„Nemôžem mlčať“

1. Prečo Jeremiáš a ďalší Jehovovi proroci nemohli mlčať?

„POČUJ Jehovovo slovo.“ Tieto slová sa rozliehali ulicami a námestiami Jeruzalema už od roku 647 pred n. l. A Boží prorok nepoľavil v hlásaní. Opakoval toto nabádanie dokonca aj po 40 rokoch, keď bolo mesto zničené. (Jer. 2:4; 42:15) Všemohúci Boh posielal k Židom prorokov, aby mohli počuť jeho rady a prejaviť pokánie. Ako už bolo v tejto publikácii spomenuté, Jeremiáš medzi týmito Božími hovorcami vynikal. Keď ho Boh ustanovil za proroka, povedal mu: „Vstaneš a budeš im hovoriť všetko, čo ti ja sám prikážem. Nech ťa kvôli nim nestihne nijaké zdesenie.“ ​(Jer. 1:17) Bola to náročná úloha. Jeremiáš musel znášať fyzickú i citovú bolesť, ale napriek tomu ho srdce podnecovalo, aby si plnil svoje poverenie. Povedal: „Moje srdce sa vo mne búri. Nemôžem mlčať.“ ​(Jer. 4:19)

2., 3. a) Ako Ježišovi učeníci napodobnili Jeremiáša? b) Prečo by si mal napodobňovať Jeremiášov príklad?

² Tým, ako si Jeremiáš plnil svoje prorocké poverenie, dal príklad Jehovovým služobníkom, ktorí žili po ňom. (Jak. 5:10) Krátko po Letniciach 33 n. l. židovskí predstavitelia moci zatkli apoštolov Petra a Jána a nariadili im, aby prestali zvestovať. Ich reakciu poznáš. Povedali: „Nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ ​(Sk. 4:19, 20) Vládcovia im pohrozili, že ak neprestanú, budú prísne potrestaní, a nechali ich odísť. A ty vieš, ako to bolo ďalej. Títo verní muži nemienili prestať zvestovať a ani neprestali.

³ Vidíš medzi slovami Petra a Jána v Skutkoch 4:20 a zanietením Jeremiáša podobnosť? Nie si aj ty ako služobník Jehovu Boha v týchto rozhodujúcich posledných dňoch odhodlaný nemlčať? Pozrime sa, ako môžeme zostať silní tak ako Jeremiáš, aby sme dokázali pokračovať vo zvestovaní dobrého posolstva aj napriek zhoršujúcim sa pomerom.

VYTRVÁVAJ NAPRIEK ĽAHOSTAJNOSTI ĽUDÍ

4. Aký postoj bol rozšírený medzi obyvateľmi starovekého Jeruzalema?

⁴ Nie si presvedčený, že Boží sľub o nádhernej budúcnosti pod vládou jeho Syna je tou najlepšou správou, akú môžu ľudia počuť? No mnohí dnes reagujú na túto správu podobne ako niektorí Židia, ktorí Jeremiášovi povedali: „Čo sa týka slova, ktoré si nám hovoril v Jehovovom mene, nepočúvame ťa.“ ​(Jer. 29:19; 44:16) Jeremiáš sa často stretával s takouto reakciou. Aj dnes Jehovovi služobníci často počujú vyjadrenia typu: „Nemám záujem.“ Všeobecne rozšírená ľahostajnosť by mohla oslabiť horlivosť zvestovateľov Kráľovstva. Čo môžeš robiť, ak je to tak aj v tvojom obvode a ak to ovplyvňuje niektorých v tvojom zbore alebo možno aj teba osobne?

5. a) Čo si Jeremiáš uvedomoval, hoci ľudia reagovali na jeho posolstvo ľahostajne? b) Prečo sú ľudia, ktorí sú ľahostajní voči dobrému posolstvu, vo vážnom nebezpečenstve?

