Ceníš si život tak ako Boh?

1, 2. Aký mimoriadne cenný dar sme dostali od Boha a prečo je zvlášť cenný dnes?

NÁŠ nebeský Otec nám dal neoceniteľný dar — dar života inteligentných ľudí, ktorí dokážu prejavovať rovnaké vlastnosti ako on. (1. Mojžišova 1:27) Vďaka tomuto drahocennému daru dokážeme premýšľať o biblických zásadách. Ak ich uplatňujeme, postupne sa z nás stávajú duchovne zrelí ľudia, ktorí milujú Jehovu a ktorí „cvičili svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym“. — Hebrejom 5:14.

² Schopnosť premýšľať o biblických zásadách je dôležitá zvlášť dnes, lebo svet sa stal takým zložitým, že nemožno stanoviť konkrétny zákon na každú jednu situáciu, ktorá môže v živote nastať. Príkladom toho je medicína, najmä pokiaľ ide o prípravky a postupy s použitím krvi. Táto oblasť sa týka všetkých, ktorí chcú poslúchať Jehovu. Ak však rozumieme súvisiacim biblickým zásadám, mali by sme byť vždy schopní urobiť múdre rozhodnutie, ktoré bude v súlade s naším svedomím a pomôže nám zostať v Božej láske. (Príslovia 2:6–11) Pouvažujme teraz o niektorých z týchto zásad.

ŽIVOT A KRV SÚ POSVÄTNÉ

3, 4. Kedy sa Písma prvý raz zmieňujú o posvätnosti krvi a na akých zásadách je posvätnosť krvi založená?

³ Úzku spojitosť medzi životom a krvou, ako aj ich posvätnosť Jehova po prvý raz odhalil krátko po tom, čo Kain zabil Ábela. Boh povedal Kainovi: „Hľa! Krv tvojho brata kričí ku mne zo zeme.“ (1. Mojžišova 4:10) V Jehovových očiach Ábelova krv predstavovala jeho život, ktorý bol násilným spôsobom ukončený. A tak bolo možné povedať, že Ábelova krv volala k Bohu po pomste. — Hebrejom 12:24.

⁴ Po potope v Noachových dňoch Boh dovolil ľuďom jesť mäso zvierat, ale nie krv. Vyhlásil: „Iba telo s jeho dušou — jeho krvou — nesmiete jesť. A vyžiadam si späť aj krv vašich duší.“ (1. Mojžišova 9:4, 5) Tento príkaz platí pre všetkých Noachových potomkov až do našich dní. Potvrdzuje to, čo Boh naznačil už skôr, keď hovoril s Kainom — že krv každého tvora predstavuje jeho dušu, čiže život. Toto nariadenie tiež potvrdzuje, že Jehova, Zdroj života, bude brať na zodpovednosť všetkých, ktorí nemajú úctu k životu a ku krvi. — Žalm 36:9.

5, 6. Ako je z mojžišovského Zákona zjavné, že krv je posvätná a drahocenná? (Pozri aj rámček „Maj v úcte život zvierat“.)

⁵ Tieto dve základné pravdy sú zjavné aj z mojžišovského Zákona. O človeku, ktorý by jedol akúkoľvek krv, v 3. Mojžišovej 17:10, 11 čítame: „Istotne zameriam svoju tvár proti duši, ktorá je krv, a skutočne ju odrežem z radov jej ľudu. Lebo duša tela je v krvi a ja sám som vám ju dal na oltár, aby ste dosiahli zmierenie za svoje duše, pretože je to krv, ktorá dosahuje zmierenie skrze dušu v nej.“a — Pozri rámček „Zmierujúca hodnota krvi“.

⁶ Ak krv zabitého zvieraťa nebola použitá na oltári, mala sa vyliať na zem. Tak bol život v obraznom zmysle vrátený jeho pôvodnému Majiteľovi. (5. Mojžišova 12:16; Ezechiel 18:4) Všimni si však, že Izraeliti nemuseli zachádzať do extrému v snahe odstrániť každú stopu krvi zo zvieracieho mäsa. Pokiaľ bolo zviera správne zabité a vykrvácané, bola prejavená náležitá úcta k Darcovi života a Izraelita ho mohol jesť s čistým svedomím.

