Štúdia 27
Vyzdvihnutie témy a hlavných bodov
1.–4. Vysvetli, čo sa myslí témou prejavu.
1 Každý prejav musí mať tému, ktorá by dala reči smer a hladko spojila všetky jej časti. Nech je už tvoja téma akákoľvek, musí sa prelínať celým prejavom. Je to jadro tvojho prejavu; azda môže byť vyjadrené jednou vetou, a predsa bude zahŕňať všetky hľadiská prednášanej látky. Téma by mala byť zrejmá každému poslucháčovi a bude zrejmá, ak ju správne zdôrazníš.
2 Téma prejavu nie je iba taký široký námet, akým je napríklad „viera“; je to zvláštne hľadisko, z ktorého sa má o tomto námete hovoriť. Téma by mohla napríklad znieť „Ako ďaleko siaha tvoja viera?“ alebo „Viera je nevyhnutná, aby sme sa páčili Bohu“, alebo „Základ tvojej viery“, alebo „Ustavične rozhojňuj svoju vieru“. Hoci sa všetky tieto témy sústreďujú na vieru, každá sa pozerá na vec inak a vyžaduje si rozvinutie prejavu úplne odlišným smerom.
3 V niektorých prípadoch musíš azda zhromaždiť látku prv, ako máš určenú tému. Ale téma musí byť jasne stanovená skôr, ako si začneš pripravovať osnovu prejavu alebo ako si vyberieš hlavné body. Napríklad po každom domácom biblickom štúdiu chceš porozprávať o organizácii Jehovových svedkov. To je široký námet. Keď sa rozhoduješ, čo budeš hovoriť o tomto námete, musíš brať ohľad na svojich poslucháčov a na účel prejavu. Podľa toho si zvolíš tému. Keď sa snažíš pomôcť niekomu novému, aby začal chodiť do služby, azda by si sa rozhodol vysvetliť mu, že Jehovovi svedkovia napodobňujú Ježiša Krista kázaním z domu do domu. To by bola tvoja téma. Všetko, čo hovoríš, by potom malo rozvíjať túto stránku širokého námetu, ktorý znie „Jehovovi svedkovia“.
4 Ako môžeš zdôrazniť tému vo svojom prejave? Najprv si musíš zvoliť vhodnú tému, ktorá by zodpovedala účelu tvojho prejavu. To si vyžaduje predchádzajúcu prípravu. Keď si už vyberieš tému a rozvinieš okolo nej svoj prejav, tému takmer automaticky zdôrazníš, ak hovoríš podľa osnovy, ktorú si si pripravil. Avšak pri skutočnom prednese občasné opakovanie kľúčových slov alebo ústrednej myšlienky zaistí, že téma bude správne pochopená.
5, 6. Ako môžeš určiť, či je téma vhodná?
5 Vhodná téma. V škole teokratickej služby obvykle nebýva nijaký problém s vhodnou témou, lebo vo väčšine prípadov ju máš vopred určenú. Ale nebude to tak pri každom prejave, ktorý ti bude pridelený. Je teda múdre venovať starostlivú pozornosť téme.
6 Čo rozhoduje o tom, či je téma vhodná? Niekoľko vecí. Musíš mať na pamäti svojich poslucháčov, ďalej svoj cieľ, a prípadne látku, ktorá ti bola pridelená. Ak zistíš, že v tvojich prejavoch nie je zdôraznená nijaká téma, azda je to preto, že si nepostavil svoj prejav na dajakej ústrednej myšlienke. Možno v prejave uvádzaš príliš mnoho bodov, ktoré v skutočnosti nepodporujú priamo tému.
7, 8. Ukáž spôsoby, ako možno tému vyzdvihnúť.
7 Opakovanie slov alebo myšlienok témy. Jedným zo spôsobov, ako možno vo všetkých častiach prejavu vyzdvihnúť tému, je opakovanie kľúčových slov uvedených v téme alebo opakovanie ústrednej myšlienky témy. V hudbe je témou melódia, ktorá sa opakuje tak často, že charakterizuje celú skladbu. Naozaj, obvykle stačí niekoľko taktov, aby sa vedelo, o ktoré dielo ide. Melódia sa neobjavuje vždy v tej istej forme. Niekedy sa objaví iba jedna alebo dve vety melódie, občas i variácie použitej témy, ale už tak či onak, skladateľ obratne pretkáva svojou melódiou skladbu dovtedy, kým ju táto melódia celú necharakterizuje a nepredchne.
