Výlučná podpora Božej vláde

1., 2. a) Ktorou zásadou sa až dodnes riadia Ježišovi nasledovníci? b) O čo sa snažili naši nepriatelia a nakoľko boli úspešní?

JEŽIŠ stál pred Pilátom, najmocnejším svetským sudcom židovského národa, a vyjadril zásadu, ktorou sa jeho praví nasledovníci riadia až dodnes. „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta,“ povedal. „Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Moje kráľovstvo však nie je odtiaľto.“ ​(Ján 18:36) Pilát dal Ježiša popraviť, a tak nad ním v istom zmysle zvíťazil. Lenže z tohto víťazstva sa nepriatelia netešili dlho. Ježiš bol vzkriesený. Neskôr sa cisári mocnej Rímskej ríše pokúšali zlikvidovať aj Kristových nasledovníkov, ale neúspešne. Naopak, kresťania rozšírili posolstvo o Kráľovstve po celom starovekom svete. (Kol. 1:23)

² Aj po roku 1914, v ktorom bolo zriadené Božie Kráľovstvo, sa niektoré z najmocnejších vojenských veľmocí v dejinách snažili vyhladiť Boží ľud zo zemského povrchu. Ale ani jednej to nevyšlo. Mnoho vlád a politických zoskupení sa snažilo strhnúť nás vo svojich konfliktoch na svoju stranu. Ale nepodarilo sa im rozdeliť nás. Dnes má Kráľovstvo poddaných prakticky v každej krajine na zemi. No i tak sme jednotní. Tvoríme pravé celosvetové bratstvo, lebo v politických otázkach zachovávame úplnú neutralitu. Naša jednota je presvedčivým dôkazom toho, že Božie Kráľovstvo vládne a že Kráľ Ježiš Kristus ďalej vedie, prečisťuje a chráni svojich poddaných. Popremýšľajme, ako to robí. Všimnime si aspoň niekoľko súdnych víťazstiev, ktoré sme vďaka nemu dosiahli, keď sme sa usilovali držať zásady „nie sú časťou sveta“. (Ján 17:14) To istotne posilní našu vieru.

Do popredia sa dostáva otázka vojenskej služby

3., 4. a) Čo sa udialo v čase zrodu Kráľovstva? b) Bola Božím služobníkom otázka neutrality hneď jasná? Vysvetli to.

³ Po zrode Kráľovstva sa v nebi rozpútala vojna a po nej bol Satan zvrhnutý na zem. (Prečítajte Zjavenie 12:7–10, 12.) Aj na zemi zúrila vojna a tá dôkladne preverila Božích služobníkov. Boli pevne odhodlaní napodobňovať Ježiša a zostať oddelení od sveta. Spočiatku však celkom nechápali, čo všetko je s tým spojené.

⁴ Napríklad v šiestom zväzku série kníh Úsvit Miléniaa, ktorý vyšiel v roku 1904, boli kresťania povzbudení nezapájať sa do vojen. Uvádzalo sa v ňom však, že keď kresťana povolajú do vojska, má sa snažiť, aby bol zaradený tam, kde sa nevyžaduje bezprostredné nasadenie v boji. Keby sa mu to nepodarilo a poslali by ho bojovať, mal sa snažiť, aby neporušil prikázanie nezavraždíš. Brat Herbert Senior, ktorý žil v Spojenom kráľovstve a bol pokrstený v roku 1905, si na to obdobie spomína: „Bratia mali veľmi odlišné názory na to, či je správne nastúpiť do vojska, i keby v ňom kresťan vykonával len pomocné práce. Dovtedy nebolo zverejnené nič jednoznačné, čo by nám v tom pomohlo.“

5. Ako Strážna veža z 1. septembra 1915 trochu vyjasnila otázku vojenskej služby?

⁵ V Strážnej veži z 1. septembra 1915 sa však písalo niečo, čo túto otázku trochu vyjasnilo. O odporúčaní zo Štúdií Písiem sa uvádzalo: „Nevieme, či by to nebol kompromis.“ No čo ak by kresťanovi hrozilo, že bude za to, že odmieta nosiť uniformu a slúžiť vo vojsku, zastrelený? V článku sa písalo: „Čo by bolo horšie? Keby človeka zastrelili za vernosť Kniežaťu pokoja a za to, že nechce porušiť jeho príkaz, alebo keby ho zastrelili ako podporovateľa pozemských kráľov, ktorý pod ich vlajkou prinajmenšom zdanlivo robil ústupky v tom, čo učil náš nebeský Kráľ? Z týchto dvoch možností by sme si vybrali radšej tú prvú — zomrieť za vernosť nášmu nebeskému Kráľovi.“ Boli to silné slová, no článok sa končil takto: „Nikomu tento postoj nevnucujeme; je to len návrh.“

