„Len hovor a nemlč“

1. – 3. Prečo prišiel apoštol Pavol do Korintu a aké existenčné otázky musel riešiť?

ROK 50 n. l. sa preklopil do svojej druhej polovice. Apoštol Pavol je v Korinte, bohatom centre obchodu, v ktorom žije veľa Grékov, Rimanov i Židov.a Neprišiel sem preto, aby niečo kupoval alebo predával, ani preto, aby si tu našiel prácu. Prišiel sem z oveľa dôležitejšieho dôvodu – vydávať svedectvo o Božom Kráľovstve. Potrebuje sa však niekde ubytovať a je rozhodnutý nikoho finančne nezaťažiť. Nechce, aby si niekto myslel, že očakáva, že ho druhí budú podporovať, pretože on sa venuje hlásaniu Božieho slova. Čo urobí?

² Pavol má v rukách remeslo – je výrobcom stanov. Výroba stanov nie je ľahká práca, ale Pavol je ochotný manuálne pracovať, aby sa uživil. Podarí sa mu v tomto rušnom meste zamestnať? A podarí sa mu nájsť si aj nejaké vhodné ubytovanie? Aj keď musí riešiť tieto existenčné otázky, nestráca zo zreteľa prácu, ktorá je hlavnou náplňou jeho života – zvestovateľskú službu.

³ Napokon Pavol ostal v Korinte dlhší čas a jeho služba priniesla vynikajúce výsledky. Aké poučenie z toho, čo Pavol robil v Korinte, si môžeme vziať, aby sme dokázali vydávať dôkladné svedectvo o Božom Kráľovstve v našom obvode?

„Vyrábali stany“ (Skutky 18:1–4)

4., 5. a) Kde bol Pavol ubytovaný, kým bol v Korinte, a akú prácu vykonával? b) Ako sa Pavol mohol stať výrobcom stanov?

⁴ Nejaký čas po tom, čo Pavol prišiel do Korintu, stretol pohostinných manželov – Akvilu, ktorý bol pôvodom Žid, a jeho manželku Priscillu alebo Prisku. Títo manželia sa presťahovali do Korintu, pretože cisár Klaudius prikázal, „aby všetci Židia odišli z Ríma“. (Sk. 18:1, 2) Akvila a Priscilla ponúkli Pavlovi nielen bývanie, ale aj prácu. Čítame: „Keďže mali rovnaké remeslo – vyrábali stany –, [Pavol] zostal u nich a spoločne pracovali.“ (Sk. 18:3) Pavol býval u týchto srdečných manželov počas celej svojej služby v Korinte. Počas pobytu u nich možno napísal niektoré zo svojich listov, ktoré sa neskôr stali súčasťou biblického kánonu.b

⁵ Ako je možné, že Pavol, ktorý bol vyučovaný „pri Gamalielových nohách“, bol zároveň výrobcom stanov? (Sk. 22:3) Židia v prvom storočí zjavne nepovažovali za nedôstojné učiť svoje deti nejakému remeslu, aj keď ich deti mohli získať aj ďalšie vzdelanie. Pavol sa naučil vyrábať stany pravdepodobne už v mladosti, keďže pochádzal z Tarzu v Cilícii, oblasti preslávenej látkou s názvom cilicium, z ktorej sa vyrábali stany. Čo zahŕňala práca na výrobe stanov? Mohlo ísť o tkanie stanovej látky alebo o jej strihanie a zošívanie. V každom prípade to bola ťažká práca, lebo táto látka bola drsná, hrubá a nepoddajná.

6., 7. a) Ako sa Pavol pozeral na výrobu stanov a čo naznačuje, že aj Akvila a Priscilla mali podobný názor? b) Ako dnešní kresťania napodobňujú príklad Pavla, Akvilu a Priscilly?

⁶ Výroba stanov nebola tým najdôležitejším, čomu sa chcel Pavol v živote venovať. Vykonával toto remeslo len preto, aby sa popri službe uživil a mohol dobrú správu oznamovať „bez nároku na odmenu“. (2. Kor. 11:7) A ako sa na svoju prácu pozerali Akvila s Priscillou? Keďže boli kresťanmi, nepochybne mali na svetskú prácu rovnaký názor ako Pavol. Vidíme to aj z toho, že keď Pavol v roku 52 n. l. opúšťal Korint, Akvila a Priscilla išli s ním do Efezu, kde ich dom neskôr slúžil ako miesto zhromaždení miestneho zboru. (1. Kor. 16:19) Neskôr sa vrátili do Ríma a potom išli opäť do Efezu. Títo horliví manželia dávali záujmy Kráľovstva na prvé miesto a ochotne slúžili iným, ako len mohli, za čo im „všetky zbory z národov“ boli vďačné. (Rim. 16:3–5; 2. Tim. 4:19)