8 Tak by to malo byť aj s témou prejavu. Opakované kľúčové slová alebo myšlienka témy sú ako vracajúca sa melódia nejakej hudobnej skladby. Synonymá týchto slov alebo ústredná myšlienka témy, rôzne formulovaná, slúžia ako variácia témy. Keď rozumne používame tieto prostriedky, aby sme neboli monotónni, bude ústredná téma jasne charakterizovať celý prejav a poslucháči si ju odnesú ako hlavnú myšlienku.
**********
9.–13. Vysvetli, ktoré body v prejave sú hlavné, a znázorni to.
9 Keď si určíš tému prejavu, pristúpiš v príprave k ďalšiemu kroku: vyberieš si hlavné body, ktoré mieniš použiť pri jej rozvinutí. Na lístku Rady k prejavom je to uvedené ako „Vyzdvihnutie hlavných bodov“.
10 Ktoré sú hlavné body prejavu? Nie sú to len zaujímavé myšlienky a body vyslovené krátko a letmo. Sú to hlavné časti prejavu, myšlienky, ktoré sú o niečo viac rozvedené. Sú to akoby označenia na priehradkách alebo nápisy v samoobsluhe, ktoré nám pomáhajú spoznať, čo sa nachádza v tom-ktorom oddelení, a určujú, čo sa smie do tohto oddelenia zahrnúť a čo musí byť inde. Pod nápisom SYRY by neboli na správnom mieste marmelády a džemy. To by ľudí miatlo. Pod označenie KÁVA A ČAJ nepatrí ryža. Ak sú označenia na priehradkách skryté, lebo police sú preplnené alebo sú príliš zaťažené, potom je ťažké niečo nájsť. Ak sú však nápisy jasne viditeľné, každý môže rýchlo rozoznať, čo má pred sebou. Tak je to i s hlavnými bodmi tvojho prejavu. Ak ich poslucháči môžu postrehnúť a uchovať si ich v mysli, budú potrebovať veľmi málo poznámok, aby ťa mohli sledovať až do záveru.
11 Ďalší činiteľ. Výber a použitie hlavných bodov sa bude meniť podľa poslucháčov a účelu prejavu. Preto by mal dozorca školy hodnotiť výber hlavných bodov podľa toho, ako ich študujúci použil, a nie podľa vlastného výberu bodov, ktorý azda radca sám vopred urobil.
12 Keď si vyberáš, zvoľ si iba to najpodstatnejšie. Polož si teda otázku: Čo robí dajaký bod podstatným? Je podstatný, ak bez neho nemôžeš dosiahnuť účel svojho prejavu. Napríklad pri rozhovore o výkupnom s človekom, ktorý nie je oboznámený s touto náukou, je nevyhnutné vysvetliť existenciu Ježiša ako človeka na zemi, inak by si nemohol poukázať na zodpovedajúcu hodnotu jeho obete. Preto by si to mohol považovať za jeden z hlavných bodov rozhovoru. Keď si však poslucháčovi už dokázal, že trojica je falošná náuka, mohol by si o postavení, ktoré mal Ježiš ako človek, hovoriť iba na druhom mieste, lebo poslucháč tento fakt už prijal. Potom by bolo pomerne jednoduché objasniť zodpovedajúcu hodnotu Ježišovej výkupnej obete. V tom prípade by nebolo podstatné uvažovať o Ježišovej ľudskej existencii.
13 Preto sa pýtaj: Čo už moji poslucháči vedia? Čo musím objasniť, aby som dosiahol svoj cieľ? Ak poznáš odpoveď na prvú otázku, môžeš na druhú odpovedať tak, že najprv vyberieš zo zhromaždenej látky všetky známe veci a roztriediš zostávajúce body do menšieho počtu myšlienkových celkov. Tieto celky sa stanú poznávacími znakmi duchovnej potravy, ktorú predkladáš poslucháčom. Tieto „nápisy“ alebo hlavné body nesmú byť nikdy skryté alebo zahalené. Sú to hlavné body, ktoré musia vynikať.
14.–17. Uveď dôvody, prečo nemáme mať príliš mnoho hlavných bodov.