7. Ako dal Dávid najavo, že krv považuje za posvätnú?

⁷ Dávid, ‚muž príjemný Božiemu srdcu‘, chápal zásady, na ktorých bol založený Boží zákon o krvi. (Skutky 13:22) Pri jednej príležitosti, keď bol veľmi smädný, traja z jeho mužov si prekliesnili cestu do nepriateľského tábora, načerpali vodu z cisterny a priniesli mu ju. Ako Dávid zareagoval? Opýtal sa: „Mám piť krv mužov, ktorí išli s nasadením svojich duší?“ Dávid sa na tú vodu pozeral tak, akoby to bola krv tých mužov. A tak napriek tomu, že bol smädný, „vylial ju Jehovovi“. — 2. Samuelova 23:15–17.

8, 9. Zmenil sa po založení kresťanského zboru Boží názor na život a krv? Vysvetli to.

⁸ Približne 2 400 rokov po tom, čo Noach dostal od Jehovu nariadenie o krvi, a asi 1 500 rokov po ustanovení zmluvy Zákona Jehova inšpiroval vedúci zbor raných kresťanov, aby napísal: „Svätý duch a my sami sme uznali za dobré nepridávať vám nijaké ďalšie bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: Aby ste sa zdržiavali obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva.“ — Skutky 15:28, 29.

⁹ Raný vedúci zbor si zjavne uvedomoval, že krv je posvätná a jej zneužívanie je z morálneho hľadiska rovnako nesprávne ako modlárstvo či smilstvo. Praví kresťania sa dnes stotožňujú s týmto názorom. A keďže uvažujú o veciach z hľadiska biblických zásad, dokážu v otázke používania krvi robiť rozhodnutia, ktoré sa páčia Jehovovi.

POUŽÍVANIE KRVI NA LIEČEBNÉ ÚČELY

10, 11. a) Ako sa Jehovovi svedkovia pozerajú na transfúziu celej krvi a jej hlavných zložiek? b) V akých otázkach súvisiacich s krvou môžu mať kresťania rôzne názory?

¹⁰ Jehovovi svedkovia chápu, že ‚zdržiavať sa krvi‘ znamená neprijímať transfúziu krvi ani nedarovať a neuskladňovať vlastnú krv s cieľom použiť ju na transfúziu. Z úcty k Božiemu zákonu neprijímajú ani štyri hlavné zložky krvi: červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky a plazmu.

¹¹ Dnes sa však tieto zložky ďalším spracovaním často delia na menšie frakcie, ktoré sa používajú na rôzne účely. Môže kresťan prijať takéto frakcie? Má ich považovať za „krv“? V tejto veci sa musí rozhodnúť každý sám. To isté platí aj o niektorých lekárskych postupoch, pri ktorých sa narába s vlastnou krvou pacienta, ak nebola predtým uskladnená. K týmto postupom patrí napríklad hemodialýza, hemodilúcia či zber krvi. — Pozri článok „Krvné frakcie a chirurgické postupy“ v dodatku tejto knihy.

12. Ako by sme sa mali pozerať na otázky svedomia a ako by sme pri takýchto rozhodnutiach mali postupovať?

¹² Považuje Jehova veci, ktoré ponecháva na osobnom rozhodnutí každého jednotlivca, za nepodstatné? Nie, veľmi mu záleží na tom, ako zmýšľame a aké máme pohnútky. (Príslovia 17:3; 21:2; 24:12) Po tom, čo s modlitbou preskúmame nejaký lekársky prípravok či postup, mali by sme konať podľa toho, čo nám hovorí naše biblicky školené svedomie. (Rimanom 14:2, 22, 23) Samozrejme, druhí by nás nemali presviedčať, aby sme konali podľa toho, čo im hovorí ich svedomie, a ani my by sme sa nemali druhých pýtať: ‚Čo by si na mojom mieste urobil ty?‘ V takýchto záležitostiach by mal každý kresťan ‚niesť svoj vlastný náklad‘.b — Galaťanom 6:5; Rimanom 14:12; pozri rámček „Považujem krv za posvätnú?“

V JEHOVOVÝCH ZÁKONOCH SA ZRAČÍ JEHO OTCOVSKÁ LÁSKA

13. Čo o Jehovovi odhaľujú jeho zákony a zásady? Uveď príklad.