⁷ Dnešní kresťania napodobňujú príklad Pavla, Akvilu a Priscilly. Aj dnes horliví Boží služobníci usilovne pracujú, aby druhým „neboli na ťarchu“. (1. Tes. 2:9) Je chvályhodné, že mnohí kresťania, ktorí zvestujú o Kráľovstve celým časom, pracujú na skrátený úväzok alebo vykonávajú sezónne práce, aby sa uživili a mohli sa venovať tomu, čo je hlavnou náplňou ich života – kresťanskej službe. Tak ako Akvila a Priscilla mnohí pohostinní Jehovovi služobníci dávajú svoj príbytok k dispozícii krajským dozorcom. Tí, ktorí sú takto pohostinní, vedia, aké povzbudenie im to môže priniesť. (Rim. 12:13)

„Mnohí Korinťania... uverili“ (Skutky 18:5–8)

8., 9. Ako Pavol reagoval, keď sa jeho intenzívne vydávanie svedectva stretlo u Židov s odporom, a kam potom išiel zvestovať?

⁸ To, že Pavol považoval svetskú prácu len za prostriedok, ktorý mu umožňoval venovať sa službe, sa jasne ukázalo, keď Sílas a Timotej prišli z Macedónie so štedrými darmi. (2. Kor. 11:9) Pavol sa od tej chvíle „začal naplno venovať zvestovaniu Božieho slova“. (Sk. 18:5) Jeho intenzívne vydávanie svedectva Židom sa však stretlo so značným odporom. Keď jeho židovskí odporcovia odmietli prijať životodarné posolstvo o Kristovi, Pavol si striasol prach z odevu na znak toho, že odmieta niesť akúkoľvek zodpovednosť za ich rozhodnutie, a povedal im: „Za to, čo sa vám stane, si ponesiete zodpovednosť sami. Ja som bez viny. Odteraz pôjdem k ľuďom z iných národov.“ (Sk. 18:6; Ezech. 3:18, 19)

⁹ Kde bude teraz Pavol zvestovať, keď už nemohol zvestovať v synagóge? Muž menom Títus Justus, pravdepodobne židovský prozelyta, ktorého dom susedil so synagógou, prijal Pavla do svojho domu. A tak sa Pavol presunul zo synagógy do Justovho domu. (Sk. 18:7) Kým bol Pavol v Korinte, ďalej býval u Akvilu a Priscilly, ale Justov dom sa stal miestom, kde sústredil svoju zvestovateľskú činnosť.

10. Z čoho vidno, že Pavol nebol rozhodnutý zvestovať výlučne ľuďom z iných národov?

¹⁰ Znamenalo Pavlovo vyhlásenie, že odteraz pôjde k ľuďom z iných národov, že potom už vôbec nevenoval pozornosť Židom a židovským prozelytom ani tým, ktorí na posolstvo reagovali priaznivo? To určite nie. Napríklad „predstavený synagógy Krispus uveril v Pána aj s celou svojou domácnosťou“. Je zjavné, že viacerí, ktorí predtým chodili do synagógy, sa pripojili ku Krispovi, lebo v Biblii čítame, že „mnohí Korinťania, ktorí počuli dobrú správu, uverili a dali sa pokrstiť“. (Sk. 18:8) A tak dom Títa Justa sa stal miestom, kde sa stretávali členovia novozaloženého kresťanského zboru v Korinte. Ak je táto správa v Skutkoch predložená spôsobom, ktorý je pre Lukáša charakteristický – teda chronologicky –, potom k obráteniu týchto Židov či prozelytov došlo po tom, čo si Pavol striasol prach z odevu. Ak je to tak, táto udalosť je jasným dôkazom, že tento apoštol sa pružne prispôsoboval okolnostiam.

11. Ako Jehovovi svedkovia dnes napodobňujú Pavla, keď sa snažia pomáhať ľuďom, ktorí sú členmi takzvaného kresťanstva?

¹¹ V mnohých krajinách sú dnes cirkvi kresťanstva všeobecne uznávané a majú na svojich členov veľký vplyv. V niektorých krajinách a na niektorých morských ostrovoch misionári takzvaného kresťanstva obrátili na svoju vieru mnohých ľudí. Ľudia, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov, sú často zviazaní tradíciami, tak ako boli v prvom storočí Židia v Korinte. My ako Jehovovi svedkovia sa však rovnako ako Pavol horlivo snažíme takýmto ľuďom pomôcť, a to tak, že staviame na akomkoľvek poznaní z Písma, ktoré azda majú. Aj keď nám odporujú alebo aj keď nás ich náboženskí vodcovia prenasledujú, nestrácame nádej. Medzi tými, ktorí „horlia za Boha, ale nie podľa presného poznania“, môže byť veľa pokorných ľudí, ktorí potrebujú, aby ich niekto hľadal a našiel. (Rim. 10:2)

