Odkiaľ sa vzal život?

Čo tvrdia mnohí vedci? Podľa mnohých zástancov evolúcie sa život začal pred miliardami rokov na okraji pravekého prílivového jazierka či niekde v hlbinách oceánu. Títo vedci predpokladajú, že niekde na takomto mieste sa chemické zlúčeniny samovoľne zoskupili do guľovitých štruktúr, a tak vznikli zložité molekuly so schopnosťou samostatne sa deliť, čiže replikovať. Veria, že všetok život na zemi vznikol náhodne z jednej alebo viacerých takýchto „jednoduchých“ prvotných buniek.

Iní, rovnako uznávaní vedci, ktorí sa tiež prikláňajú k evolučnej teórii, s tým však nesúhlasia. Uvažujú o možnosti, že prvé bunky alebo prinajmenšom ich hlavné zložky sa na Zem dostali z vesmíru. Prečo uvažujú týmto smerom? Lebo vedcom sa napriek všetkému ich úsiliu nepodarilo dokázať, že život mohol vzniknúť z neživých molekúl. V roku 2008 profesor biológie Alexandre Meinesz poukázal na problém, pred ktorým vedci stoja. Uviedol, že výskum za posledných 50 rokov ukázal, že „žiaden empirický dôkaz nepodporuje hypotézy samovoľného vzniku života na zemi z ničoho, len z akejsi molekulárnej polievky, a žiadne nové vedecké poznatky ani nevedú týmto smerom“.¹

O čom svedčia dôkazy? Odpoveď na otázku, odkiaľ sú bábätká, je dobre zdokumentovaná a nik ju nespochybňuje. Život vždy pochádza z už existujúceho života. Mohol byť tento základný zákon pred nespočetnými rokmi porušený? Mohol život samovoľne vzniknúť z neživých chemických zlúčenín? Aká je pravdepodobnosť, že sa niečo také mohlo stať?

Vedci zistili, že pre existenciu živej bunky je potrebná spolupráca minimálne troch rôznych typov zložitých molekúl — DNA (deoxyribonukleovej kyseliny), RNA (ribonukleovej kyseliny) a bielkovín. Dnes by len málokto z vedcov tvrdil, že kompletná živá bunka by sa mohla nejakou zhodou okolností náhle sformovať zo zmesi neživých chemických zlúčenín. Aká je však pravdepodobnosť náhodného vzniku RNA alebo bielkovín?a

Mnohí vedci, podľa ktorých život mohol vzniknúť náhodou, vychádzajú z pokusu, ktorý bol prvý raz uskutočnený v roku 1953. V tom roku sa Stanleymu L. Millerovi podarilo získať určité aminokyseliny — chemické zlúčeniny, ktoré sú stavebnými kameňmi bielkovín —, a to tak, že zmes plynov, ktorá mala predstavovať atmosféru pravekej Zeme, vystavil elektrickým výbojom. Neskôr sa aminokyseliny našli aj v meteorite. Znamenajú tieto objavy, že všetky základné stavebné jednotky živých organizmov sa mohli ľahko sformovať náhodou?

Podľa Roberta Shapira, emeritného profesora chémie na Newyorskej univerzite, niektorí dospeli k záveru, „že pri podobných pokusoch, aké uskutočnil Miller, sa môžu ľahko vytvoriť všetky stavebné jednotky živých organizmov a že ich možno nájsť v meteoritoch. To však nie je pravda.“²b

Zamyslime sa nad molekulou RNA. Tá pozostáva z menších molekúl nazývaných nukleotidy. Nukleotid je odlišný typ molekuly než aminokyselina a je od nej o niečo zložitejší. Profesor Shapiro hovorí, že „nemáme správy o tom, že by sa akýkoľvek druh nukleotidu podarilo vytvoriť pri pokusoch s elektrickým výbojom alebo že by sa našiel pri skúmaní meteoritov“.³c Navyše pravdepodobnosť, že by sa zo zmesi menších molekúl, ktoré sú stavebnými jednotkami života, náhodne zoskupila molekula RNA schopná replikácie, je podľa neho „taká mizivá, že keby sa to stalo čo i len raz kdekoľvek vo viditeľnom vesmíre, dalo by sa to považovať za výnimočné šťastie“.⁴

