Ako si môžeš zachovať dobré svedomie?

1, 2. Prečo je kompas dôležitý prístroj a v čom sa svedomie podobá kompasu?

NÁMORNÍK vedie loď vlnami šíreho oceánu. Cestovateľ putuje ľudoprázdnou pustatinou. Pilot kormidluje lietadlo nad vrstvami oblakov, ktoré sa tiahnu z jednej strany horizontu na druhú. Vieš, čo majú títo traja ľudia spoločné? Každý z nich by sa mohol dostať do veľkých ťažkostí, keby nemal kompas — zvlášť ak by nemal k dispozícii iné moderné zariadenie.

² Kompas je jednoduchý prístroj, ktorý zvyčajne tvorí len kruhová stupnica a magnetická strelka, ktorá ukazuje na sever. Keď funguje správne a najmä keď sa používa spolu s presnou mapou, môže človeku zachrániť život. V určitých ohľadoch nám kompas môže pripomínať jeden vzácny dar, ktorý sme dostali od Jehovu — svedomie. (Jakub 1:17) Bez svedomia by sme boli beznádejne stratení. Keď ho používame správne, môže nám pomôcť nájsť v živote správnu cestu a kráčať po nej. Najskôr sa teda zamyslime nad tým, čo je svedomie a ako funguje. Potom budeme uvažovať o tom, (1) ako si školiť svedomie, (2) prečo brať do úvahy svedomie druhých a (3) aké požehnania prináša dobré svedomie.

ČO JE SVEDOMIE A AKO FUNGUJE

3. Aký je doslovný význam gréckeho slova pre „svedomie“ a na akú jedinečnú schopnosť človeka sa vzťahuje?

³ Grécke slovo pre „svedomie“ uvedené v Biblii znamená doslova „spolu-vedomie, čiže uvedomovanie si niečoho v súvislosti so sebou“. Na rozdiel od všetkých ostatných pozemských tvorov človek má od Boha schopnosť uvedomovať si seba samého. My ľudia sa môžeme na seba pozrieť akoby z nadhľadu a z morálneho hľadiska sa posúdiť. Svedomie je akýsi vnútorný svedok, sudca, ktorý môže posudzovať naše konanie, náš postoj k rôznym veciam a naše rozhodnutia. Môže nás viesť k múdremu rozhodnutiu alebo nás varovať pred nesprávnym rozhodnutím. A potom nás môže buď upokojovať, ak sme sa rozhodli dobre, alebo trestať mučivými výčitkami, ak sme sa rozhodli zle.

4, 5. a) Ako vieme, že Adam a Eva mali svedomie, a k čomu to viedlo, keď ignorovali Boží zákon? b) Ktoré príklady verných mužov z predkresťanského obdobia ukazujú, ako funguje svedomie?

⁴ Túto schopnosť mali muž a žena už od samého začiatku. Keď Adam a Eva zhrešili, pocítili hanbu, čím dali jasne najavo, že majú svedomie. (1. Mojžišova 3:7, 8) Žiaľ, vtedy im už výčitky svedomia nemohli pomôcť. Keďže úmyselne ignorovali Boží zákon, vedome sa rozhodli stať sa vzbúrencami, odporcami Jehovu Boha. Ako dokonalí ľudia vedeli, čo robia, a cesta späť už nebola možná.

⁵ Na rozdiel od Adama a Evy mnohí nedokonalí ľudia počúvali svoje svedomie. Napríklad verný muž Jób mohol povedať: „Pevne som sa chytil svojej spravodlivosti a nepustím sa jej; moje srdce sa mi nebude vysmievať pre žiaden z mojich dní.“a (Jób 27:6) Jób bol človek s citlivým svedomím. Starostlivo dbal na hlas svojho svedomia a nechal sa ním viesť vo svojom konaní i rozhodovaní. Preto mohol s hlbokým uspokojením povedať, že jeho svedomie sa mu nevysmieva, čiže netrýzni ho pocitmi hanby či viny. Všimni si teraz rozdiel medzi Jóbom a Dávidom. Po tom, čo Dávid prejavil neúctu k Saulovi, Jehovovmu pomazanému kráľovi, „stalo [sa], že Dávida bilo jeho srdce“. (1. Samuelova 24:5) Z týchto mučivých výčitiek svedomia mal Dávid istotne úžitok — boli preňho poučením, aby si dával pozor a v budúcnosti už takú neúctu neprejavil.