„Mám v tomto meste veľa ľudí“ (Skutky 18:9–17)

12. Aké uistenie dostal Pavol vo videní?

¹² Ak aj Pavol mal nejaké pochybnosti o tom, či má pokračovať v službe v Korinte, určite sa rozplynuli, keď sa mu jednej noci zjavil vo videní Pán Ježiš a povedal mu: „Neboj sa, len hovor a nemlč, lebo ja som s tebou. Nikto ťa nenapadne a neublíži ti, pretože mám v tomto meste veľa ľudí.“ (Sk. 18:9, 10) Aké povzbudzujúce videnie! Sám Pán uistil Pavla, že ho ochráni, aby mu nikto neublížil, a že v tom meste je mnoho úprimných ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Ako Pavol na toto videnie zareagoval? Čítame: „Zostal tam teda rok a šesť mesiacov a vyučoval u nich Božie slovo.“ (Sk. 18:11)

13. Na akú udalosť si Pavol možno spomenul, keď sa blížil k sudcovskej stolici, ale aký dôvod mal na to, aby čakal odlišný výsledok?

¹³ Po tom, čo Pavol strávil v Korinte asi rok, zažil niečo, čo bolo ďalším dôkazom Pánovej podpory. „Židia sa spolčili proti Pavlovi a predviedli ho pred sudcovskú stolicu“ nazývanú béma. (Sk. 18:12) Béma sa podľa všetkého nachádzala kúsok od stredu korintského trhoviska a niektorí odborníci sa domnievajú, že to bolo vyvýšené pódium z modrého a bieleho mramoru, bohato zdobené reliéfmi. Otvorené priestranstvo pred bémou bolo dostatočne veľké na to, aby sa tam mohol zhromaždiť pomerne veľký zástup ľudí. Archeologické nálezy naznačujú, že sudcovská stolica bola možno len niekoľko krokov od synagógy, a teda aj od Justovho domu. Ako sa Pavol blížil k béme, možno si spomenul na ukameňovanie Štefana, ktorý je niekedy označovaný za prvého kresťanského mučeníka. Pavol, v čase Štefanovho ukameňovania známy ako Saul, „schvaľoval jeho vraždu“. (Sk. 8:1) Čaká teraz niečo podobné jeho? Nie, lebo dostal sľub: „Nikto ťa nenapadne a neublíži ti.“ (Sk. 18:10)

14., 15. a) Aké obvinenie vzniesli Židia proti Pavlovi a prečo Gallio tento súdny prípad zamietol? b) Aký nepríjemný zážitok mal Sosténes a ako sa to s ním možno skončilo?

¹⁴ Čo sa stalo, keď sa Pavol dostal pred sudcovskú stolicu? Sudcom bol Gallio, prokonzul Acháje, ktorý bol starším bratom rímskeho filozofa Senecu. Židia vzniesli proti Pavlovi toto obvinenie: „Tento človek navádza ľudí, aby uctievali Boha v rozpore so zákonom.“ (Sk. 18:13) Tvrdili, že Pavol obracia ľudí na inú vieru protizákonne. Gallio však videl, že Pavol sa nedopustil žiadnej „krivdy“ ani „zločinu“. (Sk. 18:14) Gallio nemal ani najmenšiu chuť zapliesť sa do sporov medzi Židmi. Skôr ako Pavol stihol povedať čo len slovo na svoju obhajobu, Gallio tento súdny prípad zamietol. Žalobcovia boli rozzúrení. Svoj hnev si vyliali na Sosténovi, ktorý sa stal predstaveným synagógy pravdepodobne po Krispovi. Chytili ho „a priamo pred sudcovskou stolicou ho zbili“. (Sk. 18:17)

¹⁵ Prečo Gallio nezabránil tomu, aby Židia zbili Sosténa? Možno si myslel, že Sosténes bol vodcom davu, ktorý povstal proti Pavlovi, a tak dostal, čo si zaslúžil. Či už to tak bolo, alebo nie, je možné, že tento incident viedol k pozitívnemu výsledku. Pavol sa vo svojom prvom liste, ktorý o niekoľko rokov napísal korintskému zboru, zmieňuje o istom Sosténovi ako o bratovi. (1. Kor. 1:1, 2) Bol to ten istý Sosténes, ktorý bol v Korinte zbitý? Ak áno, tento bolestný zážitok mu možno pomohol prijať kresťanstvo.