6. V čom ti je brat Herbert Senior príkladom?

⁶ Niektorí bratia mali v tejto veci jasno a boli rozhodnutí držať sa svojho presvedčenia bez ohľadu na následky. Herbert Senior, ktorého sme už citovali, povedal: „Nevidel som zásadný rozdiel medzi tým, že niekto vykladá náboje z lode [čo by bola pomocná služba vojsku], a tým, že nimi nabíja zbraň, z ktorej sa bude strieľať.“ ​(Luk. 16:10) Keďže svedomie mu nedovolilo nastúpiť do vojska, poslali ho do väzenia. Spolu s ďalšími štyrmi bratmi patril k 16 odopieračom vojenskej služby z dôvodu svedomia, ktorí si určitý čas odpykávali trest v richmondskej väznici v Spojenom kráľovstve. Okrem našich bratov boli v tejto skupine aj ľudia iného vierovyznania a v niektorých krajinách je táto skupina známa ako Richmondská šestnástka. Brata Herberta spolu s ostatnými odopieračmi tajne prepravili na francúzsky front. Tam ich odsúdili na smrť zastrelením. Spolu s viacerými ďalšími ho dali nastúpiť pred popravnú čatu, ale poprava sa napokon nekonala. Trest im zmiernili na desaťročné väzenie.

7. Čo už Boží ľud chápal, keď sa začala druhá svetová vojna?

⁷ V čase, keď vypukla druhá svetová vojna, Jehovov ľud ako celok už jasnejšie chápal, čo znamená neutralita a čo treba robiť, aby človek nasledoval Ježišov príklad. (Mat. 26:51–53; Ján 17:14–16; 1. Petra 2:21) V Strážnej veži z 1. novembra 1939 vyšiel napríklad veľmi dôležitý článok s názvom „Neutralita“. V ňom sa písalo: „Jehovov zmluvný ľud sa dnes musí vo vzťahu k bojujúcim národom riadiť zásadou úplnej neutrality.“ Článok pomohol aj Simonovi Krakerovi, ktorý neskôr slúžil v ústredí v newyorskom Brooklyne. Vyjadril sa o ňom takto: „Pochopil som, že Boží ľud musí mať pokojné vzťahy so všetkými, aj keď vo vzduchu visí hrozba vojny.“ Tento duchovný pokrm prišiel v pravý čas. Božím služobníkom pomohol pripraviť sa na taký silný útok na ich lojálnosť Kráľovstvu, aký ešte nezažili.

Utopia sa v „rieke“?

8., 9. Ako sa splnilo proroctvo apoštola Jána o symbolickej rieke?

⁸ Apoštol Ján prorokoval, čo sa stane po zrode Kráľovstva, teda po roku 1914. Drak, Satan Diabol, sa pokúsi zničiť ľudí, ktorí sa zastávajú Božieho Kráľovstva. Z proroctva je zrejmé, že to mal urobiť tak, že zo svojich úst vychrlí symbolickú rieku.b (Prečítajte Zjavenie 12:9, 15.) Ako sa Jánovo proroctvo splnilo? Od 20. rokov minulého storočia bol Boží ľud vystavený priam záplave nepriateľských útokov. Nevyhol sa im ani spomínaný brat Kraker. Spolu s mnohými ďalšími bratmi zo Severnej Ameriky bol cez druhú svetovú vojnu za lojálnosť Božiemu Kráľovstvu uväznený. Vo federálnych väzniciach Spojených štátov tvorili Jehovovi svedkovia viac ako dve tretiny všetkých väzňov, ktorí tam boli za to, že z náboženských dôvodov odmietli bojovať.

⁹ Diabol a jeho prisluhovači sa neuspokojili s útokmi na rýdzosť poddaných Kráľovstva iba v jednej časti zeme. Podnikali útoky po celej zemi. V Afrike, v Európe i v Spojených štátoch si Božích služobníkov predvolávali súdy a rôzne komisie. Ale keďže bratia sa nechceli neutrality zriecť za žiadnu cenu, boli väznení, bití či mrzačení. V Nemecku boli vystavení nepredstaviteľnému náporu, lebo odmietali zdraviť „heil Hitler!“ a podporovať vojnu. Za nacizmu asi 6 000 z nich držali vo väzenských táboroch. Viac ako 1 600 svedkov z Nemecka a iných krajín mučitelia pripravili o život. Diablovi sa však napriek všemožnej snahe nepodarilo zasadiť Božiemu ľudu smrtiaci úder. (Mar. 8:34, 35)

„Rieku“ pohlcuje „zem“

10. Čo predstavuje „zem“ a ako zasiahla v prospech Božieho ľudu?

