Buď zameraný na pokrok — napreduj

KEĎ si sa začal učiť uplatňovať biblické zásady, tvoj hlboko zakorenený spôsob myslenia, reči a správania sa postupne začal meniť. Veľa zmien si urobil už predtým, ako si sa prihlásil do teokratickej školy. Teraz si už pravdepodobne urobil pokrok do tej miery, že si oddal svoj život Jehovovi. Znamená to, že sa tým tvoj pokrok končí? Vôbec nie. Krst je len začiatok.

Učeník Timotej už slúžil ako kresťanský starší, keď mu Pavol povedal, aby ‚uvažoval o‘ radách, ktoré dostal, i o výsadách služby, ktoré mu boli zverené — aby sa do týchto vecí ‚zahĺbil‘ —, aby bol jeho „pokrok zjavný všetkým“. (1. Tim. 4:12–15) Či ešte len začínaš kráčať po ceste pravdy, alebo máš v kresťanskom živote už veľa skúseností, mal by si sa snažiť robiť pokroky.

Poznanie a premena

V Efezanom 3:14–19 čítame, že apoštol Pavol sa modlil, aby jeho spoluveriaci „boli plne schopní myšlienkovo pochopiť... aká je šírka a dĺžka a výška a hĺbka“ pravdy. Preto dal Ježiš dary v podobe ľudí s cieľom vyučovať, naprávať a budovať zbor. Pravidelné rozjímanie o inšpirovanom Božom Slove spolu s vedením, ktoré poskytujú skúsení učitelia, nám môže pomôcť duchovne ‚vyrásť‘. — Ef. 4:11–15.

Tento rast zahŕňa aj ‚obnovenie v sile, ktorá podnecuje tvoju myseľ‘. Znamená to vytvoriť si silný myšlienkový sklon v súlade s myšlienkovým sklonom Boha a Krista. To si vyžaduje neustále venovať pozornosť ich zmýšľaniu, aby si človek mohol ‚obliecť novú osobnosť‘. (Ef. 4:23, 24) Keď študuješ evanjeliá, pozeráš sa na tieto správy o Kristovom živote ako na vzor, ktorý chceš nasledovať? Snažíš sa zistiť, aké črty prejavoval Ježiš, a potom sa usiluješ napodobňovať ich v živote? — 1. Petra 2:21.

Témy, ktoré rozoberáš v rozhovoroch s inými, môžu byť istým ukazovateľom toho, do akej miery si urobil taký pokrok. Tí, ktorí si obliekli novú osobnosť, nepoužívajú reč, ktorá je nečestná, urážlivá, oplzlá alebo negatívna. Naopak, ich reč je „dobrá na budovanie... aby odovzdala poslucháčom to, čo je užitočné“. (Ef. 4:25, 26, 29, 31; 5:3, 4; Júda 16) Ich vyjadrovanie v súkromí i na zborových zhromaždeniach odhaľuje, že pravda premieňa ich život.

Dôkazom pokroku je aj to, že už nie si ‚zmietaný ako na vlnách a unášaný sem a tam každým vetrom učenia‘. (Ef. 4:14) Ako napríklad reaguješ, keď ťa svet bombarduje novými nápadmi, cieľmi alebo formami zábavy? Si v pokušení ušetriť čas na duchovných činnostiach, aby si sa mohol venovať týmto veciam? To by mohlo udusiť tvoj duchovný pokrok. O čo múdrejšie je vykupovať si čas na duchovné záujmy! — Ef. 5:15, 16.

Aj to, ako zaobchádzaš s ľuďmi, môže byť istým ukazovateľom duchovného pokroku. Naučil si sa byť ‚plný nežného súcitu a ochotne odpúšťať‘ svojim bratom a sestrám? — Ef. 4:32.

Tvoj pokrok v konaní Jehovovým spôsobom by sa mal prejavovať v zbore i doma. Mal by byť zjavný aj v škole, na verejnosti a v tvojom zamestnaní. (Ef. 5:21–6:9) Ak za všetkých týchto okolností prejavuješ zbožné vlastnosti v plnšej miere, potom sa tvoj pokrok stáva zjavným.

Využívaj svoj dar

Jehova každému z nás zveril určité schopnosti a dary. Očakáva od nás, že ich využijeme v prospech iných tak, že prostredníctvom nás bude môcť prejaviť svoju nezaslúženú láskavosť. Apoštol Peter o tom napísal: „Podľa toho, aký dar kto dostal, používajte ho tak, že si navzájom slúžite ako znamenití správcovia Božej nezaslúženej láskavosti.“ ​(1. Petra 4:10) Akým správcom si ty?

Peter pokračuje: „Ak niekto hovorí, nech hovorí, akoby to boli sväté Božie vyhlásenia.“ ​(1. Petra 4:11) Tento verš zdôrazňuje zodpovednosť hovoriť v úplnom súlade s Božím Slovom, aby bol Boh oslávený. Aj spôsob, akým hovoríme, by mal oslavovať Jehovu. Školenie, ktoré poskytuje teokratická škola kazateľskej služby, ti môže pomôcť využiť svoj dar práve na to — oslavovať Boha tým, ako budeš pomáhať iným. Ako by si mal vzhľadom na tento cieľ hodnotiť svoj pokrok v škole?

