‚Zostaneš nažive‘ ako Jeremiáš?

1., 2. Prečo je logické nezameriavať pozornosť len na jednotlivca, ale aj na jeho rodinu?

KEĎ Jozua nabádal Izraelitov, aby si vybrali, komu budú slúžiť, povedal: „Ja a moja domácnosť, my budeme slúžiť Jehovovi.“ ​(Joz. 24:15) Jozua bol rozhodnutý zostať verný Bohu a bol si istý, že verná bude aj jeho rodina. O stáročia neskôr, pred zničením Jeruzalema, Jeremiáš povedal kráľovi Cedekijahovi, k čomu to povedie, ak poslúchne Boha a vzdá sa Babylončanom: „Ty i tvoja domácnosť určite zostanete nažive.“ ​(Jer. 38:17) Kráľ sa rozhodol zle, čo ovplyvnilo nielen jeho samého, ale aj jeho manželky a synov. Po tom, čo mu pred očami pozabíjali synov, ho oslepili a odviedli do Babylona. (Jer. 38:18–23; 39:6, 7)

² V slovách zvýraznených kurzívou je pozornosť sústredená na jednotlivca, ale spomína sa v nich aj jeho rodina. Prečo? Každý dospelý človek nesie zodpovednosť pred Bohom. Väčšina Izraelitov si však založila rodinu, a tak ich konanie ovplyvňovalo aj členov ich rodiny. Rodina je dôležitá aj pre kresťanov. Vidno to z toho, čo o manželstve, výchove detí a úcte k členom rodiny čítame v Biblii a rozoberáme na zhromaždeniach. (1. Kor. 7:36–39; 1. Tim. 5:8)

NEZVYČAJNÝ PRÍKAZ

3., 4. V akých ohľadoch sa Jeremiášova situácia líšila od situácie väčšiny Židov a aký úžitok mu to prinieslo?

³ Jeremiáš bol jedným z tých, ktorí ‚zostali nažive‘, keď bol Jeruzalem zničený. (Jer. 21:9; 40:1–4) Bol však v inej situácii ako väčšina Židov. Boh mu povedal, že sa nemá oženiť ani mať deti, ani sa zapájať do niektorých vecí, ktoré boli v tých dňoch bežnou súčasťou života. (Prečítajte Jeremiáša 16:1–4.)

⁴ Vo vtedajšej kultúre bolo samozrejmé, že človek uzavrel manželstvo a mal deti. Vďaka tomu pozemky zdedené po predkoch zostávali vo vlastníctve danej rodiny a kmeňa.a (5. Mojž. 7:14) Prečo mal Jeremiáš konať inak? Lebo situácia sa mala zakrátko zmeniť. Vzhľadom na to mu Boh povedal, aby sa nezúčastňoval ani na bežných stretnutiach spojených so smutnými či radostnými udalosťami. Nemal utešovať smútiacich, prijať pozvanie na kar ani sa zúčastňovať bezstarostného hodovania na židovských svadbách. Takéto hodovanie a veselenie sa malo zakrátko skončiť pre všetkých Židov. (Jer. 7:33; 16:5–9) Jeremiášovo konanie dodávalo váhu jeho posolstvu a zdôrazňovalo závažnosť blížiaceho sa súdu. Predpovedané nešťastie nakoniec prišlo. Vieš si predstaviť, ako sa cítili tí, ktorí boli dohnaní ku kanibalizmu alebo sa museli pozerať na rozkladajúce sa telá svojich blízkych? (Prečítajte Jeremiáša 14:16; Plač 2:20.) A tak Jeremiáš, ktorý zostal slobodný, nemal byť považovaný za niekoho, koho treba ľutovať. Počas 18-mesačného obliehania a následného krviprelievania mali ľudia prísť o svoju rodinu, ale Jeremiáš mal byť od takejto bolestnej straty ušetrený.