⁵ Zamysli sa nad tým, aký postoj mal Jeremiáš napriek tomu, že väčšina Judejčanov reagovala na jeho posolstvo ľahostajne. Na začiatku svojej služby dostal od Jehovu videnie blížiaceho sa súdu. (Prečítajte Jeremiáša 4:23–26.) Z toho pochopil, že život tisícov ľudí závisí od toho, či budú počúvať jeho slová a konať v súlade s nimi. V podobnej situácii sú aj ľudia dnes — aj tí v tvojom obvode. Ježiš povedal, že „ten deň“ Božieho súdu nad dnešným skazeným svetom „príde na všetkých, čo bývajú na tvári celej zeme“. A dodal: „Preto zostaňte bdelí a v každom čase pokorne proste, aby sa vám podarilo uniknúť všetkému, čo sa má stať, a stáť pred Synom človeka.“ ​(Luk. 21:34–36) Z týchto slov môžeš vidieť, že ľudia, ktorí nereagujú na dobré posolstvo, sú vo vážnom nebezpečenstve.

6. Prečo by si mal ďalej zvestovať, a to aj ľuďom, ktorí neprejavujú záujem o naše posolstvo?

⁶ Keď však niekto, kto bol predtým ľahostajný, začne počúvať Jehovovo slovo, ktoré hlásame, a zareaguje naň, získa nevýslovné požehnania. Boh predkladá možnosť uniknúť zničeniu a prežiť do jeho nového sveta. V určitých ohľadoch to bolo podobné v čase Jeremiáša. Aj obyvatelia Judska mohli uniknúť nešťastiu. (Prečítajte Jeremiáša 26:2, 3.) Jeremiáš sa im snažil pomôcť, a tak ich desaťročia nabádal, aby ‚počúvali a vrátili sa‘ k pravému Bohu a dbali na jeho slovo. Nevieme, koľkí vďaka jeho hlásaniu prejavili pokánie a zmenili sa. Ale niektorí to urobili. A aj v našich dňoch sa mnohí menia. Vďaka tomu, že vytrvávame vo zvestovaní dobrého posolstva, často môžeme počuť o ľuďoch, ktorí boli predtým ľahostajní, ale neskôr svoj postoj zmenili. (Pozri rámček „Ľahostajnosť sa môže zmeniť na záujem“ na strane 184.) Nie je to ďalší dôvod, aby sme zostali aktívni v službe, ktorá zachraňuje životy?

ODPORCOVIA NEMÔŽU SPÔSOBIŤ TRVALÚ ŠKODU

7. Ako sa nepriatelia pokúšali zastaviť Jeremiáša v prorokovaní?

⁷ Jeremiášovo vytrvalé hlásanie je o to pozoruhodnejšie, keď vezmeme do úvahy, ako často sa ho odporcovia snažili usmrtiť a zastaviť ho v prorokovaní. Falošní proroci mu verejne protirečili. (Jer. 14:13–16) Keď prechádzal ulicami Jeruzalema, okolostojaci sa mu vysmievali a pokrikovali naňho ponižujúce nadávky. (Jer. 15:10) Niektorí jeho nepriatelia vymýšľali rôzne spôsoby, ako ho zdiskreditovať. (Jer. 18:18) Ďalší cielene šírili o Jeremiášovi ohováračské reči, aby úprimných odradili od počúvania Božích právd, ktoré im oznamoval. (Plač 3:61, 62) Vzdal sa Jeremiáš? Vôbec nie, hlásal ďalej! Ako to dokázal?

8. Ako reagoval Jeremiáš na stále intenzívnejší tlak odporcov?

⁸ Jeremiášovou hlavnou zbraňou v boji proti všetkému tomu odporu bola jeho dôvera v Jehovu. Na začiatku služby mu Boh sľúbil, že ho bude podporovať a ochraňovať. (Prečítajte Jeremiáša 1:18, 19.) Jeremiáš dôveroval tomuto sľubu a Jehova ho nesklamal. Keď naňho odporcovia vyvíjali nátlak a skúšali proti nemu stále tvrdšie metódy, prejavoval ešte väčšiu odvahu, odhodlanie a vytrvalosť. Všimni si, ako mu tieto vlastnosti pomohli.