Nepremýšľaj predovšetkým o tom, koľko bodov z formulára rečníckych znakov si už splnil, ani o tom, aký druh úloh dostávaš. Uvažuj skôr o tom, ako toto školenie zvýšilo kvalitu tvojej obete chvály. Škola nás pripravuje, aby sme boli účinnejšími vo zvestovateľskej službe. Preto si polož otázky: ‚Skutočne si pripravujem, čo poviem v službe? Naučil som sa prejavovať osobný záujem o tých, ktorým vydávam svedectvo? Kladiem základ na opätovné návštevy tým, že ľuďom položím nejakú otázku, ktorú si môžeme rozobrať nabudúce? Ak s niekým študujem Bibliu, snažím sa zlepšovať ako učiteľ, ktorý pôsobí na srdce?‘

Svoj pokrok nehodnoť len podľa teokratických výsad, ktoré dostávaš. Tvoj pokrok sa neprejavuje v tom, akú úlohu si dostal, ale v tom, čo s ňou urobíš. Ak si dostal úlohu, pri ktorej si mal druhých vyučovať, polož si otázku: ‚Použil som umenie vyučovať? Spracoval som látku tak, že to mohlo zapôsobiť na život tých, ktorí ma počúvali?‘

Nabádanie, aby si využil svoj dar, zahŕňa aj iniciatívu. Snažíš sa iniciatívne spolupracovať s inými vo zvestovateľskej službe? Hľadáš príležitosti pomôcť členom zboru, ktorí sú noví, mladí alebo chorí? Si ochotný poupratovať sálu Kráľovstva alebo rôznymi spôsobmi pomáhať na zjazdoch? Môžeš v určitých mesiacoch v roku slúžiť ako pomocný priekopník? Môžeš slúžiť ako pravidelný priekopník alebo vypomôcť v inom zbore, kde je to viac potrebné? Ak si brat, snažíš sa splniť biblické podmienky pre služobných pomocníkov a starších? Tvoja ochota ponúknuť pomoc a prijať zodpovednosť je znamením pokroku. — Žalm 110:3.

Úloha skúseností

Ak sa cítiš nedostatočný, pretože máš málo skúseností v kresťanskom živote, nestrácaj odvahu. Božie Slovo môže ‚neskúseného urobiť múdrym‘. (Žalm 19:7; 119:130; Prísl. 1:1–4) Uplatňovanie biblických rád nám umožňuje mať úžitok z Jehovovej dokonalej múdrosti, ktorá má vyššiu hodnotu než akékoľvek poznanie získané len zo skúseností. No keď robíme pokroky v našej službe Jehovovi, získavame cenné skúsenosti. Ako ich môžeme využiť?

Človek, ktorý v živote prešiel už rôznymi okolnosťami, by mohol byť v pokušení premýšľať takto: ‚V takejto situácii som už bol. Viem, čo robiť.‘ Bolo by to múdre? Príslovia 3:7 varujú: „Nebuď múdry vo svojich vlastných očiach.“ Skúsenosti by nám určite mali pomôcť, aby sme v rôznych životných situáciách brali do úvahy viac činiteľov. Ale ak robíme duchovný pokrok, naše skúsenosti by nám do mysle a do srdca mali vštepiť aj to, že ak máme byť úspešní, potrebujeme Jehovovo požehnanie. Náš pokrok sa teda neprejavuje tak, že situácie zvládame s prílišnou sebaistotou, ale že sa rýchlo obraciame k Jehovovi a uňho hľadáme vedenie v živote. Prejavuje sa našou dôverou, že sa stane len to, čo pripustí Jehova, a tým, že si zachovávame dôverný a láskyplný vzťah s naším nebeským Otcom.

Stále napreduj

Apoštol Pavol napriek tomu, že bol duchovne zrelým pomazaným kresťanom, uznával, že sa stále musí ‚snažiť o to, čo je pred ním‘, aby dosiahol cieľ života. (Fil. 3:13–16, Slovenský ekumenický preklad) Máš aj ty taký postoj?

Do akej miery si urobil pokrok? Svoj rast meraj tým, v akom rozsahu si si obliekol novú osobnosť, nakoľko si sa podriadil Jehovovej zvrchovanosti a ako usilovne používaš svoje dary, aby si ctil Jehovu. Ak budeš čerpať úžitok z vyučovania v teokratickej škole kazateľskej služby, v tvojom spôsobe reči a vyučovania by sa stále viac mali prejavovať vlastnosti vyzdvihnuté v Božom Slove. Buď stále zameraný na tieto stránky svojho rastu. Áno, teš sa z nich a tvoj pokrok bude naozaj zjavný.