A čo molekuly bielkovín? Tie môžu pozostávať možno len z 50 alebo aj z niekoľkých tisícok aminokyselín spojených v presnom poradí. Priemerná funkčná bielkovina v „jednoduchej“ bunke obsahuje 200 aminokyselín. A dokonca aj v „jednoduchých“ bunkách existujú tisíce rôznych druhov bielkovín. Pravdepodobnosť, že sa na zemi niekedy náhodne sformovala čo len jedna bielkovina obsahujúca hoci iba 100 aminokyselín, bola vypočítaná na jedna ku miliónu miliárd.

Vedec Hubert P. Yockey, ktorý je zástancom evolučnej teórie, ide ešte ďalej. Hovorí: „Je nemožné, aby sa život začal tak, že najprv vznikli bielkoviny.“⁵ Na tvorbu bielkovín je potrebná RNA, no zároveň pri tvorbe RNA sú potrebné bielkoviny. Ale čo ak predsa len, aj napriek tomu, že je to extrémne nepravdepodobné, molekuly bielkovín aj RNA náhodne vznikli na rovnakom mieste a v rovnakom čase? Aká je pravdepodobnosť, že by začali spolupracovať a vytvorili by tak samoreplikovateľnú formu života, ktorá by bola schopná sa udržiavať pri živote? „Pravdepodobnosť, že by sa to náhodou stalo (v náhodne vzniknutej zmesi bielkovín a RNA), sa zdá takmer nulová,“ hovorí Dr. Carol Clelandová z Astrobiologického inštitútu Národného úradu pre letectvo a vesmír.d A pokračuje: „Zdá sa však, že väčšina vedcov sa domnieva, že keď dokážu vysvetliť nezávislý vznik bielkovín a RNA v prírodných prehistorických podmienkach, spolupráca týchto molekúl nejako príde sama.“ O súčasných teóriách, ako mohli tieto stavebné jednotky živých organizmov vzniknúť náhodou, hovorí: „Žiadna z nich nám neposkytla naozaj uspokojivé vysvetlenie toho, ako sa to udialo.“⁶

Prečo na tom záleží? Zamyslime sa, pred akou ťažkou úlohou stoja tí, ktorí sa snažia dokázať, že život vznikol náhodou. V meteorite našli nejaké aminokyseliny, ktoré sa nachádzajú aj v živých bunkách. Pri starostlivo pripravených a riadených pokusoch sa im v laboratóriách podarilo vytvoriť ďalšie zložitejšie molekuly. A dúfajú, že napokon vytvoria všetky zložky potrebné na vznik „jednoduchej“ bunky. Ich situáciu by sme mohli pripodobniť k situácii vedca, ktorý vezme nejaké látky vyskytujúce sa v prírode, vyrobí z nich oceľ, plast, silikón a drôt a zostrojí robota. Potom tohto robota naprogramuje, aby dokázal vyrábať kópie samého seba. Ale čo sa tým dokáže? Nanajvýš to, že inteligentná bytosť je schopná vytvoriť úchvatný stroj.

Podobne ak sa aj vedcom niekedy podarí vytvoriť bunku, dokážu niečo úžasné. Ale bude to dôkaz, že sa bunka môže čírou náhodou vytvoriť sama? Nedokážu tým skôr pravý opak?

Čo si o tom myslíte? Všetky doterajšie vedecké dôkazy ukazujú, že život pochádza len z už existujúceho života. Na prijatie teórie, že hoci aj nejaká „jednoduchá“ bunka vznikla náhodou z neživých chemických zlúčenín, je potrebná veľká dávka viery.

Ste ochotní tejto teórii veriť aj navzdory tomu, čo hovoria fakty? Skôr ako si odpoviete na túto otázku, pozrime sa bližšie na stavbu bunky. To vám pomôže zvážiť, či sú teórie vzniku života, ktoré predkladajú niektorí vedci, rozumné, alebo rovnako vymyslené ako príbehy, ktoré rodičia hovoria deťom, keď sa pýtajú, odkiaľ sú bábätká.