6. Čo je dôkazom toho, že svedomie dostali do daru všetci ľudia?

⁶ Majú tento dar svedomia len Jehovovi služobníci? Zamysli sa nad inšpirovanými slovami apoštola Pavla: „Kedykoľvek ľudia z národov, ktorí nemajú zákon, prirodzene konajú veci zákona, títo, hoci nemajú zákon, sú zákonom sami sebe. Tí dokazujú, že majú obsah zákona napísaný v srdci, zatiaľ čo s nimi svedčí ich svedomie a ich vlastné myšlienky ich obviňujú alebo tiež ospravedlňujú.“ (Rimanom 2:14, 15) Teda aj ľudia, ktorí vôbec nepoznajú Jehovove zákony, môžu byť týmto vnútorným svedkom niekedy podnietení konať v súlade s Božími zásadami.

7. Prečo sa svedomie môže niekedy mýliť?

⁷ Svedomie sa však niekedy môže mýliť. Ako je to možné? Ak kompas položíme do blízkosti nejakého kovového predmetu, môže ho to ovplyvniť a strelka už nebude ukazovať na sever. A ak sa ním riadime bez presnej mapy, bude nám v podstate nanič. Podobne ak je naše svedomie príliš ovplyvnené sebeckými túžbami nášho srdca, môže nás navigovať nesprávnym smerom. A ak sa ním riadime bez toho, aby sme si vzali na pomoc spoľahlivé Božie Slovo, môže sa stať, že v mnohých dôležitých veciach nebudeme schopní rozlíšiť správne od nesprávneho. Áno, ak má naše svedomie fungovať správne, potrebujeme vedenie Jehovovho svätého ducha. Pavol napísal: „Moje svedomie svedčí so mnou v svätom duchu.“ (Rimanom 9:1) Ale ako môžeme dosiahnuť, aby bolo naše svedomie v súlade s Jehovovým svätým duchom? Je to vec školenia.

AKO SI ŠKOLIŤ SVEDOMIE

8. a) Ako môže srdce ovplyvniť svedomie a čo by sme v prvom rade mali zvažovať, keď robíme rozhodnutia? b) Prečo nie vždy stačí, keď má kresťan čisté svedomie? (Pozri poznámku pod čiarou.)

⁸ Ako postupuješ, keď sa chceš rozhodnúť na základe svedomia? Zdá sa, že niektorí ľudia jednoducho preskúmajú svoje pocity a rozhodnú sa, čo urobia. Potom možno povedia: „Svedomie mi to dovoľuje.“ Túžby srdca však môžu byť veľmi silné, také silné, že môžu ovplyvniť svedomie. V Biblii čítame: „Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie. Kto ho môže poznať?“ (Jeremiáš 17:9) Teda smerodajné by nemalo byť to, po čom túži naše srdce. Smerodajné by pre nás malo byť to, čo sa páči Jehovovi Bohu.b

9. Čo je zbožná bázeň a aký vplyv môže mať na naše svedomie?

⁹ Ak je naše rozhodnutie skutočne založené na školenom svedomí, bude sa v ňom odzrkadľovať naša bázeň pred Bohom, nie naše osobné túžby. Zamysli sa nad jedným príkladom. Verný správca Nehemiáš mal právo požadovať určité poplatky a dane od ľudí v Jeruzaleme. On ich však nepožadoval. Prečo? Nechcel ani len pomyslieť na to, že by mohol stratiť Jehovovu priazeň tým, že by utláčal Boží ľud. Povedal: „Ja som to tak nerobil z bázne pred Bohom.“ (Nehemiáš 5:15) Je veľmi dôležité, aby sme cítili úprimnú zbožnú bázeň, nepredstieraný strach z toho, že by sme sa znepáčili nášmu nebeskému Otcovi. Takáto posvätná bázeň nás bude podnecovať, aby sme vždy, keď stojíme pred nejakým rozhodnutím, hľadali vedenie v Božom Slove.

