INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže
INTERNETOVÁ KNIŽNICA
Strážnej veže
Slovenčina
  • BIBLIA
  • PUBLIKÁCIE
  • ZHROMAŽDENIA
  • lf otázka 4 s. 22 – 29
  • Pochádzajú všetky živé organizmy zo spoločného predka?

Pre zvolený úsek nie je k dispozícii žiadne video.

Ľutujeme, ale pri prehrávaní videa nastala chyba.

  • Pochádzajú všetky živé organizmy zo spoločného predka?
  • Pôvod života — päť otázok, ktoré si zaslúžia pozornosť
  • Medzititulky
  • Podobné články
  • DARWINOV STROM VYVRÁTENÝ
  • A ČO SKAMENELINY?
  • PROBLÉMY S „DÔKAZMI“
  • O ČOM TEN „FILM“ VLASTNE JE?
  • Nech prehovoria skameneliny
    Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením?
  • Kto boli „opoľudia“?
    Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením?
  • Rôzne názory na evolúciu — prečo?
    Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením?
  • Evolúcia
    Rozhovory z Písma
Ďalšie články
Pôvod života — päť otázok, ktoré si zaslúžia pozornosť
lf otázka 4 s. 22 – 29

4. OTÁZKA

Pochádzajú všetky živé organizmy zo spoločného predka?

Darwinov „strom života“ zobrazujúci jednotlivé druhy a ich spoločných predkov

Darwin predpokladal, že všetky živé organizmy sa vyvinuli zo spoločného predka. Históriu života na zemi si predstavoval ako obrovský strom. Neskôr boli ďalší presvedčení, že základom tohto „stromu života“ bol jeden kmeň, ktorý predstavoval prvé jednoduché bunky. S pribúdajúcimi novými formami života sa tento kmeň začal vetviť a ďalej sa rozvetvoval na konáre, čiže čeľade rastlín a živočíchov, a potom na menšie vetvičky, teda všetky druhy v rámci čeľadí dnešných rastlín a zvierat. Naozaj to tak bolo?

Čo tvrdia mnohí vedci? Mnohí vedci vytvárajú dojem, že skameneliny potvrdzujú teóriu spoločného predka. A ako dôkaz tejto teórie uvádzajú aj to, že všetky živé organizmy majú podobný „počítačový jazyk“, teda genetický kód DNA.

Čo hovorí Biblia? Správa v 1. Mojžišovej uvádza, že rastliny, morské tvory, suchozemské živočíchy a vtáky boli stvorené „podľa svojho druhu“. (1. Mojžišova 1:12, 20–25) Pôvodné hebrejské slovo druh tu nie je použité v takom zmysle, ako sa používa vo vedeckej terminológii, ale na označenie kategórie živých organizmov. Biblický opis teda pripúšťa rozmanitosť v rámci stvorených „druhov“, ale zároveň naznačuje, že medzi rôznymi druhmi existujú pevné hranice. Ak je biblická správa o stvorení pravdivá, nové formy života by sa mali v skamenelinách objavovať náhle a plne vyvinuté.

O čom svedčia dôkazy? Podporujú dôkazy biblický opis udalostí alebo mal pravdu Darwin? O čom svedčia objavy za posledných 150 rokov?

DARWINOV STROM VYVRÁTENÝ

V posledných rokoch začali vedci porovnávať genóm desiatok rôznych jednobunkových organizmov, ako aj genóm rastlín a zvierat. Predpokladali, že toto porovnávanie im potvrdí rozvetvovanie „stromu života“, ktorý navrhol Darwin. Ale to sa nestalo.

Čo tento výskum odhalil? V roku 1999 biológ Malcolm S. Gordon napísal: „Zdá sa, že živé organizmy vzišli z viacerých prvotných foriem života. Univerzálny strom života, ako sa zdá, nemal len jeden koreň.“ Poskytol výskum dôkazy, že všetky hlavné vetvy stromu života vyrástli z jedného kmeňa, ako si to myslel Darwin? Gordon ďalej uvádza: „Tradičnú verziu teórie spoločného predka zjavne nemožno aplikovať na ríše podľa súčasného systému klasifikácie. Pravdepodobne ju nemožno aplikovať ani na mnohé, ak nie všetky kmene a možno ani na mnohé triedy v rámci týchto kmeňov.“29a

Aj novšie výskumy vyvracajú Darwinovu teóriu spoločného predka. Napríklad v roku 2009 bol v článku v časopise New Scientist uvedený výrok evolučného vedca Erica Baptesta: „Nemáme vôbec žiadne dôkazy o tom, že strom života je skutočnosťou.“30 Ten istý článok citoval aj evolučného biológa Michaela Rosa: „Strom života je s úctou pochovávaný, my všetci to vieme. To, čo je už menej prijímané, je fakt, že je potrebné zmeniť celé naše základné chápanie biológie.“31b

A ČO SKAMENELINY?

