Nočný rozhovor s Nikodémom

Je Pesach roku 30 n. l. a Ježiš je ešte stále v Jeruzaleme. Koná tam pozoruhodné znamenia a zázraky, a tak v neho uverí mnoho ľudí. Veľmi to zapôsobí aj na farizeja Nikodéma, ktorý je členom Sanhedrinu, židovského najvyššieho súdu. Chce sa od Ježiša dozvedieť viac, a tak ho navštívi. Ale prichádza za ním pod rúškom tmy, zrejme zo strachu, že by utrpela jeho povesť, keby ho videli iní významní Židia.

„Rabbi,“ hovorí Nikodém, „vieme, že si prišiel ako učiteľ od Boha, lebo nikto nemôže robiť také zázraky ako ty, ak s ním nie je Boh.“ Ježiš mu na to hovorí, že človek môže vojsť do Božieho Kráľovstva, len ak sa „narodí znovu“. (Ján 3:2, 3)

Ale ako sa môže niekto znovu narodiť? „Nemôže predsa vojsť do lona svojej matky a narodiť sa po druhý raz,“ čuduje sa Nikodém. (Ján 3:4)

Ježiš má však na mysli niečo iné. Vysvetľuje: „Kto sa nenarodí z vody a ducha, nemôže vojsť do Božieho Kráľovstva.“ (Ján 3:5) Vo chvíli, keď bol Ježiš pokrstený a zostúpil naňho svätý duch, narodil sa „z vody a ducha“. Vtedy z neba zazneli slová: „Toto je môj milovaný Syn, z ktorého mám radosť.“ (Matúš 3:16, 17) Týmto spôsobom Boh oznámil, že Ježiš sa teraz stal jeho duchovným synom s vyhliadkou na život v nebeskom Kráľovstve. Neskôr na Letnice 33 n. l. bude svätý duch vyliaty na ďalších pokrstených, a tak sa aj oni narodia znovu ako Boží synovia pomazaní duchom. (Skutky 2:1–4)

Pre Nikodéma je to ťažké pochopiť. Ježiš mu preto ďalej vysvetľuje svoju zvláštnu úlohu, ktorú má ako Boží Syn a dokonalý človek. Hovorí: „Ako Mojžiš vyzdvihol hada na pustatine, tak musí byť vyzdvihnutý Syn človeka, aby každý, kto v neho verí, mal večný život.“ (Ján 3:14, 15)

Kedysi dávno sa Izraeliti museli pozrieť na medeného hada, aby zostali nažive, keď ich poštípali jedovaté hady. (4. Mojžišova 21:9) Podobne všetci ľudia musia prejavovať vieru v Božieho Syna, ak chcú byť oslobodení od zdedeného hriechu a smrti a získať večný život. Ježiš v rozhovore s Nikodémom pokračuje tým, že zdôrazňuje Jehovovu lásku k ľuďom: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3:16) Teda Ježiš už šesť mesiacov od začiatku svojej služby jasne hovorí, že je prostriedkom na záchranu ľudstva.

Nikodémovi vysvetľuje: „Boh neposlal svojho Syna do sveta, aby súdil svet.“ To znamená, že ho neposlal odsúdiť všetkých ľudí na zničenie. Poslal ho, „aby bol prostredníctvom neho svet zachránený“. (Ján 3:17)

Nikodém zo strachu prišiel za Ježišom pod rúškom tmy. Je zaujímavé, že Ježiš mu na záver hovorí: „Toto je podklad pre súd: svetlo [ktoré predstavuje Ježiš svojím životom a učením] prišlo do sveta, ale ľudia viac milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Lebo kto robí to, čo je zlé, nenávidí svetlo a neprichádza k svetlu, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto robí to, čo je správne, prichádza k svetlu, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú v súlade s Božou vôľou.“ (Ján 3:19–21)

Tento farizej a izraelský učiteľ sa práve dozvedel o Ježišovej úlohe v Božom predsavzatí a má nad čím premýšľať.