Kto je Syn človeka?

Ježiš so svojimi učeníkmi prichádza do Betsaidy. Ľudia k nemu privádzajú slepého muža a prosia ho, aby sa ho dotkol a uzdravil ho.

Ježiš berie slepca za ruku a vyvádza ho von z mesta. Napľuje mu na oči a pýta sa ho: „Vidíš niečo?“ Muž odpovedá: „Vidím ľudí, ale vyzerajú ako stromy, ktoré chodia.“ (Marek 8:23, 24) Potom mu Ježiš položí ruky na oči a zrak sa mu vracia úplne. Teraz už všetko jasne vidí. Ježiš ho posiela domov, ale nariaďuje mu, aby nechodil do mesta.

Nato sa Ježiš s učeníkmi vydáva smerom na sever do oblasti Filipovej Cézarey. Čaká ich asi 40-kilometrová cesta do kopca. Toto mesto leží v nadmorskej výške 350 metrov. V diaľke sa týči zasnežený končiar vrchu Hermon. Cesta im bude trvať aspoň dva dni.

V jednej chvíli sa Ježiš trochu vzdiali od ostatných, aby sa mohol osamote pomodliť. Do smrti mu zostáva už len deväť či desať mesiacov a robí si starosti o svojich učeníkov. Nedávno ho mnohí prestali nasledovať a ostatní zjavne prežívajú zmätok alebo sklamanie. Možno si nedokážu vysvetliť, prečo Ježiš nechcel, aby ho ľudia urobili kráľom, alebo prečo neurobil nejaké znamenie, ktorým by dokázal, kto vlastne je.

Keď učeníci prichádzajú za Ježišom na miesto, kam sa odišiel modliť, pýta sa ich: „Čo hovoria ľudia, kto je Syn človeka?“ Odpovedajú: „Jedni hovoria, že Ján Krstiteľ, iní Eliáš, ďalší zasa Jeremiáš alebo jeden z prorokov.“ Ľudia si teda myslia, že Ježiš by mohol byť jedným z týchto mužov a že bol vzkriesený. Ježiš chce zistiť, čo si o ňom myslia jeho učeníci, preto sa ich pýta: „Za koho ma považujete vy?“ Peter okamžite odpovedá: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ (Matúš 16:13–16)

Ježiš Petrovi hovorí, že môže byť šťastný, lebo mu to zjavil Boh. A dodáva: „Hovorím ti: Ty si Peter a na tej skale postavím svoj zbor a brány hrobu ho nepremôžu.“ Ježiš tým chce povedať, že on sám vybuduje zbor a že ani hrob nebude môcť trvale držať v zajatí tých členov zboru, ktorí boli počas svojho života na zemi verní. Potom Petrovi sľubuje: „Dám ti kľúče od nebeského Kráľovstva.“ (Matúš 16:18, 19)

Ježiš neudeľuje Petrovi najvýznamnejšie miesto medzi apoštolmi ani ho nerobí základom zboru. Skalou, na ktorej bude vybudovaný jeho zbor, je on sám. (1. Korinťanom 3:11; Efezanom 2:20) Peter má však dostať tri kľúče. Bude mať výsadu otvoriť, čiže sprístupniť nebeské Kráľovstvo rôznym skupinám ľudí.

Prvý kľúč Peter použije na Letnice roku 33 n. l., keď kajúcnym Židom a prozelytom vysvetlí, čo majú robiť pre svoju záchranu. Druhým kľúčom otvorí možnosť vojsť do Božieho Kráľovstva Samaritánom, ktorí uveria v Ježiša. A v roku 36 n. l. použije tretí kľúč, keď túto príležitosť dostanú aj neobrezaní ľudia z iných národov, počnúc Kornéliom. (Skutky 2:37, 38; 8:14–17; 10:44–48)

V priebehu rozhovoru sú apoštoli znepokojení, lebo Ježiš im hovorí o utrpení a smrti, ktoré čoskoro podstúpi v Jeruzaleme. Peter nechápe, že Ježiš bude vzkriesený k nebeskému životu, a tak ho berie nabok a dohovára mu: „Buď k sebe láskavý, Pane, to sa ti určite nestane.“ Ale Ježiš sa od neho odvráti a hovorí: „Choď za mňa, Satan! Brániš mi robiť to, čo by som mal, lebo nemyslíš Božím myslením, ale ľudským.“ (Matúš 16:22, 23)

Teraz k sebe Ježiš volá aj ďalších a všetkým vysvetľuje, že nebude ľahké nasledovať ho. Hovorí: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a nasleduje ma. Lebo kto si chce zachrániť život, príde oň, ale kto príde o život pre mňa a pre dobrú správu, zachráni si ho.“ (Marek 8:34, 35)

Ak si chcú nasledovníci Ježiša udržať jeho priazeň, musia byť odvážni a obetaví. Ježiš hovorí: „Kto sa hanbí za mňa a za moje slová pred touto nevernou a hriešnou generáciou, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“ (Marek 8:38) Keď teda Ježiš príde, „odplatí každému podľa jeho skutkov“. (Matúš 16:27)