Mnohí vedci v snahe potvrdiť myšlienku, že život pochádza zo spoločného predka, poukazujú na skameneliny. Napríklad tvrdia, že skameneliny poskytujú dôkazy toho, že z rýb sa vyvinuli obojživelníky a z plazov cicavce. Čo však skameneliny naozaj ukazujú?

Evolučný paleontológ David M. Raup napísal: „Namiesto toho, aby geológovia tak v časoch Darwina, ako aj dnes nachádzali postupne sa rozvíjajúce formy života... druhy sa objavujú jeden za druhým veľmi náhle a počas ich existencie na nich vidno len malú zmenu alebo žiadnu, a potom sa medzi skamenelinami náhle prestanú objavovať.“32

Prevažná väčšina skamenelín v skutočnosti poukazuje na stabilitu, čiže nemennosť jednotlivých druhov organizmov v priebehu dlhých časových období. Dôkazy nesvedčia o tom, že sa z jedného druhu organizmu vyvíjal iný. Organizmy s jedinečnou stavbou tela sa objavujú náhle. A náhle sa objavujú aj rôzne nové črty týchto organizmov. Napríklad netopiere s echolokačným systémom sa objavujú bez zjavnej väzby k nejakému primitívnejšiemu predchodcovi.

Navyše sa zdá, že viac ako polovica všetkých hlavných skupín živočíchov sa objavila v priebehu relatívne krátkeho časového obdobia. Mnohé nové a odlišné formy života sa medzi skamenelinami objavujú tak náhle, že paleontológovia to označili ako „kambrijská explózia“. Kedy bolo obdobie kambria?

Predpokladajme, že odhady vedcov sú správne. Ak by to tak bolo, históriu Zeme by sme si mohli predstaviť ako časovú os s dĺžkou futbalového ihriska (1). Pri takejto mierke by ste museli prejsť asi do siedmich osmín ihriska, aby ste prišli k obdobiu, ktoré paleontológovia nazývajú kambrium (2). Spomínané hlavné skupiny živočíchov sa medzi skamenelinami náhle objavujú v rámci krátkeho úseku tohto obdobia. Aký krátky je tento úsek? Na spomínanom futbalovom ihrisku by sa všetky tie odlišné tvory objavili naraz na úseku menšom ako jeden krok!

Časová os s dĺžkou futbalového ihriska zobrazujúca históriu zeme po takzvanú „kambrijskú explóziu“

Relatívne náhle objavenie sa odlišných foriem života vedie niektorých evolučných vedcov k spochybňovaniu tradičnej verzie Darwinovej teórie. Napríklad v roku 2008 evolučný biológ Stuart Newman hovoril v jednom interview o potrebe novej evolučnej teórie, ktorá by dokázala vysvetliť náhle objavenie sa nových foriem života. Povedal: „Myslím si, že darvinovský mechanizmus, ktorým sa bežne vysvetľujú všetky evolučné zmeny, bude považovaný len za jeden z viacerých mechanizmov — možno ani nie za najdôležitejší, pokiaľ ide o porozumenie makroevolúcie, veľkých evolučných zmien v telesnej stavbe.“33

PROBLÉMY S „DÔKAZMI“

Nákresy skamenelín v niektorých učebniciach a skutočný pomer ich veľkostí

Prečo niektoré učebnice skresľujú veľkosť skamenelín, ktoré uvádzajú ako súčasť predpokladaného vývojového radu?

Vľavo hore: nákresy v niektorých učebniciach

Vpravo hore: skutočný pomer veľkostí

Čo však skameneliny, ktoré vedci uvádzajú ako dôkaz, že ryby sa menili na obojživelníky a plazy na cicavce? Naozaj tieto skameneliny poskytujú spoľahlivé dôkazy o procese evolúcie? Pri podrobnejšom skúmaní vyjde najavo viacero problémov.

Po prvé, v učebniciach býva niekedy zamlčovaný vzájomný nepomer veľkostí živočíchov zaraďovaných do vývojového radu vedúceho od plazov k cicavcom. Niektoré tieto živočíchy sú v skutočnosti obrovské, zatiaľ čo iné sú malé, hoci sú zobrazované tak, akoby boli podobnej veľkosti.

