12. KAPITOLA

Čo je také zlé na klebetení?

„Raz som išla na párty a na druhý deň sa hovorilo, že som mala s jedným chlapcom pohlavný styk. Ale to vôbec nebola pravda!“ — Linda.

„Niekedy sa mi dostane do uší, že s niekým chodím — s niekým, koho možno ani nepoznám! Mnohí ľudia, ktorí hovoria o druhých, sa ani len nenamáhajú, aby si overili fakty.“ — Mike.

ĽUDIA môžu o tebe narozprávať toľko vecí, že ani postava z celovečerného filmu by toho nestihla zažiť viac. O tom vie svoje aj 19-ročná Amber. Hovorí: „Bola som stále terčom klebiet. Kolovalo o mne, že som tehotná, že som podstúpila potraty a že predávam drogy, kupujem drogy a užívam drogy. Prečo o mne ľudia hovorili také veci? To vôbec netuším!“

Mailom a prostredníctvom četu môže nejaký chlapec alebo dievča zlomyseľne poškodiť tvoju povesť aj bez toho, aby vyriekli čo len slovo. Stačí niekoľko úderov na klávesnicu a zlomyseľná klebeta putuje k desiatkam senzáciechtivých príjemcov. Niekedy je vytvorená celá webová stránka len preto, aby bol niekto ponižovaný. Ešte častejšie sú však zaplavené klebetami internetové blogy, kde mnohí napíšu aj to, čo by nahlas nikdy nevyslovili.

Ale je vždy zlé hovoriť o druhých? Alebo...

Môže byť rozhovor o druhých aj užitočný?

Je podľa teba nasledujúci výrok pravdivý alebo nie?

Hovoriť o druhých je vždy zlé. □ pravdivý □ nepravdivý

Aká je správna odpoveď? To závisí od toho, čo človek chápe pod spojením „hovoriť o druhých“. Ak si predstavíš bežné, neformálne rozhovory, tie sú niekedy dobré. Veď Biblia nás nabáda, aby sme sa ‚zaujímali o to, čo prežívajú druhí‘. (Filipanom 2:4, New Century Version) To neznamená, že sa máme miešať do záležitostí, do ktorých nás nič nie je. (1. Petra 4:15) Ale z bežných rozhovorov sa často dozvieme užitočné informácie, napríklad kto uzatvára manželstvo alebo komu sa narodilo dieťa. Veď sotva by sme mohli tvrdiť, že sa o druhých zaujímame, keby sme o nich nikdy nehovorili.

Bežný rozhovor sa však môže zvrtnúť na klebetenie. Napríklad nevinná poznámka „Peter a Lenka by boli pekný pár“ môže byť podaná ďalej ako „Peter a Lenka sú pekný pár“ — hoci oni o údajnom vzťahu nič nevedia. Možno si povieš: ‚To nie je nič hrozné.‘ Áno, pokiaľ nie si na mieste Petra alebo Lenky ty!

Osemnásťročná Julie bola obeťou takýchto klebiet a zraňovalo ju to. „Hnevalo ma to,“ hovorí, „a začala som pochybovať, či sa dá druhým dôverovať.“ Devätnásťročná Jane bola v podobnej situácii. Hovorí: „Napokon sa to skončilo tak, že som sa chlapcovi, s ktorým som údajne chodila, začala vyhýbať.“ A dodáva: „Nebolo to fér, pretože sme boli kamaráti, a myslela som si, že keď sa spolu len rozprávame, nie je to dôvod na to, aby sa začali šíriť reči.“

Buď pri vedení rozhovoru predvídavý

Ako môžeš ovládnuť svoj jazyk, keď si v pokušení klebetiť? Zamysli sa nad tým, aké schopnosti potrebuješ, keď si za volantom na frekventovanej ceste. Znenazdania môže vzniknúť situácia, keď musíš prejsť do iného jazdného pruhu, spomaliť alebo úplne zastaviť. Ak si pozorný, sleduješ, čo je pred tebou, a dokážeš správne zareagovať.

