Dôstojníkov prejav viery

Ježiš po svojej Kázni na vrchu odchádza do Kafarnaumu. Tu za ním prichádzajú židovskí starší, ktorých poslal človek z iného národa – rímsky dôstojník, stotník.

Jeden z jeho sluhov, ktorého má veľmi rád, je vážne chorý a zomiera. Hoci stotník nie je Žid, hľadá pomoc u Ježiša. Židia hovoria Ježišovi, že sluha tohto muža „leží doma ochrnutý a hrozne trpí“. Zrejme má veľké bolesti. (Matúš 8:6) Židovskí starší sa za stotníka prihovárajú u Ježiša a vysvetľujú mu, prečo si zaslúži jeho pomoc: „Miluje náš národ a postavil nám synagógu.“ (Lukáš 7:4, 5)

Ježiš zakrátko odchádza so staršími k dôstojníkovi. Keď sa približujú k domu, dôstojník vysiela svojich priateľov, aby mu povedali: „Pane, nenamáhaj sa, lebo si nezaslúžim, aby si vošiel pod moju strechu. A necítil som sa hodný ani toho, aby som prišiel k tebe.“ (Lukáš 7:6, 7) To boli pokorné slová od človeka, ktorý bol zvyknutý vydávať rozkazy. Zároveň z toho vidno, ako sa tento muž líšil od Rimanov, ktorí s otrokmi zaobchádzali drsne. (Matúš 8:9)

Tento stotník si nepochybne uvedomuje, že Židia sa vyhýbajú Nežidom. (Skutky 10:28) To je zrejme aj dôvod, prečo za Ježišom posiela svojich priateľov, aby mu povedali: „Vydaj príkaz a môj sluha sa uzdraví.“ (Lukáš 7:7)

Keď to Ježiš počuje, je ohromený a hovorí: „Verte mi, ani medzi Izraelitmi som nenašiel takú veľkú vieru.“ (Lukáš 7:9) Po návrate domov sa dôstojníkovi priatelia dozvedajú, že ťažko chorý otrok je už úplne zdravý.

Po vykonaní tohto zázraku Ježiš využíva situáciu na to, aby vysvetlil, že aj Nežidia, ktorí majú vieru, získajú požehnania. Hovorí: „Prídu mnohí z východu a zo západu a zaujmú miesto pri stole s Abrahámom, Izákom a Jakobom v nebeskom Kráľovstve.“ A čo Židia bez viery? Ježiš hovorí, že „budú vyhodení von do tmy. Tam budú plakať a škrípať zubami.“ (Matúš 8:11, 12)

Teda príslušníci židovského národa, ktorým je ako prvým ponúknutá možnosť stať sa súčasťou Kristovho Kráľovstva, ale ju odmietajú, budú odvrhnutí. No Nežidia budú pozvaní, aby, obrazne povedané, spočinuli s Kristom pri stole „v nebeskom Kráľovstve“.