16. Aký vplyv majú Pánove slová „len hovor a nemlč, lebo ja som s tebou“, na našu službu?

¹⁶ Spomeň si, že keď Židia odmietli prijať posolstvo, ktoré im Pavol zvestoval, Pán Ježiš ho uistil slovami: „Neboj sa, len hovor a nemlč, lebo ja som s tebou.“ (Sk. 18:9, 10) Je dobré pripomínať si tieto slová, a to zvlášť vtedy, keď ľudia naše posolstvo odmietajú. Nikdy nezabudni, že Jehova vidí ľuďom do srdca a tých, ktorí sú úprimní, k sebe pritiahne. (1. Sam. 16:7; Ján 6:44) Nepovzbudzuje nás to, aby sme boli v službe stále činní? Každoročne sa dáva pokrstiť niekoľko stotisíc ľudí – stovky denne! Tým, ktorí dbajú na príkaz „robte učeníkov z ľudí všetkých národov“, dáva Ježiš uistenie: „Ja budem s vami po všetky dni až do konca tohto usporiadania sveta.“ (Mat. 28:19, 20)

„Ak Jehova bude chcieť“ (Skutky 18:18–22)

17., 18. O čom možno Pavol uvažoval počas plavby do Efezu?

¹⁷ Nevieme s istotou povedať, či Galliov postoj k Pavlovým žalobcom zabezpečil novozaloženému kresťanskému zboru v Korinte obdobie pokoja. Ale „Pavol tam zostal ešte mnoho dní“ a až potom sa s korintskými bratmi rozlúčil. Na jar roku 52 n. l. sa rozhodol odplaviť do Sýrie z prístavu Kenchrey, ktorý bol asi 11 kilometrov východne od Korintu. Kým bol ešte v Kenchreách, „dal sa ostrihať, lebo dal Bohu slávnostný sľub“.c (Sk. 18:18) Potom vzal so sebou Akvilu a Priscillu a odplavil sa cez Egejské more do Efezu v Malej Ázii.

¹⁸ Keď loď opúšťala kenchrejský prístav, Pavol pravdepodobne uvažoval o tom, čo všetko v Korinte zažil. Mal veľa krásnych spomienok a veľa dôvodov na to, aby cítil hlboké uspokojenie. Jeho jedenapolročná služba priniesla svoje ovocie. V Korinte bol založený prvý kresťanský zbor, ktorý sa schádzal v Justovom dome. Medzi tými, ktorí sa stali veriacimi, bol Justus, Krispus so svojou domácnosťou a mnohí ďalší. Pavol mal k týmto novým veriacim veľmi vrúcny vzťah, keďže im pomáhal stať sa kresťanmi. Keď im neskôr napísal, označil ich za odporúčací list vpísaný do jeho srdca. Aj my máme blízky vzťah k ľuďom, ktorým sme mali česť pomáhať, aby prijali pravé uctievanie. Aké uspokojujúce je vidieť takéto živé „odporúčacie listy“! (2. Kor. 3:1–3)

19., 20. Čo urobil Pavol po príchode do Efezu a čo sa od neho učíme, pokiaľ ide o dosahovanie duchovných cieľov?

¹⁹ Keď Pavol prišiel do Efezu, okamžite sa pustil do práce – „vošiel do synagógy a viedol rozhovory so Židmi“. (Sk. 18:19) Pri tejto príležitosti sa zdržal v Efeze len krátko. Hoci ho Efezania prosili, aby zostal dlhšie, „nedal sa prehovoriť“. Keď sa s nimi lúčil, povedal im: „Ak Jehova bude chcieť, znovu sa k vám vrátim.“ (Sk. 18:20, 21) Pavol si nepochybne uvedomoval, že v Efeze je ešte veľa práce. Chcel sa tam vrátiť, ale rozhodol sa nechať záležitosti v Jehovových rukách. Nie je to pre nás dobrý príklad, na ktorý by sme mali pamätať? Ak chceme dosiahnuť svoje duchovné ciele, musíme sa ujať iniciatívy. Ale vždy sa musíme spoliehať na Jehovovo vedenie a snažiť sa konať v súlade s Božou vôľou. (Jak. 4:15)

²⁰ Pavol nechal Akvilu a Priscillu v Efeze, vydal sa na more a prišiel do Cézarey. Odtiaľ zjavne „šiel do Jeruzalema“ a pozdravil tamojší zbor. (Sk. 18:22) Potom išiel do svojej domovskej základne – do sýrskej Antiochie. Tak sa jeho druhá misionárska cesta úspešne skončila. Čo ho čakalo na jeho poslednej misionárskej ceste?