Podobne je to aj s rozhovorom. Zvyčajne vieš rozoznať, kedy už rozhovor smeruje ku klebeteniu. Dokážeš vtedy šikovne ‚prejsť do iného jazdného pruhu‘? Pamätaj, že ak to neurobíš, klebety môžu narobiť škody. „Raz som sa nepekne vyjadril o jednom dievčati — že blázni za chalanmi — a dostalo sa to až k nej,“ hovorí Mike. „Nikdy nezabudnem na tón jej hlasu, keď mi hovorila, ako ju moja bezmyšlienkovitá poznámka zranila. Podarilo sa nám síce túto záležitosť urovnať, ale aj tak som mal zlý pocit z toho, že som niekomu takto ublížil!“

Niet pochýb o tom, že slová môžu zraňovať. Aj Biblia uznáva, že „ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom“. (Príslovia 12:18) Preto je nesmierne dôležité, aby si zvážil svoje slová, skôr ako ich vyslovíš! Je pravda, že zabrzdiť, keď rozhovor zachádza do príliš osobných vecí, si vyžaduje sebaovládanie. No aj keď je to ťažké, „musíš si dávať pozor na to, čo povieš,“ hovorí 17-ročná Carolyn. „Ak to nemáš zo spoľahlivého zdroja, môže sa ti stať, že budeš šíriť lži.“ Teda ak sa začína hovoriť o veciach, ktoré by sa mohli niekoho dotknúť, spomeň si na radu apoštola Pavla, ‚aby bolo tvojím cieľom žiť v tichosti a starať sa o svoje záležitosti‘. — 1. Tesaloničanom 4:11.

Ako môžeš prejavovať osobný záujem o druhých a zároveň sa starať o svoje záležitosti? Skôr ako o niekom niečo povieš, polož si otázky: ‚Skutočne poznám fakty? Z akej pohnútky to hovorím? Ako to ovplyvní moju povesť, keď budem šíriť klebety?‘ Tá posledná otázka je dôležitá, lebo ak si známy ako klebetník, prezrádza to skôr niečo o tvojom charaktere než o charaktere človeka, o ktorom klebetíš.

Keď si obeťou ty

Čo môžeš urobiť, keď sa staneš obeťou rečí? „Neunáhľuj sa v svojom duchu, aby si sa urazil,“ varuje Kazateľ 7:9. Snaž sa zostať nad vecou. Biblia hovorí: „Neprikladaj svoje srdce ku všetkým slovám, ktoré snáď ľudia hovoria... lebo tvoje vlastné srdce dobre vie, že aj ty sám si mnohokrát zvolával zlo na iných.“ — Kazateľ 7:21, 22.

Je pravda, že zraňujúce klebety sa nedajú ničím ospravedlniť. No tvoja prehnaná reakcia ti môže pokaziť povesť ešte viac než reči. Skús si preto osvojiť postoj, ktorý pomohol Renee. „Väčšinou ma zraní, keď o mne niekto povie niečo zlé, ale snažím sa nad to povzniesť,“ hovorí. „Veď budúci týždeň budú hovoriť pravdepodobne o niekom alebo niečom inom.“a

Teda buď predvídavý a nauč sa šikovne odviesť rozhovor od zraňujúcich klebiet. A ak sa neláskavé reči týkajú teba, prejav zrelosť a nereaguj prehnane. Nech za teba hovoria tvoje dobré skutky. (1. Petra 2:12) Také konanie ti pomôže zachovať si dobrý vzťah k druhým i dobré postavenie pred Bohom.

[Poznámka pod čiarou]

KĽÚČOVÝ BIBLICKÝ TEXT

„Kto stráži svoje ústa, zachováva svoju dušu. Kto naširoko otvára pery — bude mať skazu.“ — Príslovia 13:3.

TIP

Ak počuješ nejakú klebetu, mohol by si povedať niečo ako: „Nie som rád, keď sa hovorí o takýchto veciach. Veď ten človek tu nie je, aby sa mohol brániť.“

VEDEL SI... ?

Už len keď počúvaš klebety, stávaš sa spoluzodpovedným za ich šírenie. Tým, že klebetníkovi dávaš priestor, vlastne dovoľuješ, aby sa informácia kozmickou rýchlosťou šírila ďalej!

MÔJ PLÁN

Nabudúce, keď budem v pokušení povedať nejakú klebetu, som rozhodnutý ․․․․․

Ak sa o mne budú šíriť nejaké klebety, postavím sa k tomu tak, že ․․․․․

Čo by som sa na túto tému rád opýtal rodičov: ․․․․․

ČO MYSLÍŠ?

● Kedy je vhodné rozprávať o záležitostiach druhých?

● Bol si už niekedy terčom klebiet? Ak áno, čo si sa z toho naučil?

● Ako si môžeš šírením klebiet o druhých zničiť vlastnú povesť?

[Zvýraznený text na strane 107]

„Raz som o niekom povedala niečo nepekné, on sa to dozvedel a prišiel si to so mnou vyjasniť. Bola to pre mňa dobrá lekcia! Už sa z toho nedalo vykľučkovať. Poučila som sa, že je lepšie povedať niečo človeku priamo než hovoriť o ňom za jeho chrbtom!“ — Paula

[Obrázok na strane 108]

Klebety sú ako nebezpečná zbraň, ktorá môže niekomu zničiť povesť