9., 10. Aké udalosti z Jeremiášovho života ťa môžu povzbudiť, aby si bol odvážny?

⁹ Raz spurní kňazi a proroci privliekli Jeremiáša pred judské kniežatá a žiadali, aby bol usmrtený. Ochromili Jeremiáša ich hrozby? Nie. Svojou odpoveďou vyvrátil obvinenia týchto odpadlíkov tak účinne, že mu to zachránilo život. (Prečítajte Jeremiáša 26:11–16; Luk. 21:12–15.)

¹⁰ Spomeň si tiež, že keď si Jeremiášovo mocné posolstvo vypočul chrámový úradník Pašchur, dal tohto proroka do klady. Určite si myslel, že to bude preňho dostatočná príučka, ktorá ho umlčí, a tak ho nasledujúci deň prepustil. Ale Jeremiáš — nepochybne ešte celý ubolený po tom, čo podstúpil — prehovoril priamo k Pašchurovi a oznámil mu Jehovov rozsudok. Ani utrpenie Jeremiáša neumlčalo! (Jer. 20:1–6) Prečo? Odhaľujú to jeho slová: „Jehova bol so mnou ako niekto hrozne mocný. Preto sa potknú práve tí, čo ma prenasledujú, a nezískajú prevahu.“ ​(Jer. 20:11) Jeremiáš sa ani zoči-voči neľútostným odporcom nestiahol zbabelo do úzadia. Jeho dôvera v Jehovu stála na pevných základoch a takú dôveru môžeš mať aj ty.

11., 12. a) Ako Jeremiáš prejavil zdravý úsudok, keď sa proti nemu postavil Chananjah? b) Aký úžitok môže priniesť to, že sa ‚ovládame za zlých okolností‘?

¹¹ Je dobré pamätať na to, že Jeremiáš nebol žiadny fanatik. Keď čelil odporcom, používal zdravý úsudok. Napríklad vedel, kedy odísť. Pouvažuj o jeho skúsenosti s Chananjahom. Keď tento falošný prorok verejne protirečil Jehovovým prorockým slovám, Jeremiáš sa snažil jeho výroky uviesť na pravú mieru a vysvetlil, ako možno rozpoznať pravého proroka. Jeremiáš mal na šiji drevené jarmo na znak toho, že ľud sa dostane pod jarmo Babylona. Chananjah mu jarmo násilne vzal a zlomil. Ktovie, čo by spravil potom? Čo teda urobil Jeremiáš? Čítame: „Prorok Jeremiáš odišiel.“ Neskôr sa na Jehovov pokyn vrátil a oznámil Chananjahovi Boží rozsudok — že Židia budú slúžiť babylonskému kráľovi a Chananjah zomrie. (Jer. 28:1–17)

¹² Z tejto inšpirovanej správy je zjavné, že pri zvestovaní by sme okrem odvahy mali prejavovať aj zdravý úsudok. Ak sa v službe stretneme s niekým, kto odmieta prijať biblické argumenty, rozhnevá sa a dokonca sa nám začne vyhrážať násilím, môžeme sa zdvorilo ospravedlniť a odísť k ďalšiemu domu. Nie je dôvod, aby sme s niekým viedli ohnivé debaty o dobrom posolstve o Kráľovstve. Keď sa budeme ‚ovládať za zlých okolností‘, možno budeme môcť tomu človeku pomôcť inokedy. (Prečítajte 2. Timotejovi 2:23–25; Prísl. 17:14.)