5. Aké poučenie si môžu kresťania vziať zo slov zaznamenaných v Jeremiášovi 16:5–9?

⁵ Platia slová z Jeremiáša 16:5–9 aj pre nás? Nie. Kresťania sú nabádaní „potešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení“, a ‚radovať sa s tými, ktorí sa radujú‘. (2. Kor. 1:4; Rim. 12:15) Aj sám Ježiš sa zúčastnil na svadbe, dokonca na nej prispel k radostnej atmosfére. Nesmieme však stratiť zo zreteľa, že súčasný zlý systém vecí čakajú závažné udalosti. Aj kresťania možno zažijú ťažkosti či núdzu. Ježiš zdôraznil, že máme byť pripravení urobiť všetko pre to, aby sme vytrvali a zostali verní, tak ako naši bratia v prvom storočí, ktorí utiekli z Judey. Preto aj rozhodnutie, či zostať slobodný, alebo uzavrieť manželstvo a či mať deti, treba dôkladne zvážiť. (Prečítajte Matúša 24:17, 18.)

6. Kto môže mať úžitok z uvažovania o Božom príkaze Jeremiášovi?

⁶ Čo sa môžeme naučiť z toho, že Boh Jeremiášovi povedal, aby sa neoženil a nemal deti? Dnes sú niektorí verní kresťania slobodní, alebo ak aj sú v manželstve, nemajú deti. Čo sa môžu naučiť od Jeremiáša? A prečo by aj kresťania, ktorí majú deti, mali venovať pozornosť tejto stránke Jeremiášovho života?

7. Prečo je dnes dobré uvažovať o tom, že Jeremiáš nemal mať deti?

⁷ Najprv sa zamyslime nad tým, že Jeremiáš mal zostať bezdetný. Ježiš nezakázal svojim nasledovníkom mať deti. Ale stojí za pozornosť, že vyhlásil „beda“ tým, ktoré budú tehotné alebo budú dojčiť v čase súženia, ktoré malo prísť na Jeruzalem. Pre ne malo byť to obdobie, ktoré napokon prišlo v rokoch 66 – 70 n. l., zvlášť ťažké. (Mat. 24:19) Dnes je pred nami ešte väčšie súženie. To by mali vziať do úvahy kresťanské dvojice, ktoré sa rozhodujú, či mať deti. Nesúhlasíš s tým, že je stále ťažšie vyrovnávať sa s týmito kritickými časmi? Tí, ktorí majú deti, priznávajú, že je náročné vychovávať ich tak, aby ‚zostali nažive‘ v čase konca tohto systému. Hoci každá manželská dvojica sa v tejto veci musí rozhodnúť sama, príklad Jeremiáša stojí za zamyslenie. A čo Boží príkaz, aby sa Jeremiáš ani neoženil?

POUČENIE Z TOHO, ŽE JEREMIÁŠ ZOSTAL SLOBODNÝ

8. Prečo môžeme povedať, že vstúpiť do manželstva nie je nevyhnutné na to, aby sa človek páčil Bohu?

⁸ Keď Boh povedal Jeremiášovi, aby zostal slobodný, nestanovil tým normu pre všetkých svojich služobníkov. Manželstvo je dobré usporiadanie. Zaviedol ho sám Jehova, aby mohla byť zem naplnená ľuďmi. Malo byť tiež zdrojom hlbokého uspokojenia a potešenia. (Prísl. 5:18) No nie všetci Boží ctitelia žili v manželstve. V čase Jeremiáša mohli byť v spojení s Božím ľudom aj muži, ktorí boli eunuchmi.b Okrem toho v Božom ľude určite boli aj vdovy a vdovci. A tak Jeremiáš nebol jediným pravým Božím ctiteľom, ktorý nemal manželského partnera. Pravdaže, on mal dôvod, prečo sa neoženil. A to isté možno povedať aj o niektorých kresťanoch dnes.

9. O akej inšpirovanej rade týkajúcej sa manželstva by sme mali vážne uvažovať?

⁹ Mnohí kresťania vstúpili do manželstva, ale nie všetci. Aj sám Ježiš zostal slobodný a povedal, že aj niektorí jeho učeníci budú mať ten dar, že mysľou i srdcom „prijmú“ slobodný stav. A tých, ktorí to môžu prijať, povzbudzoval, aby tak urobili. (Prečítajte Matúša 19:11, 12.) Preto je vhodné chváliť, a nie doberať si tých, ktorí zostávajú slobodní, aby mohli robiť viac v službe Bohu. Samozrejme, niektorí sú slobodní, aspoň nejaký čas, preto, že sa im tak vyvinuli okolnosti. Možno si medzi kresťanmi nemôžu nájsť vhodného manželského partnera a je chvályhodné, že sú rozhodnutí držať sa Božej normy vstúpiť do manželstva „iba v Pánovi“. (1. Kor. 7:39) Iní Boží služobníci sú sami, lebo ovdoveli.c Nikdy by nemali zabudnúť, že Boh (a neskôr i Ježiš) vždy prejavoval záujem o tých, ktorí sú osamelí. (Jer. 22:3; prečítajte 1. Korinťanom 7:8, 9.)