Druhým, ešte vážnejším problémom sú chýbajúce dôkazy, že medzi týmito tvormi bol vzťah predok — potomok. Skameneliny zaraďované do tohto vývojového radu pochádzajú z období, ktoré sú podľa odhadov vedcov často od seba vzdialené milióny rokov. O časových odstupoch medzi mnohými týmito skamenelinami zoológ Henry Gee hovorí: „Časové intervaly medzi skamenelinami sú také obrovské, že nemôžeme povedať nič definitívne o ich možnom vzťahu predok — potomok.“34c

O skamenelinách rýb a obojživelníkov biológ Malcolm S. Gordon hovorí, že predstavujú len malú, „možno dosť nereprezentatívnu vzorku biodiverzity, ktorá existovala v tých skupinách [živočíchov] v tom období“. A dodáva: „Nedá sa zistiť, do akej miery a či vôbec tieto konkrétne organizmy súviseli s neskoršími vývojovými stupňami alebo v akom sú vzájomnom vzťahu.“35d

Náčrt znázorňujúci predpokladané vzťahy medzi rôznymi druhmi zvierat

O ČOM TEN „FILM“ VLASTNE JE?

V článku, ktorý bol v roku 2004 uverejnený v časopise National Geographic, boli nájdené skameneliny prirovnané k „filmu o evolúcii, z ktorého sa z každých tisíc políčok 999 stratilo v strihárni“.36 Zamyslime sa nad týmto prirovnaním.

Kotúč s filmom a niekoľko vybraných políčok z filmu

Ak „95 políčok“ zo záznamu v podobe skamenelín ukazuje, že organizmy sa nevyvíjali z jedného druhu na iný, prečo paleontológovia zaraďujú zvyšných „päť políčok“ tak, aby sa zdalo, že sa vyvíjali?

Predstavte si, že nájdete 100 políčok z rozstrihaného celovečerného filmu, ktorý pôvodne pozostával zo 100 000 políčok. Ako by ste zistili dejovú líniu tohto filmu? Možno máte nejakú vopred vytvorenú predstavu. Ale čo ak len päť z tých sto políčok, ktoré ste našli, je možné zaradiť tak, aby to podporovalo vašu predstavu, zatiaľ čo ostatných 95 políčok by ukazovalo, že ide o úplne iný príbeh? Bolo by rozumné trvať na tom, že vaša vopred vytvorená predstava o filme je správna, lebo ju podporuje tých päť políčok? Nemohlo to byť tak, že ste tých päť políčok zoradili daným spôsobom len preto, že to zapadalo do vašej teórie? Nebolo by rozumnejšie vziať do úvahy aj zvyšných 95 políčok a podľa toho upraviť svoj názor?

Čo má toto prirovnanie spoločné s tým, ako evolucionisti pristupujú ku skamenelinám? Vedci dlhé roky nepriznávali, že veľká väčšina skamenelín — 95 políčok filmu — poukazuje na to, že druhy sa v priebehu času menili len málo. Prečo bol taký dôležitý fakt zamlčovaný? Richard Morris, autor vedeckých kníh, hovorí: „Paleontológovia zjavne prijali všeobecne prijímanú predstavu o postupných evolučných zmenách a držali sa jej, aj keď našli dôkazy svedčiace o opaku. To, o čom svedčia skameneliny, sa snažili interpretovať v súlade s prijímanými evolučnými predstavami.“37

„Keď vezmete rad určitých fosílií a budete tvrdiť, že predstavujú istú postupnosť, nebude to vedecká hypotéza, ktorú je možné preveriť, ale tvrdenie, ktoré má rovnakú hodnotu ako rozprávka na dobrú noc — je zaujímavé, možno dokonca poučné, ale nie vedecké.“ (In Search of Deep Time—Beyond the Fossil Record to a New History of Life od Henryho Geeho, s. 116 – 117)

A ako je to dnes? Nemohlo by to byť tak, že evolucionisti ďalej zaraďujú skameneliny určitým spôsobom nie preto, že by takéto zaradenie potvrdzovala väčšina skamenelín a dôkazov z oblasti genetiky, ale preto, že je to v súlade s dnes prijímanými evolučnými predstavami?e

Čo si o tom myslíte? Sú dôkazy viac v súlade s biblickým opisom alebo s Darwinovou teóriou? Zamyslite sa nad faktmi, o ktorých sme doteraz hovorili:

  • Prvá forma života na zemi nebola „jednoduchá“.