¹³ Zo zákonov a zásad, ktoré nachádzame v Biblii, môžeme vidieť, že Jehova je múdry Zákonodarca a zároveň milujúci Otec, ktorý sa hlboko zaujíma o blaho svojich detí. (Žalm 19:7–11) Hoci príkaz ‚zdržiavať sa krvi‘ nebol daný na ochranu zdravia, chráni nás pred komplikáciami spojenými s transfúziou krvi. (Skutky 15:20) V skutočnosti mnohí z tých, ktorí pracujú v oblasti medicíny, považujú bezkrvnú chirurgiu za „zlatý štandard“ modernej lekárskej starostlivosti. Z pohľadu pravých kresťanov tento vývoj len potvrdzuje, že Jehova je nepredstaviteľne múdry a má k nám otcovskú lásku. — Izaiáš 55:9; Ján 14:21, 23.

14, 15. a) Z ktorých zákonov vidieť Božiu lásku k jeho ľudu? b) Ako môžeš uplatniť zásady vyplývajúce z týchto bezpečnostných predpisov?

¹⁴ Z mnohých Božích zákonov daných starovekému Izraelu vidieť, že Boh sa zaujíma o blaho svojho ľudu. Napríklad Boh vyžadoval, aby domy Izraelitov mali na okraji strechy zábradlie, aby sa niekomu niečo nestalo, keďže strechy sa často využívali na rôzne účely. (5. Mojžišova 22:8; 1. Samuelova 9:25, 26; Nehemiáš 8:16; Skutky 10:9) Boh tiež prikázal, aby majiteľ nebezpečného býka svoje zviera strážil. (2. Mojžišova 21:28, 29) Nerešpektovanie týchto požiadaviek bolo prejavom vážneho nedostatku záujmu o blaho druhých a mohlo viesť k vine krvi.

¹⁵ Ako môžeš uplatňovať zásady, na ktorých sú založené tieto zákony? Čo tak popremýšľať o stave svojho auta, o svojom spôsobe jazdy, o svojich domácich zvieratách, svojej domácnosti, pracovisku a výbere zábavy a oddychových činností? V niektorých krajinách sú nehody hlavnou príčinou smrti mladých ľudí, často preto, že mladí zbytočne riskujú. Ale mladí ľudia, ktorí chcú zostať v Božej láske, si život cenia a nevyhľadávajú vzrušenie spojené s nebezpečnými činnosťami. Nemyslia si naivne, že byť mladý znamená byť nezraniteľný. Tešia sa zo svojej mladosti tak, že od seba odvracajú zbytočné nešťastia. — Kazateľ 11:9, 10.

16. Aká biblická zásada sa vzťahuje na interrupciu? (Pozri aj poznámku pod čiarou.)

¹⁶ V Božích očiach je drahocenný aj život nenarodeného dieťaťa. Ak niekto v starovekom Izraeli ublížil tehotnej žene a následkom toho zomrela buď ona, alebo jej dieťa, Boh považoval takého človeka za vinného zo zabitia a ten človek musel dať „dušu za dušu“.c (2. Mojžišova 21:22, 23) Predstav si teda, ako sa Jehova musí cítiť, keď vidí to nespočetné množstvo nenarodených detí, ktoré sú každoročne úmyselne usmrcované interrupciou, mnohé takpovediac obetované na oltár osobného pohodlia a sexuálnej slobody.

17. Ako by si utešil ženu, ktorá podstúpila potrat, skôr ako spoznala Božie normy?

¹⁷ Ale čo žena, ktorá podstúpila potrat, skôr ako spoznala biblickú pravdu? Môže taká žena získať Božie milosrdenstvo? Určite áno! Veď ak sa človek úprimne kajá, môže dôverovať, že Jehova mu na základe Ježišovej preliatej krvi odpustí. (Žalm 103:8–14; Efezanom 1:7) Veď sám Kristus povedal: „Neprišiel som volať k pokániu spravodlivých, ale hriešnikov.“ — Lukáš 5:32.