„NEBOJ SA“

13. Prečo Jehova povedal Jeremiášovi: „Neboj sa“ a prečo by sme o tom mali uvažovať?

¹³ Desivé pomery, ktoré boli v Jeruzaleme pred jeho zničením v roku 607 pred n. l., sa dotkli aj pravých ctiteľov. A tak iste chápeš, prečo Jehova Jeremiášovi povedal: „Neboj sa.“ ​(Jer. 1:8; Plač 3:57) A Jehova chcel, aby Jeremiáš tieto povzbudzujúce slová povedal aj ostatným z jeho ľudu. (Prečítajte Jeremiáša 46:27.) Čo sa z toho môžeme naučiť? V týchto nebezpečných časoch konca aj my môžeme z času na čas pociťovať strach. Budeme v takých chvíľach počúvať Jehovu, ktorý nám hovorí: „Neboj sa“? Už sme v tejto publikácii uvažovali o tom, ako Jehova podporoval Jeremiáša v období, ktoré bolo skutočne hrozivé. Vráťme sa stručne k tomu, čo sa vtedy dialo, a pozrime sa, ako sa z toho môžeme poučiť.

14., 15. a) V akej nebezpečnej situácii sa Jeremiáš ocitol? b) Ako Jehova splnil svoj sľub, že Jeremiáša ochráni?

¹⁴ Keď Babylončania pevne zovreli Jeruzalem, čoskoro mnohí zostali bez jedla a na ľud doľahol krutý hlad. (Jer. 37:21) Akoby to nestačilo, Jeremiáš sa ocitol na mieste, ktoré sa ľahko mohlo stať jeho hrobom. Judské kniežatá vyvíjali na slabošského kráľa Cedekijaha nátlak, aby dal Jeremiáša usmrtiť. Keď si vynútili jeho súhlas, hodili Jeremiáša do hlbokej cisterny, v ktorej nebola voda, ale množstvo bahna. Jeremiáš, ktorý začal do bahna zapadať, z ľudského hľadiska zrejme nevidel žiadnu možnosť záchrany. Necítil by si v takej situácii strach? (Jer. 38:4–6)

¹⁵ Jeremiáš bol obyčajný smrteľník ako my, no dôveroval Jehovovmu sľubu, že ho nikdy neopustí. (Prečítajte Jeremiáša 15:20, 21.) Odmenil ho Jehova za túto dôveru? Vieme, že áno. Boh podnietil Ebed-melecha, aby sa vzoprel vôli kniežat a Jeremiáša zachránil. S kráľovým dovolením vytiahol proroka z hlbokej cisterny, a tak ho zachránil pred smrťou v bahne. (Jer. 38:7–13)

16. Z akých nebezpečných situácií Jehova zachránil svojich verných služobníkov?

¹⁶ Aj keď už Jeremiáš znovu stál na pevnej zemi, ešte to neznamenalo, že je mimo nebezpečenstva. Keď sa Ebed-melech zaňho prihováral u kráľa, povedal: „Pre hlad zomrie tam, kde je. Veď v meste už niet chleba.“ ​(Jer. 38:9) Jedla bolo v Jeruzaleme tak málo, že sa ľudia uchyľovali ku kanibalizmu. Ale Jehova znova zasiahol, aby svojho proroka zachránil. A aj Ebed-melechovi odovzdal prostredníctvom Jeremiáša uistenie, že ho ochráni. (Jer. 39:16–18) Jeremiáš nezabudol na Božie slová: „Som s tebou, aby som ťa oslobodil.“ ​(Jer. 1:8) Keď týchto dvoch verných mužov chránil Všemohúci Boh, žiaden ľudský nepriateľ ani hlad nemohol ohroziť ich život. Hoci mesto, v ktorom žili, bolo odsúdené na zánik, oni unikli smrti. Čo z toho vidno? Jehova sľúbil ochranu a svoj sľub dodržal. (Jer. 40:1–4)