10, 11. Aké biblické zásady sa vzťahujú na pitie alkoholických nápojov a ako môžeme získať Božie vedenie, aby sme ich správne uplatnili?

¹⁰ Vezmime si napríklad pitie alkoholických nápojov. Na spoločenských stretnutiach stoja mnohí z nás pred otázkou: Budem piť alebo nie? Najskôr musíme zistiť, ktoré biblické zásady sa vzťahujú na túto záležitosť. Biblia neodsudzuje striedme pitie alkoholu. V skutočnosti chváli Jehovu za to, že dal ľudstvu víno ako dar. (Žalm 104:14, 15) Biblia však odsudzuje prílišné pitie a hýrenie. (Lukáš 21:34; Rimanom 13:13) Navyše opilstvo radí medzi také vážne hriechy, ako je smilstvo a cudzoložstvo.c — 1. Korinťanom 6:9, 10.

¹¹ Takýmito zásadami je svedomie kresťana školené a nadobúda citlivosť. Teda keď stojíme pred rozhodnutím, či na nejakom stretnutí piť, alebo nie, položme si napríklad takéto otázky: ‚O aké stretnutie ide? Je možné, že sa vymkne spod kontroly a zmení sa na hýrenie? K čomu mám ja osobne sklon? Túžim po alkohole, som od neho závislý, pijem ho preto, aby som mal dobrú náladu, pre pocit pohody alebo preto, aby som si dodal odvahu? Dokážem sa ovládnuť, aby som to s alkoholom neprehnal?‘ Keď uvažujeme o biblických zásadách a otázkach, ktoré z týchto zásad vyplývajú, urobíme dobre, ak sa budeme modliť o Jehovovo vedenie. (Žalm 139:23, 24) Tak dovolíme Jehovovi, aby nás viedol svojím svätým duchom, a budeme si školiť svedomie, aby reagovalo v súlade s Božími zásadami. Je tu však aj ďalší činiteľ, ktorý by sme mali brať do úvahy, keď robíme rozhodnutia.

PREČO BRAŤ DO ÚVAHY SVEDOMIE DRUHÝCH?

12, 13. Aké sú niektoré dôvody, pre ktoré sa svedomie jednotlivých kresťanov líši, a ako by sme mali reagovať, keď na nejaké odlišnosti narazíme?

¹² Možno ťa občas prekvapí, ako veľmi sa svedomie jednotlivých kresťanov líši. Niekto považuje určité konanie či zvyk za neprijateľné, inému zas prináša potešenie a nevidí na ňom nič zlé. Napríklad čo sa týka spoločenského pitia alkoholu, niekto si rád dá pohárik, keď sa stretne s niekoľkými priateľmi, aby spoločne strávili voľný večer, kým iného takýto zvyk poburuje. Prečo sú medzi kresťanmi také rozdiely a aký vplyv by to malo mať na naše rozhodnutia?

¹³ Je veľa dôvodov, prečo sa ľudia od seba líšia. Môžu pochádzať z celkom odlišného prostredia. Niektorí si jasne uvedomujú slabosť, s ktorou v minulosti zápasili — a možno nie vždy úspešne. (1. Kráľov 8:38, 39) Preto pokiaľ ide o otázku pitia alkoholu, takíto jednotlivci budú pravdepodobne reagovať zvlášť citlivo. Ak k tebe taký človek príde na návštevu a ty mu ponúkneš pohárik, svedomie ho možno oprávnene podnieti odmietnuť. Mal by si sa uraziť? Mal by si trvať na tom, aby si jeden pohárik dal? Nie. Bez ohľadu na to, či jeho dôvody poznáš, alebo nie (možno sa rozhodol, že si v tejto veci svoje dôvody nechá pre seba), bratská láska by ťa mala podnietiť, aby si ho nenútil.