10., 11. a) Čo pomáhalo Jeremiášovi, aby si ako slobodný udržal radosť? b) Ako novodobé skúsenosti potvrdzujú, že aj tí, ktorí nie sú v manželstve, môžu viesť uspokojujúci život?

¹⁰ Jeremiáš, ktorý zostal slobodný, sa teda mohol spoľahnúť, že Boh ho bude podporovať. Ako ho podporoval? Spomeň si, že Jeremiáš nachádzal potešenie v Jehovovom slove. To bolo preňho zdrojom sily a útechy celé desaťročia, keď sa zameriaval na službu, ktorou ho Boh poveril. Okrem toho sa starostlivo vyhýbal spoločnosti tých, ktorí by sa mu mohli vysmievať, že je stále slobodný. Radšej ‚sedel osamote‘, než by bol v spoločnosti takých ľudí. (Prečítajte Jeremiáša 15:17.)

¹¹ Mnohí slobodní kresťania a kresťanky — mladší i starší — napodobňujú Jeremiášov dobrý príklad. Zo života mnohých vidno, akou pomocou je, keď je človek plne zamestnaný službou Bohu, keď je v čo najväčšej miere zapojený do zmysluplných duchovných činností. Napríklad jedna sestra, ktorá slúži v čínskom zbore, sa vyjadrila: „Priekopnícka služba dáva môjmu životu smer. Ako slobodná vediem aktívny život naplnený rôznymi činnosťami a to mi pomáha, aby som sa necítila osamelá. Na konci každého dňa pociťujem uspokojenie, lebo vidím, že svojou službou naozaj pomáham ľuďom. Prináša mi to veľkú radosť.“ Istá 38-ročná priekopníčka hovorí: „Myslím si, že tajomstvo šťastia spočíva v tom, že sa človek vie tešiť z pozitívnych stránok situácie, v ktorej sa nachádza, nech už je akákoľvek.“ Iná nevydatá kresťanka z južnej Európy otvorene priznala: „Môj život síce nešiel celkom podľa mojich predstáv, ale som šťastná a budem aj naďalej.“

12., 13. a) Aký je realistický pohľad na slobodný stav i na manželstvo? b) Čo vyzdvihuje Pavlov príklad i jeho rady, pokiaľ ide o slobodný stav?

¹² Mohol si aj Jeremiáš povedať, že jeho život sa nevyvíjal tak, ako si to v mladosti predstavoval? No to isté si mohli povedať aj mnohí, ktorí vstúpili do manželstva a mali deti. Jedna priekopníčka zo Španielska dospela k podobnému záveru. Hovorí: „Poznám ľudí, ktorí sú v manželstve šťastní, a aj takých, ktorí sú v ňom nešťastní. Tento fakt ma presviedča, že moje šťastie nezávisí od toho, či sa niekedy vydám, alebo nie.“ Jeremiášova životná skúsenosť, ako aj skúsenosti tisícov ďalších Božích služobníkov nepochybne dokazujú, že slobodný človek môže žiť naplneným, odmeňujúcim, šťastným životom. Apoštol Pavol to potvrdzuje slovami: „Slobodným a vdovám hovorím: Je pre nich dobre, aby zostali tak, ako som ja.“ ​(1. Kor. 7:8) Pavol bol možno vdovcom. V každom prípade v čase, keď sa naplno venoval misionárskej službe, nemal manželku. (1. Kor. 9:5) Nie je rozumné usúdiť, že to bola preňho výhoda? Umožnilo mu to „byť stále v Pánových službách bez rozptyľovania“, a tak urobiť veľa dobrého. (1. Kor. 7:35)

