. Proti pôsobeniu čarodejníkov sa dá chrániť vykonávaním rôznych obradov. Keď je niekto chorý, mal by sa podľa nich obrátiť na šamana, ktorý pomocou rituálov a iných prostriedkov zmierni účinok pôvodnej kliatby.

Kresťania

za príčinu utrpenia považujú hriech, ktorého sa dopustili prví ľudia, ako je to opísané v biblickej knihe 1. Mojžišova. No niektoré kresťanské denominácie túto myšlienku trošku „prikrášlili“. Napríklad niektorí katolíci veria, že môžu svoje utrpenie ponúknuť Bohu ako dar, aby ho použil v prospech cirkvi alebo na záchranu niekoho iného.