  • Pravdepodobnosť náhodného vzniku už aj jednotlivých stavebných jednotiek, z ktorých pozostáva bunka, je takmer nulová.

  • DNA so svojím „počítačovým programom“, ktorý riadi bunku, je neuveriteľne zložitá a nesie známky geniality, akú ani zďaleka nedosahuje žiaden program či systém uchovávania informácií vytvorený ľuďmi.

  • Genetický výskum ukazuje, že živé organizmy nepochádzajú z jedného spoločného predka. Okrem toho medzi skamenelinami sa hlavné skupiny živočíchov objavujú náhle.

Nezdá sa vám vo svetle týchto faktov rozumné prísť k záveru, že dôkazy sú v súlade s biblickým vysvetlením pôvodu života? Mnohí ľudia však tvrdia, že veda protirečí mnohému z toho, čo Biblia hovorí o stvorení. Je to pravda? Čo sa v Biblii naozaj píše?

a Jeden spôsob, akým vedci zatrieďujú všetky živé organizmy, je sedemstupňový systém klasifikácie, pričom v každom nasledujúcom stupni sú organizmy rozčlenené špecifickejšie než v predošlom. Prvým stupňom je ríša, najširšia kategória. Potom nasledujú kategórie kmeň, trieda, rad, čeľaď, rod a druh. Napríklad kôň je zaradený nasledovne: Ríša: živočíchy, kmeň: chordáty, trieda: cicavce, rad: nepárnokopytníky, čeľaď: koňovité, rod: kôň, druh: kôň domáci.

b Treba poznamenať, že ani autor článku v New Scientist, ani Bapteste či Rose nechceli naznačiť, že evolučná teória je nesprávna. Chceli len poukázať na to, že Darwinov navrhovaný strom života, jeden z nosných pilierov jeho teórie, nie je podopretý dôkazmi. Títo vedci stále hľadajú iné vysvetlenia evolúcie.

c Henry Gee nenaznačuje, že evolučná teória je nesprávna. Svojimi vyjadreniami chcel len poukázať na to, že existujú hranice toho, čo sa môžeme zo skamenelín dozvedieť.

d Malcolm S. Gordon je zástancom evolučnej teórie.

e Pozri napríklad rámček „Ako je to s vývojom človeka?“

ZVÁŽTE TIETO FAKTY

  • Fakt: Dva zo základných predpokladov, na ktorých evolúcia stojí — že život pochádza zo spoločného predka a že hlavné druhy organizmov s odlišnou stavbou tela sú výsledkom postupného nahromadenia malých zmien —, spochybňujú aj vedci, ktorí sa nezastávajú biblickej správy o stvorení.

    Zamyslite sa: Môže byť Darwinova evolučná teória naozaj považovaná za vedecký fakt, ak sú tieto jej základné piliere spochybňované?

  • Fakt: DNA všetkých živých organizmov, ktorá určuje tvar a funkcie ich bunky či buniek, má podobný „počítačový jazyk“, čiže kód.

    Zamyslite sa: Nemohla by táto podobnosť vyplývať z toho, že všetky živé organizmy mali jedného Tvorcu, a nie z toho, že mali jedného predka?

Ako je to s vývojom človeka?

Lebka

Keď si v učebniciach a encyklopédiách nalistujete tému o vývoji človeka, v mnohých nájdete obrázok, na ktorom je na jednej strane zhrbený tvor podobný opici, za ktorým nasledujú tvory, ktoré sú postupne stále viac vystreté a majú väčšiu hlavu. Na konci radu stojí dnešný človek. Takéto nákresy spolu so správami o objavoch takzvaných chýbajúcich medzičlánkov, ktoré uverejňujú senzáciechtivé médiá, budia dojem, že existuje množstvo dôkazov, že človek sa vyvinul z tvorov podobných opiciam. Ale naozaj o tom existujú spoľahlivé dôkazy? Pozrime sa, čo o tejto otázke hovoria evoluční vedci.f

ČO SKAMENELINY NAOZAJ ODHAĽUJÚ

Fakt: Všetky skameneliny predkladané ako dôkaz teórie, že ľudia a opice sa vyvinuli zo spoločného predka, by sa na začiatku 20. storočia zmestili na jeden biliardový stôl. Odvtedy počet takýchto skamenelín vzrástol. Teraz by údajne zaplnili celý železničný vagón.38 Prevažná väčšina týchto skamenelín však pozostáva z jednotlivých kostí či zubov. Celé lebky sú zriedkavosťou, o celých kostrách ani nehovoriac.39

Otázka: Vyriešil nárast počtu skamenelín zaraďovaných do „rodostromu“ človeka otázky evolučných vedcov, kedy a ako sa ľudia vyvinuli z tvorov podobných opiciam?