¹³ Pavol pod inšpiráciou tiež napísal: „Tí, ktorí [vstúpia do manželstva], budú mať súženie v tele.“ A pod Božím vedením zapísal aj túto hlbokú pravdu: „Ak niekto stojí pevne v svojom srdci... aby si zachoval svoje panenstvo, urobí dobre. A tak aj ten, kto dáva svoje panenstvo do manželstva, robí dobre, ale ten, kto ho nedáva do manželstva, robí lepšie.“ ​(1. Kor. 7:28, 37, 38) Jeremiáš tieto slová nikdy nečítal, ale jeho spôsob života, ktorým žil celé desaťročia, dokazuje, že slobodný stav človeku nebráni žiť naplneným životom v službe Bohu. Slobodný stav môže v skutočnosti značne prispieť k tomu, aby sme žili zmysluplným životom zameraným na pravé uctievanie. Kráľ Cedekijah, hoci bol ženatý, nedbal na Jeremiášovu radu a ‚nezostal nažive‘, zatiaľ čo Jeremiáš, ktorý bol slobodný, žil takým spôsobom života, vďaka ktorému nažive zostal.

OBČERSTVUJ A BUDEŠ OBČERSTVENÝ

14. Čo sa učíme zo vzťahu medzi Akvilovou rodinou a Pavlom?

¹⁴ Ako sme už spomenuli, väčšina mužov a žien v Jeremiášových dňoch vstúpila do manželstva a mala vlastnú rodinu. Podobné to bolo aj za dní Pavla. Väčšina kresťanov, ktorí mali rodinu, sa nemohla dať k dispozícii pre službu v iných krajinách tak ako Pavol. No hojnosť práce mohli mať aj tam, kde žili. Okrem iného sa mohli snažiť byť požehnaním pre slobodných bratov a sestry. Spomeň si, že keď Pavol prišiel do Korintu, Akvila a Priscilla ho prijali do svojho domu a umožnili mu, aby s nimi pracoval, keďže mali rovnaké remeslo. A určite nezostali iba pri tom. Priateľstvo s Akvilovou rodinou bolo pre Pavla nepochybne osviežením. Uvažuj, aké príjemné chvíle mohli zažívať pri spoločnom jedle či pri iných príležitostiach, keď boli spolu. Mal aj Jeremiáš príležitosť tešiť sa z takých príjemných chvíľ? Tento prorok využíval svoj slobodný stav na službu Bohu, no nemali by sme si ho predstavovať ako nejakého samotára. Mohol sa tešiť z vrúcnych vzťahov s rodinami takých oddaných Božích služobníkov, ako bol Báruch, Ebed-melech či ďalší. (Rim. 16:3; prečítajte Skutky 18:1–3.)

15. Ako môžu byť kresťanské rodiny veľkou pomocou pre kresťanov, ktorí nežijú v manželstve?

¹⁵ Podobne aj dnes majú slobodní kresťania úžitok z takých vrúcnych priateľstiev, aké existovalo medzi Akvilovou rodinou a Pavlom. Ak máš rodinu, pamätáš na to, že aj tí, ktorí nežijú v manželstve, potrebujú spoločnosť? Jedna sestra vyjadrila svoje pocity slovami: „Opustila som svet a nechcem sa tam vrátiť. Ale stále potrebujem cítiť, že druhým na mne záleží a že ma majú radi. Modlím sa, aby Jehova poskytol nejaký duchovný pokrm a povzbudenie aj pre nás slobodných kresťanov. Nechceme byť prehliadaní a nie pre každého z nás je prvoradým cieľom vstúpiť do manželstva. Ale zdá sa, že v určitom zmysle sme ponechaní sami na seba. Je pravda, že sa vždy môžeme obrátiť na Jehovu. Ale keď potrebujeme spoločnosť ľudí, môžeme sa obrátiť na našu duchovnú rodinu?“ Tisíce slobodných bratov a sestier môžu úprimne povedať, že áno. Tešia sa z vrúcnych vzťahov s kresťanmi vo svojom zbore. A okruh ich priateľov nie je obmedzený len na bratov a sestry v ich veku. Keďže sú radi v spoločnosti druhých, tešia sa z priateľstiev s kresťanmi rôzneho veku vrátane starších či mladých v miestnych kresťanských rodinách.

16. Akými jednoduchými vecami môžeš osviežiť slobodných kresťanov vo svojom zbore?

¹⁶ Keď na to budeš pamätať, môžeš byť pre slobodných kresťanov zdrojom osvieženia. Čo tak z času na čas ich pozvať, aby sa pripojili k nejakej činnosti vašej rodiny, napríklad k večernému rodinnému uctievaniu? Aj spoločný obed či večera s vašou rodinou môže pre slobodného brata či sestru znamenať oveľa viac ako len tanier chutného jedla. Alebo mohol by si sa ujať iniciatívy a dohodnúť sa s takým kresťanom do služby? A čo tak zavolať ho, aby sa s tvojou rodinou zapojil do opráv sály Kráľovstva, či vziať ho so sebou na nákupy? A niektoré rodiny pozvali vdovu či vdovca alebo slobodného priekopníka či priekopníčku, aby s nimi cestovali na zjazd alebo na dovolenku. Takéto príležitosti bývajú veľmi občerstvujúce pre obe strany.