14, 15. V akej otázke sa svedomie kresťanov v zbore v prvom storočí odlišovalo a čo Pavol odporúčal?

¹⁴ Už v prvom storočí si apoštol Pavol všimol, že svedomie jednotlivých kresťanov sa často veľmi líši. Niektorých kresťanov vtedy znepokojovala otázka jedenia určitých jedál, ktoré boli obetované modlám. (1. Korinťanom 10:25) Pavlovo svedomie nič nenamietalo voči potravinám, ktoré sa po obetovaní modlám predávali na trhu. Modly preňho neboli ničím; nemohli vlastniť jedlo, ktoré pochádzalo od Jehovu a patrilo tak či tak jemu. Pavol si však uvedomoval, že iní nemajú na túto vec rovnaký názor ako on. Niektorí boli možno predtým, než sa stali kresťanmi, hlboko zapletení do modlárstva. A tak čokoľvek, čo malo hoci len v minulosti niečo spoločné s modlárstvom, považovali za neprijateľné. Ako sa to dalo riešiť?

¹⁵ Pavol povedal: „My, ktorí sme silní, mali by sme niesť slabosti tých, ktorí nie sú silní, a nie páčiť sa sami sebe. Veď ani Kristus sa nepáčil sám sebe.“ (Rimanom 15:1, 3) Pavol vysvetlil, že by sme potreby našich bratov mali klásť pred svoje vlastné, tak ako to robil Kristus. Na inom mieste sa vyjadril, že radšej vôbec nebude jesť mäso, než by sa na jeho konaní mala potknúť čo i len jedna drahocenná ovečka, za ktorú dal Kristus svoj život. — 1. Korinťanom 8:13; 10:23, 24, 31–33.

16. Prečo by kresťania, ktorým svedomie nedovoľuje to, čo iným, nemali súdiť tých, ktorým svedomie hovorí niečo iné?

¹⁶ Na druhej strane kresťania, ktorým svedomie nedovoľuje to, čo iným dovoľuje, by druhých nemali kritizovať a nemali by trvať na tom, aby sa na záležitosti, ktoré sú vecou svedomia, pozerali všetci tak ako oni. (Rimanom 14:10) Svedomie by nám malo slúžiť ako náš osobný vnútorný sudca, nie ako oprávnenie na to, aby sme súdili druhých. Spomeň si na Ježišove slová: „Prestaňte súdiť, aby ste neboli súdení.“ (Matúš 7:1) Nikto v zbore by určite nechcel robiť spornú otázku z osobných záležitostí, ktoré sú vecou svedomia. Namiesto toho chceme hľadať spôsoby, ako podporovať lásku a jednotu a ako jeden druhého budovať, nie boriť. — Rimanom 14:19.

AKÉ POŽEHNANIA PRINÁŠA DOBRÉ SVEDOMIE

17. Čo sa stalo so svedomím mnohých dnešných ľudí?

¹⁷ Apoštol Peter napísal: „Zachovajte si dobré svedomie.“ (1. Petra 3:16) Svedomie, ktoré je čisté v očiach Jehovu Boha, je nesmiernym požehnaním. Nie je ako svedomie mnohých ľudí v dnešnej dobe. Pavol sa zmienil o ľuďoch, ktorí sú „označení vo svojom svedomí ako vypaľovacím železom“. (1. Timotejovi 4:2) Miesto, ktoré bolo vypálené vypaľovacím železom, je zjazvené a necitlivé. Svedomie mnohých ľudí je v skutočnosti umŕtvené — je také zjazvené a necitlivé, že už nevysiela varovné signály, neprotestuje ani už svojho majiteľa netrápi pocitmi hanby či viny vyplývajúcimi z nesprávneho konania. Mnohí ľudia dnes sú len radi, že ich svedomie sa neozýva.

18, 19. a) Aký úžitok môžu prinášať pocity viny či hanby? b) Čo môžeme robiť, keď nás svedomie stále trestá výčitkami za hriechy, z ktorých sme sa už kajali?