ZAVRHUJ NENÁVISTNÉ MYŠLIENKY!

18. Ako Biblia odhaľuje skutočnú príčinu mnohého krviprelievania?

¹⁸ Jehova od nás nežiada len to, aby sme druhým neubližovali. Chce, aby sme zo svojho srdca vykorenili samotnú príčinu mnohého krviprelievania — nenávisť. „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah,“ napísal apoštol Ján. (1. Jána 3:15) Taký človek nielen nemá rád svojho brata, ale dokonca mu želá smrť. Jeho nenávisť sa môže navonok prejaviť zlomyseľným ohováraním alebo falošným obviňovaním z vecí, ktoré keby boli pravda, zasluhovali by si Božie odsúdenie. (3. Mojžišova 19:16; 5. Mojžišova 19:18–21; Matúš 5:22) Aké je preto dôležité pracovať na tom, aby sme zo svojho srdca odstránili akékoľvek negatívne pocity, ktoré voči niekomu azda prechovávame! — Jakub 1:14, 15; 4:1–3.

19. Ako sa človek, ktorý sa riadi biblickými zásadami, pozerá na také biblické texty, ako je Žalm 11:5 a Filipanom 4:8, 9?

¹⁹ Tí, ktorí si cenia život tak ako Jehova a chcú zostať v jeho láske, vyhýbajú sa tiež všetkým formám násilia. V Žalme 11:5 čítame: „Každého, kto miluje násilie, [Jehovova] duša istotne nenávidí.“ Z tohto textu sa nedozvedáme len niečo o Božej osobnosti; je to zásada, podľa ktorej by sme sa mali v živote riadiť. Tých, ktorí milujú Boha, podnecuje vyhýbať sa akejkoľvek forme zábavy, ktorá by v nich mohla rozvíjať záľubu v násilí. Podobne aj výrok, že Jehova je „Boh pokoja“, podnecuje Božích služobníkov, aby si napĺňali myseľ a srdce tým, čo je hodné lásky, čo je cnostné a čo je chvályhodné, teda tým, čo prispieva k pokoju. — Filipanom 4:8, 9.

NEMAJ NIČ SPOLOČNÉ S ORGANIZÁCIAMI, KTORÉ MAJÚ VINU KRVI

20 – 22. Aký postoj zaujímajú kresťania voči svetu a prečo?

²⁰ Celý Satanov svet má z Božieho pohľadu vinu krvi. Jeho politické systémy, v Písmach znázornené divými zvieratami, majú na svedomí smrť miliónov ľudí vrátane mnohých Jehovových služobníkov. (Daniel 8:3, 4, 20–22; Zjavenie 13:1, 2, 7, 8) Ruka v ruke s týmito mocnosťami podobnými zvieratám ide obchod a veda. Spoločne vytvorili niektoré z najohavnejších zbraní, aké si len možno predstaviť, a dobre na tom zarábajú. Je naozaj pravda, že „celý svet leží v moci toho zlého“! — 1. Jána 5:19.

²¹ Keďže Ježišovi nasledovníci ‚nie sú časťou sveta‘, ale zostávajú prísne neutrálni v jeho vojnách i v jeho politických záležitostiach, nenesú osobnú ani kolektívnu vinu krvi.d (Ján 15:19; 17:16) A podľa vzoru Krista nereagujú násilím, keď ich druhí prenasledujú. Naopak, prejavujú svojim nepriateľom lásku, dokonca sa za nich modlia. — Matúš 5:44; Rimanom 12:17–21.

²² Praví kresťania sa predovšetkým snažia nemať nič spoločné s „Veľkým Babylonom“, svetovou ríšou falošného náboženstva, ktorá nesie najväčšiu vinu krvi. Božie Slovo hovorí: „Bola v ňom nájdená krv prorokov a svätých a všetkých, ktorí boli zabití na zemi.“ Preto sme vyzývaní: „Vyjdite z neho, ľud môj.“ — Zjavenie 17:6; 18:2, 4, 24.

23. Čo znamená vyjsť z Veľkého Babylona?