17. – 19. a) Prečo je potrebné vyrovnane a s láskou dohodnúť rozdelenie úloh pri starostlivosti o zostarnutých či nevládnych rodičov? b) Aké praktické poučenie si môžeme vziať z toho, ako sa Ježiš postaral o svoju matku?

¹⁷ Ďalšia vec, nad ktorou je dobré sa zamyslieť v spojitosti so slobodnými bratmi a sestrami, súvisí so starostlivosťou o zostarnutých rodičov. V Ježišových dňoch sa niektorí poprední Židia špekulantsky vyhýbali zodpovednosti starať sa o otca a matku. Tvrdili, že náboženské povinnosti, ktoré sami dobrovoľne prijali, sú prednejšie než povinnosť starať sa o rodičov, ktorú im uložil Boh. (Mar. 7:9–13) V kresťanskej rodine by sa niečo také nikdy nemalo stať. (1. Tim. 5:3–8)

¹⁸ Ale čo ak majú zostarnutí rodičia viac detí, ktoré sú kresťanmi? Ak jedno z nich nežije v manželstve, musí to nevyhnutne znamenať, že starostlivosť o rodičov je v prvom rade na ňom? Jedna sestra z Japonska píše: „Rada by som sa vydala, ale nemôžem, lebo sa musím starať o rodičov. Som presvedčená, že Jehova chápe, aký stres je spojený so starostlivosťou o rodičov a akú bolesť srdca cítia slobodní ľudia.“ Je možné, že táto kresťanka má vydaté sestry či ženatých bratov, ktorí bez toho, aby sa s ňou porozprávali, rozhodli, že o rodičov sa bude starať práve ona? Ak si aj ty v takejto situácii, všimni si, že aj Jeremiáš mal bratov, ktorí sa k nemu nezachovali pekne. (Prečítajte Jeremiáša 12:6.)

¹⁹ Jehova chápe slobodných ľudí a cíti s tými, ktorí majú náročné okolnosti. (Žalm 103:11–14) Na druhej strane, zostarnutí či nevládni rodičia sú rodičmi všetkých svojich detí, nielen tých slobodných. Samozrejme, niektoré ich deti možno žijú v manželstve a majú vlastné deti. Tým ale nezaniká ich puto náklonnosti k rodičom ani ich to nezbavuje kresťanskej povinnosti starať sa o nich, keď to potrebujú. Vieme, že aj Ježiš, hoci zomieral na kole, cítil túto povinnosť a urobil niečo pre to, aby sa o svoju matku postaral. (Ján 19:25–27) Biblia nestanovuje podrobné pravidlá, ako si rozdeliť úlohy pri starostlivosti o zostarnutých či nevládnych rodičov, ani nenaznačuje, že by deti, ktoré nie sú v manželstve, mali automaticky niesť v tomto smere väčšiu zodpovednosť. V tejto citlivej oblasti je potrebné dohodnúť podrobnosti s rozumnosťou a po spoločnej úvahe všetkých, ktorých sa to týka, pričom je dobré pamätať na Ježišov príklad v tom, ako sa postaral o svoju matku.

20. Ako môžeš uplatniť nabádanie pamätať na slobodných kresťanov, keď uvažuješ o svojom zbore?

²⁰ Jeremiáš pod inšpiráciou predpovedal: „Už nebudú učiť každý svojho druha a každý svojho brata hovoriac: ‚Poznajte Jehovu!‘, lebo ma budú poznať všetci.“ ​(Jer. 31:34) Toto proroctvo sa týka pomazaných kresťanov, no v podstate to isté možno povedať aj o celom kresťanskom zbore, v ktorom sa tešíme zo spoločnosti našich bratov a sestier vrátane tých, ktorí sú slobodní. Nepochybne všetci chceme na nich pamätať a tešiť sa zo vzájomného občerstvenia. Veď si prajeme, aby aj oni ‚zostali nažive‘.