¹⁸ Pocitmi viny nám však naše svedomie môže dávať najavo, že sme urobili niečo zlé. Keď takéto pocity podnietia hriešnika k pokániu, môžu mu byť odpustené aj tie najvážnejšie hriechy. Napríklad kráľ Dávid sa previnil veľmi vážnym hriechom, ale Jehova mu odpustil — predovšetkým preto, že sa úprimne kajal. Keďže Dávid znenávidel nesprávne konanie, ktorého sa dopustil, a bol odhodlaný znovu poslúchať Jehovove zákony, z vlastnej skúsenosti spoznal, že Jehova je „dobrý a pripravený odpúšťať“. (Žalm 51:1–19; 86:5) Ale čo ak v nás silné pocity viny a hanby pretrvávajú aj po tom, čo sme sa kajali a získali odpustenie?

¹⁹ Niekedy môže svedomie trestať previnilca viac, než je to potrebné; môže ho sužovať pocitmi viny aj dlho po tom, čo tieto pocity splnili svoj účel. Ak je to aj náš prípad, mali by sme uistiť svoje srdce, že Jehova je väčší než všetky ľudské pocity. Mali by sme dôverovať, že Jehova nás miluje a že odpúšťa hriechy, a mali by sme jeho lásku a odpustenie prijímať, tak ako k tomu povzbudzujeme iných. (1. Jána 3:19, 20) Na druhej strane z očisteného svedomia pramení vnútorný pokoj, vyrovnanosť a hlboká radosť, čo je v tomto svete veľmi zriedkavé. Mnohí, ktorí sa kedysi dopustili vážneho hriechu, zažili tento úžasný pocit úľavy a dnes môžu slúžiť Jehovovi Bohu s dobrým svedomím. — 1. Korinťanom 6:11.

20, 21. a) V čom ti má táto publikácia pomôcť? b) Z akej slobody sa ako kresťania tešíme, ale ako by sme ju mali využívať?

²⁰ Táto kniha ti má pomôcť získať takúto radosť a zachovať si dobré svedomie počas zvyšku týchto náročných posledných dní Satanovho systému vecí. Samozrejme, nie je možné, aby obsiahla všetky biblické zákony a zásady, o ktorých potrebuješ uvažovať a ktoré potrebuješ uplatňovať v každodenných situáciách. Neočakávaj ani to, že v nej nájdeš jednoduché, „čierno-biele“ pravidlá, ako sa rozhodnúť v záležitostiach, ktoré sú vecou svedomia. Účelom tejto knihy je pomôcť ti školiť si svedomie a zvýšiť jeho citlivosť tým, že budeš skúmať, ako uplatňovať Božie Slovo v každodennom živote. Na rozdiel od mojžišovského Zákona, ktorý nabádal ľudí, aby sa v živote riadili písanými pravidlami, „Kristov zákon“ ľudí nabáda, aby sa riadili viac svedomím a zásadami. (Galaťanom 6:2) Teda Jehova dal kresťanom výnimočnú mieru slobody. Jeho Slovo nám však pripomína, aby sme túto slobodu nikdy nevyužívali na „zastretie zla“. (1. Petra 2:16) Mali by sme ju považovať za úžasnú príležitosť, ako dať najavo lásku k Jehovovi.

²¹ Keď budeš na modlitbách uvažovať, ako čo najlepšie žiť podľa biblických zásad, a potom budeš konať v súlade so svojimi rozhodnutiami, budeš pokračovať v dôležitom procese, ktorý sa začal už vtedy, keď si začal spoznávať Jehovu — v ‚cvičení svojej vnímavosti používaním‘. (Hebrejom 5:14) Tvoje biblicky školené svedomie bude pre teba požehnaním každý deň tvojho života. Tak ako kompas, ktorý vedie cestovateľa, tvoje svedomie ti bude pomáhať rozhodovať sa tak, aby si sa páčil svojmu nebeskému Otcovi. To je zaručený spôsob, ako sa zachovať v Božej láske.