²³ Vyjsť z Veľkého Babylona neznamená len vypísať sa z cirkvi. Znamená to aj znenávidieť zlé konanie, nad ktorým falošné náboženstvo prižmuruje oči alebo ktorého sa otvorene zastáva — k čomu patrí napríklad nemravnosť, miešanie sa do politických záležitostí alebo chamtivá honba za bohatstvom. (Žalm 97:10; Zjavenie 18:7, 9, 11–17) Ako často vedie takéto konanie ku krviprelievaniu!

24, 25. a) Na základe čoho môže Boh prejaviť milosrdenstvo kajúcnemu človeku, ktorý má vinu krvi? b) Aké opatrenie z biblických čias nám to pripomína?

²⁴ Každý z nás, skôr ako sa pripojil k pravému uctievaniu, nejakým spôsobom podporoval Satanov systém, a tak si privodil určitú vinu krvi. Ale keďže sme zmenili svoje správanie, vypestovali si vieru v Kristovu výkupnú obeť a oddali svoj život Bohu, získali sme Božie milosrdenstvo a duchovnú ochranu. (Skutky 3:19) To nám pripomína ochranu, ktorú v biblických časoch poskytovali útočištné mestá. — 4. Mojžišova 35:11–15; 5. Mojžišova 21:1–9.

²⁵ Ako fungovalo toto opatrenie? Ak Izraelita neúmyselne zapríčinil niečiu smrť, mal utiecť do niektorého z útočištných miest. Keď kompetentní sudcovia posúdili jeho prípad ako neúmyselné zabitie, musel zostať v útočištnom meste až do smrti veľkňaza. Potom bol voľný a mohol ísť bývať kdekoľvek. Aký nádherný príklad Božieho milosrdenstva a toho, akú veľkú hodnotu má v jeho očiach ľudský život! Podobne ako v staroveku poskytovali ochranu útočištné mestá, nás dnes pred trestom smrti za neúmyselné porušenie Božieho prikázania o posvätnosti krvi chráni Božie opatrenie, ktorého základom je Kristova výkupná obeť. Ceníš si toto opatrenie? Ako to môžeš dať najavo? Napríklad tak, že budeš pozývať ďalších, aby aj oni využili toto Božie opatrenie, a to zvlášť vzhľadom na rýchlo sa približujúce „veľké súženie“. — Matúš 24:21; 2. Korinťanom 6:1, 2.

PREJAVUJ ÚCTU K ŽIVOTU TÝM, ŽE BUDEŠ ZVESTOVAŤ POSOLSTVO O KRÁĽOVSTVE

26 – 28. V čom je naša situácia podobná situácii proroka Ezechiela a ako sa môžeme zachovať v Božej láske?

²⁶ Situácia Božieho ľudu v našich dňoch pripomína situáciu za dní starovekého proroka Ezechiela, ktorého Jehova poveril, aby slúžil pre dom Izraela v duchovnom ohľade ako strážca. Boh mu povedal: „Počuješ [moje] slovo a dáš im odo mňa výstrahu.“ Keby Ezechiel zanedbal svoje poverenie, bol by osobne zodpovedný za krv ľudí, ktorí zomreli, keď bol Jeruzalem volaný na zodpovednosť. (Ezechiel 33:7–9) Ale Ezechiel bol poslušný a nepriviedol na seba vinu krvi.

²⁷ Dnes stojíme pred koncom celého Satanovho sveta. Preto Jehovovi svedkovia považujú za svoju povinnosť i výsadu ohlasovať spolu s posolstvom o Kráľovstve aj Boží „deň pomsty“. (Izaiáš 61:2; Matúš 24:14) Zapájaš sa do tohto životne dôležitého diela naplno? Apoštol Pavol bral svoje poverenie zvestovať vážne. Preto mohol povedať: „Som čistý od krvi všetkých ľudí, lebo som sa nezdržal, aby som vám neoznámil celú Božiu radu.“ (Skutky 20:26, 27) Aký znamenitý príklad!

²⁸ Samozrejme, ak sa chceme stále tešiť z Jehovovej vrelej otcovskej lásky, nestačí len pozerať sa na život a krv tak ako Jehova. Ako uvidíme v ďalšej kapitole, musíme sa tiež zachovávať čistí, čiže svätí v jeho očiach.