Odpoveď: Nie. V skutočnosti opak je pravda. O tom, ako by mali byť tieto skameneliny zatriedené, Robin Derricourt z Univerzity v Novom Južnom Walese v Austrálii v roku 2009 napísal: „Asi jediné, v čom sa teraz zhodneme, je to, že sa nezhodneme.“40 V roku 2007 vedecký časopis Nature uverejnil článok, ktorý napísali objavitelia ďalšieho údajného medzičlánku v evolučnom strome. Písalo sa v ňom, že nevieme nič o tom, kedy alebo ako sa ľudská vetva oddelila od vetvy opíc.41 Gyula Gyenis, profesor na Katedre biologickej antropológie Univerzity Eötvösa Loránda v Maďarsku, v roku 2002 napísal: „O zatriedení skamenelín hominidov a ich mieste vo vývojovom rebríčku sa neustále vedú debaty.“g Tento profesor tiež poznamenáva, že doteraz nájdené skameneliny nás vôbec neposúvajú bližšie k nájdeniu presných odpovedí na otázky, kedy, kde a ako sa ľudia vyvinuli z tvorov podobných opiciam.42

SPRÁVY O „CHÝBAJÚCICH MEDZIČLÁNKOCH“

Fakt: Médiá často urobia širokú publicitu správam o tom, že bol objavený nejaký nový „chýbajúci medzičlánok“. Napríklad v roku 2009 sa skameneline, ktorú pomenovali Ida, dostalo ‚publicity ako rockovej hviezde‘.43 Na prvej stránke britských novín The Guardian sa objavil titulok: „Fosília Ida: výnimočný objav je ‚chýbajúcim medzičlánkom‘ vo vývoji človeka.“44 No už po niekoľkých dňoch britský vedecký časopis New Scientist uviedol: „Ida nie je ‚chýbajúcim medzičlánkom‘ vo vývoji človeka.“45

Otázka: Prečo sa každej správe o objave nového „chýbajúceho medzičlánku“ venuje v médiách taká pozornosť, zatiaľ čo správa o tom, že nejaká skamenelina v skutočnosti do „rodostromu“ človeka nepatrí a bola z neho odstránená, sa sotva spomenie?

Skamenelina

Odpoveď: O tých, ktorí prichádzajú s takýmito objavmi, Robin Derricourt, ktorého sme už citovali, hovorí: „Vedúci výskumných tímov zrejme potrebujú nadsadiť jedinečnosť a dramatickosť nejakého ‚objavu‘, aby získali dotácie z iných než bežných akademických zdrojov, a tlač a elektronické médiá bažiace po vzrušujúcich správach ich k tomu len povzbudia.“46

NÁKRESY A MODELY OPOĽUDÍ

Fakt: Zobrazenia údajných predkov človeka, ktoré možno nájsť v učebniciach a múzeách, majú často charakteristické črty tváre, farbu pokožky a ochlpenie. Starší „predkovia“ sú obyčajne zobrazovaní s črtami podobnými opiciam a tí, ktorí by mali byť vývojovo bližšie k človeku, sa črtami tváre, farbou pokožky i ochlpením viac podobajú dnešným ľuďom.

Otázka: Môžu vedci hodnoverne rekonštruovať tieto črty na základe skamenených pozostatkov, ktoré našli?

Odpoveď: Nie. V roku 2003 forenzný antropológ Carl N. Stephan, ktorý pracuje na Katedre anatomických vied Adelaidskej univerzity v Austrálii, napísal, že „tváre prvých ľudských predkov nemožno objektívne rekonštruovať ani overiť správnosť ich rekonštrukcií“. Hovorí, že podoby tvárí, ktoré sú robené s prihliadnutím na tváre súčasných opíc, „sú pravdepodobne značne skreslené, veľmi nepresné a chybné“. Aký záver z toho vyvodzuje? „Akékoľvek ‚rekonštrukcie‘ tváre prvých hominidov sú pravdepodobne zavádzajúce.“47

URČOVANIE INTELIGENCIE NA ZÁKLADE VEĽKOSTI MOZGU

Fakt: Veľkosť mozgu predpokladaného predka človeka je jedným z hlavných faktorov, na základe ktorých evolucionisti určujú, či bol daný tvor bližším, alebo vzdialenejším príbuzným súčasného človeka.