¹⁰ Z proroctva, ktoré zapísal apoštol Ján, sa dozvedáme, že Božiemu ľudu mala prísť na pomoc „zem“, čiže vplyvní ľudia a skupiny v tomto svete, ktoré sa správajú racionálnejšie. „Zem“ mala pohltiť „rieku“ predstavujúcu prenasledovanie. Ako sa splnila táto časť proroctva? V desaťročiach po druhej svetovej vojne „zem“ často zasiahla v prospech ľudí, ktorí verne podporovali mesiášske Kráľovstvo. (Prečítajte Zjavenie 12:16.) Napríklad viacero vplyvných súdov sa zastalo práva Jehovových svedkov odmietnuť vojenskú službu i účasť na vlasteneckých obradoch. Zamyslime sa najskôr nad niekoľkými veľkými víťazstvami, ktoré Jehova pomohol svojmu ľudu dosiahnuť v otázke vojenskej služby. (Žalm 68:20)

11., 12. Prečo išiel brat Sicurella a brat Thlimmenos na súd a aký bol výsledok?

¹¹ Spojené štáty. Rodičia Anthonyho Sicurellu a jeho piatich súrodencov boli Jehovovi svedkovia. Anthony sa dal pokrstiť, keď mal 15 rokov. Ako 21-ročný sa u odvodovej komisie zaregistroval ako náboženský služobník. O dva roky, v roku 1950, požiadal o preradenie medzi odopieračov vojenskej služby z dôvodu svedomia. Ministerstvo spravodlivosti jeho žiadosť zamietlo, a to aj napriek tomu, že Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) nezistil nič, prečo by sa žiadosti nemalo vyhovieť. Po niekoľkých súdnych konaniach sa prípad dostal pred Najvyšší súd Spojených štátov. Ten zrušil rozsudok nižšieho súdu a rozhodol v prospech brata Sicurellu. Tento rozsudok sa stal precedensom a bol veľmi užitočný aj ďalším občanom Spojených štátov, ktorým svedomie nedovolilo slúžiť vo vojsku.

¹² Grécko. V roku 1983 bol Iakovos Thlimmenos uznaný za vinného z neuposlúchnutia rozkazu nosiť vojenskú uniformu a bol uväznený. Po prepustení chcel pracovať ako účtovník, ale nemohol, pretože mal záznam v trestnom registri. Dal to na súd, ale na gréckych súdoch nepochodil. Preto sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva. V roku 2000 sedemnásťčlenný veľký senát tohto súdu rozhodol v jeho prospech. Rozhodnutie sa stalo precedensom a podľa neho sa riešili aj ďalšie prípady diskriminácie. Do vynesenia tohto rozsudku bolo v Grécku za neutralitu uväznených viac ako 3 500 bratov a všetci mali záznam v registri trestov. Potom Grécko prijalo zákon, ktorým boli bratia zbavení viny. Okrem toho, keď sa v krajine pozmenila ústava, pridalo sa na váhe zákonu, ktorý bol prijatý niekoľko rokov predtým a ktorý dáva všetkým občanom Grécka právo odslúžiť náhradnú civilnú službu.

13., 14. Čo sa podľa teba môžeme naučiť z prípadu Ivaila Stefanova a Vahana Bajatjana?

¹³ Bulharsko. V roku 1994 dostal 19-ročný Ivailo Stefanov povolávací rozkaz. Odmietol však nastúpiť do armády a neprijal ani nebojové úlohy pod vojenskou správou. Odsúdili ho na 18 mesiacov väzenia. Ivailo sa proti rozsudku odvolal na základe práva odoprieť vojenskú službu z dôvodu svedomia. Jeho prípad sa dostal až na Európsky súd pre ľudské práva. Ale v roku 2001, ešte skôr ako prebehlo súdne konanie, sa z iniciatívy bulharskej vlády podarilo dosiahnuť zmier. Vláda amnestovala nielen brata Stefanova, ale aj všetkých bulharských občanov, ktorí boli ochotní vykonať náhradnú civilnú službu.c