17. Prečo by si mal dôverovať sľubu, že Jehova bude chrániť svojich služobníkov?

¹⁷ Spĺňanie Ježišovho proroctva o závere systému vecí nezadržateľne postupuje k svojmu vyvrcholeniu. V blízkej budúcnosti sa objavia „znamenia na slnku a mesiaci a hviezdach a na zemi [bude] úzkosť národov, ktoré nebudú poznať východisko... zatiaľ čo ľudia budú omdlievať od strachu a očakávania vecí prichádzajúcich na obývanú zem“. (Luk. 21:25, 26) Na to, akú podobu budú mať tieto znamenia a akú hrôzu vyvolajú medzi ľuďmi, si musíme počkať. No bez ohľadu na to, ako sa udalosti vyvinú, nemáš dôvod pochybovať o tom, že Jehova je schopný zachrániť svoj ľud a že to aj túži urobiť. S tými, ktorí nemajú jeho priazeň, sa to skončí celkom inak. (Prečítajte Jeremiáša 8:20; 14:9.) No svojich služobníkov Jehova môže zachrániť, aj keby sa ocitli v takej beznádejnej situácii, akoby boli na dne vlhkej, temnej cisterny. Slová, ktoré Jehova adresoval Ebed-melechovi, sa splnia aj na Božom ľude dnes: „‚Celkom istotne [ti] zaobstarám únik a nepadneš mečom; a celkom istotne budeš mať svoju dušu ako korisť, lebo si mi dôveroval,‘ je Jehovov výrok.“ ​(Jer. 39:18)

SLOVÁ NAPÍSANÉ AJ PRE TEBA

18. a) Aké slová zmenili Jeremiášov život? b) Čo znamená Boží príkaz v Jeremiášovi 1:7 pre teba?

¹⁸ „Máš ísť ku všetkým, ku ktorým ťa pošlem; a máš hovoriť všetko, čo ti prikážem.“ ​(Jer. 1:7) Od chvíle, keď Jeremiáš počul tento Boží príkaz, jeho život sa navždy zmenil. Odvtedy bolo jeho prvoradým záujmom hlásať „Jehovovo slovo“. Toto slovné spojenie sa opakovane objavuje v celej knihe Jeremiáš. V poslednej kapitole prorok opisuje, ako bol Jeruzalem dobytý a jeho posledný kráľ, Cedekijah, odvedený do zajatia. Áno, Jeremiáš vytrvalo vyučoval judský ľud a nabádal ho, aby poslúchal Jehovu, až kým z vývoja udalostí nebolo zjavné, že si svoju úlohu splnil.

19., 20. a) Prečo si môžeme v našej službe brať príklad z Jeremiáša? b) Aká je spojitosť medzi zvestovateľskou službou a pocitom radosti a uspokojenia? c) Aký vplyv malo na teba uvažovanie o knihách Jeremiáš a Plač Jeremiáša?

¹⁹ Verejná služba dnešných Jehovových svedkov sa v mnohých ohľadoch podobá Jeremiášovej úlohe. Tak ako Jeremiáš, aj ty slúžiš pravému Bohu v čase súdu. Iste, sú tu aj ďalšie povinnosti, ktoré si vyžadujú tvoj čas a energiu, ale zvestovanie dobrého posolstva je rozhodne tou najdôležitejšou činnosťou, ktorú môžeš v tomto systéme vecí konať. Ňou vyvyšuješ vznešené Božie meno a dávaš najavo, že uznávaš jeho absolútne právo vládnuť a jeho autoritu, ktorú má ako Zvrchovaný Panovník. (Prečítajte Plač Jeremiáša 5:19.) Keď druhým pomáhaš spoznať pravého Boha a jeho požiadavky na prežitie, dávaš tým tiež najavo výnimočnú lásku k blížnym. (Jer. 25:3–6)

²⁰ Jeremiáš v súvislosti s úlohou, ktorú dostal od Jehovu, povedal: „Tvoje slovo sa mi stáva jasotom a plesaním môjho srdca; veď sa nado mnou vzýva tvoje meno, ó, Jehova, Bože vojsk.“ ​(Jer. 15:16) Takúto radosť a uspokojenie majú dnes príležitosť zažiť všetci, ktorých srdce podnecuje hovoriť v mene pravého Boha. Máš teda dobrý dôvod, aby si v hlásaní Jehovovho posolstva vytrvával tak ako Jeremiáš.