Otázka: Je veľkosť mozgu spoľahlivým ukazovateľom inteligencie?

Ľudská lebka a lebky opíc

Odpoveď: Nie. Jedna skupina vedcov, ktorí sa na základe veľkosti mozgu snažia určiť, ktoré vyhynuté tvory boli bližšími príbuznými súčasného človeka, pripustila: „Často cítime, že nemáme pevnú pôdu pod nohami.“48 Prečo? Zamyslite sa nad vyjadrením uvedeným v časopise Scientific American Mind v roku 2008: „Vedcom sa nepodarilo nájsť vzájomnú súvislosť medzi absolútnou či relatívnou veľkosťou mozgu a bystrosťou ľudí či iných živočíšnych druhov. Nedokázali nájsť ani spojitosť medzi inteligenciou a veľkosťou konkrétnych oblastí mozgu, prípadne ich existenciou, možno s výnimkou Brocovho centra, ktoré je centrom reči u ľudí.“49

Čo si o tom myslíte? Prečo vedci zoraďujú skameneliny v údajnom vývojovom rade človeka podľa veľkosti mozgu, ak je známe, že veľkosť mozgu nie je spoľahlivým ukazovateľom inteligencie? Nesnažia sa predkladať dôkazy takým spôsobom, aby zapadali do ich teórie? A prečo vedci stále polemizujú o tom, ktoré skameneliny by mali byť zaradené do „rodostromu“ človeka? Nemohlo by to byť jednoducho tak, ako sa to javí — že to, čo skúmajú, sú v skutočnosti skameneliny vyhynutých druhov opíc?

Čo však skameneliny, ktoré sa podobajú na dnešných ľudí — skameneliny neandertálcov, často predkladané ako dôkaz, že existovali nejakí praľudia a opoľudia? Vedci začínajú meniť svoj názor na to, kto boli neandertálci. V roku 2009 Milford H. Wolpoff v časopise American Journal of Physical Anthropology napísal, že „neandertálci mohli byť skutočnou ľudskou rasou“.50

Nezaujatí pozorovatelia ľahko rozpoznajú, že snaha presadiť sa, peniaze a potreba publicity ovplyvňujú spôsob, akým sú predkladané „dôkazy“ vývoja človeka. Ste ochotní dôverovať takýmto dôkazom?

f Poznámka: Žiaden z odborníkov citovaných v tomto rámčeku neverí biblickej správe o stvorení. Všetci prijímajú evolučnú teóriu.

g Výraz „hominidi“ sa používa na označenie jedincov, ktorí podľa evolučných vedcov patria do čeľade ľudí zahŕňajúcej aj prehistorické druhy podobné ľuďom.

ČO JE NA TOMTO OBRÁZKU CHYBNÉ?

Nákres vývoja od opíc po človeka podľa evolučnej teórie
  • Takéto obrázky sú založené na vopred vytvorených predstavách a domnienkach vedcov a umelcov, nie na faktoch.51

  • Skamenelina zubov

    Väčšina týchto kresieb je vyhotovená na základe nájdených častí lebky a jednotlivých zubov. Nájdenie celej lebky, o celej kostre ani nehovoriac, je zriedkavosťou.

  • Vedci sa nezhodujú v tom, ako by mali byť skameneliny rôznych tvorov zatriedené.

  • Umelcovo zobrazenie čŕt tváre, farby pokožky a vlasov vyhynutého tvora

    Umelci nemôžu spoľahlivo rekonštruovať vzhľad tváre vyhynutých tvorov ani určiť, akú mali farbu pokožky a ochlpenie.

  • Každý tvor je zaradený na nejaké miesto vo vývojovom rebríčku človeka zväčša na základe veľkosti lebečnej dutiny, a to napriek dôkazom, že veľkosť mozgu nie je spoľahlivým ukazovateľom inteligencie.

    Publikácie v slovenčine (1986 – 2026)
    Odhlásiť sa
    Prihlásiť sa
    • Slovenčina
    • Poslať odkaz
    • Nastavenia
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Podmienky používania
    • Ochrana súkromia
    • Nastavenie súkromia
    • JW.ORG
    • Prihlásiť sa
    Poslať odkaz