¹⁴ Arménsko. Keď Vahanovi Bajatjanovi vznikla v roku 2001 branná povinnosť, svedomie mu nedovolilo vstúpiť do vojska.d Na všetkých domácich súdoch prehral. V septembri 2002 nastúpil do výkonu dva a polročného trestu, ale prepustili ho už po desiatich mesiacoch a dvoch týždňoch. Medzitým sa odvolal na Európsky súd pre ľudské práva. Súd sa jeho prípadom zaoberal, lenže 27. októbra 2009 rozhodol v jeho neprospech. Zdalo sa, že je všetko stratené a že bratia v Arménsku prišli o poslednú možnosť dovolať sa spravodlivosti na svetských súdoch. Ale potom toto rozhodnutie preskúmal veľký senát Európskeho súdu pre ľudské práva a 7. júla 2011 dal za pravdu Vahanovi Bajatjanovi. Bol to prvý prípad, keď tento súd uznal, že odopretie vojenskej služby na základe náboženského presvedčenia spadá pod ochranu práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Týmto rozhodnutím sú chránené práva nielen Jehovových svedkov, ale aj stoviek miliónov ľudí v krajinách, ktoré sú členmi Rady Európy.e

Otázka vlasteneckých obradov

15. Prečo Jehovovi služobníci odmietajú účasť na vlasteneckých obradoch?

¹⁵ Jehovovi služobníci z lojálnosti mesiášskemu Kráľovstvu odmietajú nielen vojenskú službu, ale aj účasť na vlasteneckých obradoch. Zvlášť po vypuknutí druhej svetovej vojny sa na celej zemi zdvihla vlna vlastenectva. V mnohých krajinách sa od občanov vyžadovalo, aby prisahali vernosť vlasti. Mali recitovať sľub vernosti, spievať štátnu hymnu alebo zdraviť štátnu vlajku. My sme však oddaní výlučne Jehovovi. (2. Mojž. 20:4, 5) Preto sme sa stretli s veľkým prenasledovaním. Jehova ho však opäť zmiernil pomocou „zeme“. Pozrime sa na niekoľko pozoruhodných víťazstiev, ktoré nám v tejto súvislosti Jehova prostredníctvom Krista pomohol dosiahnuť. (Žalm 3:8)

16., 17. S čím sa stretli Lillian a William Gobitasovci a čo si sa z ich prípadu naučil?

¹⁶ Spojené štáty. V roku 1940 Najvyšší súd Spojených štátov rozhodoval v prípade Minersvillský školský okrsok verzus Gobitis. V pomere hlasov 8 ku 1 sa uzniesol v neprospech Jehovových svedkov. Dvanásťročná Lillian Gobitasováf a jej 10-ročný brat William sa rozhodli zostať verní Jehovovi, a preto odmietli zdraviť zástavu a odriekať sľub vernosti. Za to ich vylúčili zo školy. Prípad sa dostal na najvyšší súd a ten dospel k záveru, že konanie školy bolo v súlade s ústavou, lebo bolo v záujme „národnej jednoty“. Rozhodnutie spustilo lavínu prenasledovania. Zo školy boli vylúčené ďalšie deti, dospelých svedkov prepúšťali zo zamestnania a viacerí sa stali obeťou násilných útokov davu. V knihe The Lustre of Our Country (Lesk a sláva našej krajiny) sa uvádza, že „prenasledovanie Jehovových svedkov v rokoch 1941 až 1943 bolo najväčším prejavom náboženskej neznášanlivosti, aký sa v 20. storočí v Amerike vyskytol“.

¹⁷ Víťazstvo Božích nepriateľov však nemalo dlhé trvanie. V roku 1943 sa Najvyšší súd zaoberal prípadom, ktorý bol podobný prípadu Gobitis. Je známy pod názvom Školská správa Západnej Virgínie verzus Barnette. Tentoraz súd priznal víťazstvo Jehovovým svedkom. V dejinách Spojených štátov to bolo vôbec po prvý raz, čo najvyšší súd v takom krátkom čase zvrátil vlastný rozsudok. Po vynesení tohto rozsudku neskrývané prenasledovanie Jehovovho ľudu v Spojených štátoch razom utíchlo. Zároveň sa upevnili práva všetkých občanov Spojených štátov.

18., 19. Čo Pablovi Barrosovi podľa jeho slov pomohlo zostať verným a ako ho môžu ostatní Jehovovi služobníci napodobňovať?

