13. kapitola
Tí, ktorí sa stali Ježišovými učeníkmi
MYSLÍM na niekoho, kto bol najvýznačnejším Božím služobníkom, ktorý kedy žil na zemi. Vieš, kto to je? — Správne. Ježiš Kristus.
Myslíš, že my dvaja, ty a ja, môžeme byť ako on? — Biblia ukazuje, že nám dal príklad, ktorý by sme mali nasledovať. A pozýva nás, aby sme boli jeho učeníkmi.
Čo to znamená byť Ježišovým učeníkom? — Znamená to rôzne veci. Aby sme boli Ježišovými učeníkmi, musíme sa od neho učiť. Ale to nie je všetko. Musíme naozaj veriť, čo hovorí. Veríš skutočne všetkému, čo Ježiš hovorí? — Keď naozaj veríme, budeme robiť to, čo nám hovorí, či snáď nie? —
Mnohí ľudia hovoria, že veria v Ježiša. Ale sú všetci skutočne jeho učeníkmi? Myslíš, že sú? —
Nie; väčšina z nich nimi nie sú. Možno, že idú občas do kostola. Ale mnohí z nich si ešte nikdy nenašli čas na to, aby sa dozvedeli, čo Ježiš učil. Keď sa pokúsiš s nimi hovoriť o Ježišovi, snáď povedia, že nemajú záujem. Tiež sa nepodieľajú na kazateľskom diele, ktoré Ježiš prikázal svojim učeníkom. Preto nie sú v skutočnosti jeho učeníkmi.
Ktorí ľudia sa stávajú Ježišovými učeníkmi? Vieš to? — Bolo by zaujímavé zoznámiť sa s tými, ktorí boli Ježišovými učeníkmi, keď bol ako človek na zemi.
Niektorí z nich boli rybári. Jedného dňa, keď šiel Ježiš popri Galilejskom mori, uvidel Petra a jeho brata Ondreja. Spúšťali do mora rybársku sieť. Ježiš ich zavolal: „Podťe za mnou.“
Keď Ježiš šiel ďalej, videl iných dvoch mužov, ktorí boli bratmi. Volali sa Jakub a Ján. Boli s otcom v člne a opravovali si rybárske siete. Ježiš povolal Jakuba a Jána, aby sa stali tiež jeho učeníci.
Keby ťa bol Ježiš povolal, čo by si urobil? Bol by si okamžite šiel s Ježišom? — Títo muži vedeli, kto je Ježiš. Vedeli, že Ježiša poslal Boh. Preto sa ihneď vzdali rybárstva a nasledovali Ježiša. — Matúš 4:18-22.
Je jasné, že títo muži boli ochotní. Chceli robiť to, čo je správne, a to je dôležité. Ale neboli dokonalí. Pozri sa na Petra. Niekedy povedal niečo zlé a potom mal nepríjemnosti. Ale mal dobré srdce. Nechcel vzbudiť zdanie, že nerobil nič nesprávne, keď vedel, že robil zle. Počúval a bol ochotný sa zmeniť. Ak sme ochotní ako Peter, môžeme byť tiež Ježišovými učeníkmi.
Ježiš hovoril tiež s bohatým mladým predákom. Mohol sa taký človek stať Ježišovým učeníkom? — Prejavoval záujem. Pýtal sa Ježiša, ako môže dosiahnuť večný život. Ježiš mu to vysvetlil. Ale keď sa muž dozvedel, že byť Ježišovým učeníkom musí byť v jeho živote dôležitejšie ako jeho peniaze, bol nešťastný. Ježiš ho pozval: „Poď, nasleduj ma.“ Ale muž sa k nemu nepripojil. Miloval svoje peniaze viac ako Boha. — Lukáš 18:18-25.
Ježiš pozýval ľudí každého druhu, aby sa stali jeho učeníkmi. I tí, ktorí žili zlým spôsobom, sa mohli zmeniť. Ale museli byť ochotní sa učiť a obrátiť sa a ísť po správnej ceste. Museli mať opravdovú túžbu, aby sa páčili Bohu. Chcel by si sa mu tiež páčiť? —
Všetci učeníci, o ktorých sme teraz hovorili, boli mužmi. Znamená to, že len muži mohli byť Ježišovými učeníkmi? — Nie. Tiež ženy sa stali učeníčkami. Biblia podáva správu o rodine, v ktorej štyri dcéry horlivo hovorili s inými ľuďmi o Bohu. Aká šťastná rodina to musela byť! — Skutky 21:8, 9.
Keď Ježiš učil, prejavoval zvláštny záujem o malé deti. Prečo to robil? — Vedel, že i deti sa môžu stať jeho učeníkmi. Je pravda, že dospelí môžu robiť niektoré veci, ktoré deti nemôžu robiť. Ale dospelí nie sú jediní, ktorí sa môžu od Ježiša učiť. A nie sú jediní, ktorí môžu hovoriť o Bohu. I ty to môžeš robiť.
Ale pamätaj si: keď hovoríme, že sme kresťanmi, to z nás ešte nerobí učeníkov veľkého Učiteľa, však? — Ak sme naozaj jeho učeníkmi, malo by sa to prejavovať vo všetkom, čo robíme.
Nechceme predstierať, že sme kresťanmi, len keď ideme na zhromaždenia, kde hovoríme o Bohu, a inokedy robiť zle. Chceme žiť aj doma ako kresťania.
Musíš sa chovať ako kresťan i keď sa hráš s inými deťmi? — Ak chce byť človek kresťanom, ovplyvňuje to i jeho prácu? — Áno, ak sme kresťanmi, musíme si tak počínať celý deň, bez ohľadu na to, kde sme.
(Teraz spoločne prečítajte, čo hovorí Biblia o Ježišových učeníkoch u Matúša 28:19, 20; Jána 8:31, 32 a Lukáša 6:13-15.)