14 Nie príliš veľa hlavných bodov. Ku každému námetu je iba niekoľko podstatných bodov. Vo väčšine prípadov by sme ich mohli spočítať na prstoch jednej ruky. A to bez ohľadu na čas, ktorý máš na ich prednes. Neupadni do bežného osídla a nesnaž sa vyzdvihnúť príliš mnoho bodov. Ak je samoobsluha príliš veľká a je v nej mnoho oddelení, musíme dakedy požiadať o informácie. Takisto tvoji poslucháči môžu rozumovo naraz pojať len určitý počet rôznych myšlienok. A čím je tvoj prejav dlhší, tým musí byť jednoduchší, a tým silnejšie a ostrejšie musíš definovať kľúčové body. Neusiluj sa teda povzbudiť poslucháčov, aby si zapamätali mnoho vecí. Vyber tie body, o ktorých sa nazdávaš, že si ich v každom prípade musia zapamätať, a potom venuj celý čas prejavu len im.
15 Čo rozhoduje o tom, či je v prejave mnoho bodov, alebo nie? Jednoducho povedané, keď môžeš niektorú myšlienku vynechať, a napriek tomu by prejav splnil účel, potom ten bod nie je kľúčový. Možno sa rozhodneš kvôli plynulosti prejavu pojať určitý bod ako spojivo alebo ako pripomienku, ale potom by nemal natoľko vynikať ako body, ktoré nemožno vynechať.
16 Ďalej musíš mať dosť času, aby si mohol úspešne rozvinúť každý bod až do konca. Ak musíš povedať mnoho vecí v krátkom čase, skráť body, ktoré sú poslucháčom známe, na minimum. Vypusť všetko okrem neznámych bodov a tie potom objasni tak, že na ne poslucháči ťažko zabudnú.
17 A nakoniec, tvoj prejav musí pôsobiť dojmom jednoduchosti. To nezávisí vždy len od množstva prednesenej látky. Môže to závisieť od spôsobu, ako zoradíš body. Keby si napríklad vošiel do skladu, kde by bolo všetko nahádzané uprostred na podlahe, vyzeralo by to tam preplnené a vo veľkom neporiadku. Bolo by ťažké nájsť tam čokoľvek. Ale keď je všetko poriadne poukladané a všetky príbuzné položky sú zoskupené spolu a vyznačené skupinovým znakom, pôsobí celok príjemne a každú položku možno ľahko nájsť. Tvoj prejav bude jednoduchý, keď sústredíš myšlienky okolo niekoľkých hlavných myšlienok.
18. Ako máme rozviesť hlavné body?
18 Rozvíjaj hlavné myšlienky oddelene. Každá hlavná myšlienka musí mať svoj priestor. Každú musíš rozvinúť oddelene. To ti nebráni v tom, aby si podal krátky prehľad hlavných myšlienok v úvode alebo ich súhrn v závere svojho prejavu. Ale v hlavnej časti prejavu by si mal hovoriť vždy iba o jednej hlavnej myšlienke a dovoliť si iba také prekrytie myšlienok alebo spätný pohľad, ktoré sú potrebné kvôli plynulému prechodu alebo kvôli zdôrazneniu. Keď sa naučíš robiť si heslovú osnovu, veľmi ti to pomôže určiť, či si hlavné body rozviedol samostatne.
19.–21. Ako sa majú použiť druhoradé body?
19 Druhoradé body smerujú k hlavným myšlienkam. Podstatné dôkazy, texty alebo iná prednesená látka, to všetko by malo sústreďovať pozornosť na hlavnú myšlienku a rozvíjať ju.
20 Pri príprave rozober všetky druhoradé body a ponechaj len tie, ktoré priamo prispievajú k príslušnému hlavnému bodu — buď ho objasňujú, dokazujú, alebo rozvíjajú. Všetko nedôležité by si mal vyradiť. Iba by to zastieralo výsledok.
21 Každý bod, ktorý súvisí s hlavnou myšlienkou, by mal byť s ňou spojený tým, čo hovoríš. Nenechávaj vysvetlenie na poslucháčov. Objasni im spojitosť. Povedz, v čom je táto spojitosť. Čo sa nevysloví, obvykle sa ani nepochopí. Pochopenie môžeš dosiahnuť občasným zopakovaním kľúčových slov, ktoré vyjadrujú hlavnú myšlienku, alebo opakovaním myšlienky hlavného bodu. Keď si osvojíš umenie zamerať všetky druhoradé body na hlavné body prejavu a spojiť každý hlavný bod s témou, potom tvoje prejavy nadobudnú príjemnú jednoduchosť, takže sa budú ľahko odovzdávať a ťažko zabúdať.