¹⁸ Argentína. Osemročný Pablo a sedemročný Hugo Barrosovci boli v roku 1976 vylúčení zo školy za to, že sa nezúčastnili na vztyčovaní štátnej vlajky. Raz riaditeľka školy sotila do Pabla a udrela ho po hlave. Oboch nechala hodinu po škole a pokúšala sa ich nasilu zapojiť do vlasteneckých obradov. V spomienkach na to trápenie Pablo hovorí: „Bez Jehovovej pomoci by som ten tlak nevydržal a nezostal by som verný.“

¹⁹ Keď sa prípad dostal na súd, sudca rozhodnutie školy odobril. Bolo však podané odvolanie na Najvyšší súd Argentíny. V roku 1979 tento súd zrušil rozhodnutie nižšieho súdu s odôvodnením: „Uvedený trest [vylúčenie Pabla a Huga zo školy] je v rozpore s ústavným právom na vzdelanie (čl. 14), ako aj s povinnosťou štátu zabezpečiť základné vzdelanie (čl. 5).“ Z víťazstva malo úžitok približne 1 000 detí Jehovových svedkov. Tie, ktorým hrozilo vylúčenie, mohli vďaka nemu v škole zostať. A deti, ktoré už podobne ako malí Pablo a Hugo boli vylúčené, sa mohli do štátnej školy vrátiť.

20., 21. Ako prípad Roela a Emily Embralinagovcov posilnil tvoju vieru?

²⁰ Filipíny. V roku 1990 boli 9-ročný Roel Embralinagg a jeho 10-ročná sestra Emily spolu s asi 66 ďalšími žiakmi z rodín Jehovových svedkov vylúčení zo školy za to, že odmietli zdraviť zástavu. Roelov a Emilin otec Leonardo sa snažil dohovoriť s vedením školy, ale zbytočne. Situácia sa zhoršovala a Leonardo sa rozhodol dať podnet na najvyšší súd. Nemal však ani peniaze, ani právnika, ktorý by ho zastupoval. Rodina sa úpenlivo modlila, aby ich Jehova viedol. Celý ten čas boli deti vystavené posmechu a urážkam. Leonardo si hovoril, že nemá šancu vyhrať, lebo nemá právnické vzdelanie.

²¹ No vyvinulo sa to tak, že rodinu zastupoval advokát Felino Ganal, ktorý predtým pracoval pre jednu z najlepších advokátskych kancelárií v krajine. Akurát v čase, keď sa mal na súde prerokúvať prípad Embralinagovcov, odišiel z firmy a stal sa Jehovovým svedkom. Keď sa prípad dostal pred najvyšší súd, padlo jednohlasné rozhodnutie v prospech svedkov. Súd okrem toho vyhlásil vylúčenie zo školy za neplatné. Snaha ľudí, ktorí sa pokúšali pripraviť Božích služobníkov o rýdzosť, vyšla naprázdno.

Neutralita prispieva k jednote

22., 23. a) Ako je možné, že sme vyhrali toľko významných súdov? b) Čoho dôkazom je existencia nášho celosvetového mierumilovného bratstva?

²² Ako je možné, že Jehovovi služobníci vyhrali toľko významných súdov? Nemáme predsa nijaký politický vplyv. No i tak sa nás v jednej krajine za druhou a na jednom súde za druhým sudcovia so zmyslom pre spravodlivosť zastávali a ochraňovali nás pred frontálnym útokom zarytých odporcov. Niet najmenších pochýb, že víťazstvá na súdoch sme dosiahli vďaka Kristovej podpore. (Prečítajte Zjavenie 6:2.) Ale prečo vôbec ideme do súdnych sporov? Nie preto, že by sme chceli reformovať právny systém, hoci niekedy naše prípady poslúžili ako precedens pre ďalšie spory týkajúce sa ústavných zákonov. Naším cieľom je bez prekážok pokračovať v službe nášmu Kráľovi, Ježišovi Kristovi. (Sk. 4:29)

²³ Dnešný svet rozdeľujú politické spory a zakorenená nenávisť. Ale vládnuci Kráľ, Ježiš Kristus, napriek tomu pomohol svojim nasledovníkom na celej zemi udržať si neutralitu. Satan u nás so svojou taktikou „rozdeľuj a panuj“ neuspel. Kráľovstvo zhromaždilo do kresťanského zboru milióny ľudí, ktorí sa už nechcú „učiť vojne“. Samotná existencia nášho celosvetového mierumilovného bratstva je zázrak! A je nevyvrátiteľným dôkazom, že Božie Kráľovstvo vládne! (Iz. 2:4)