Chlapec posadnutý démonom

Keď Ježiš, Peter, Jakub a Ján zostúpia z vrchu, zbadajú veľkú skupinu ľudí. Niečo sa tam deje. Znalci Zákona obkolesili učeníkov a hádajú sa s nimi. Keď si ľudia všimnú prichádzať Ježiša, sú prekvapení a bežia ho privítať. Pýta sa ich: „Prečo sa hádate?“ (Marek 9:16)

Spomedzi ľudí vystúpi jeden muž, kľakne si pred Ježišom a hovorí: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, lebo je posadnutý nemým duchom. Kdekoľvek ho začne trápiť, hodí ho na zem a chlapcovi sa pení z úst, škrípe zubami a vyčerpá sa. Poprosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nedokázali to.“ (Marek 9:17, 18)

Znalci Zákona zjavne kritizujú učeníkov za to, že sa im nepodarilo chlapca uzdraviť. Možno sa im aj vysmievajú. Preto Ježiš neodpovie najprv rozrušenému otcovi, ale osloví zástup ľudí: „Neveriaca a skazená generácia, ako dlho ešte budem musieť byť s vami a znášať vás?“ Tieto ostré slová sú nepochybne určené znalcom Zákona, ktorí v jeho neprítomnosti robili učeníkom problémy. Teraz sa Ježiš otočí k utrápenému otcovi a hovorí: „Priveď sem svojho syna.“ (Lukáš 9:41)

Keď chlapec prichádza k Ježišovi, démon, ktorý ho ovláda, ho zrazí na zem a lomcuje ním v prudkom kŕči. Chlapec sa váľa po zemi a pení sa mu z úst. „Odkedy sa mu to stáva?“ pýta sa Ježiš otca. „Od detstva,“ hovorí. „Často ho vrhá do ohňa i do vody, aby ho zabil.“ Potom Ježiša prosí: „Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ (Marek 9:21, 22)

Zo slov tohto muža cítiť zúfalstvo, lebo pomôcť mu nedokázali ani Ježišovi učeníci. Ježiš zúfalému otcovi dodáva odvahu slovami: „Ak môžeš? Všetko je možné pre toho, kto má vieru.“ Otec ihneď zvolá: „Verím! Pomôž mi, kde potrebujem vieru!“ (Marek 9:23, 24)

Ježiš vidí, ako sa k nim zbiehajú ľudia. Pred všetkými démona pokarhá: „Nemý a hluchý duch, prikazujem ti, vyjdi z neho a už doňho nevstupuj!“ Démon z chlapca vychádza, ale ešte predtým ho prinúti vykríknuť a silno ním zalomcuje. Chlapec teraz leží nepohnute na zemi. Prizerajúci sa hovoria: „Je mŕtvy!“ (Marek 9:25, 26) No keď Ježiš chytí chlapca za ruku, ten sa zodvihne a od tej chvíle je zdravý. (Matúš 17:18) Ľudia, ktorí sú svedkami tohto Ježišovho zázraku, sú ohromení.

Keď Ježiš predtým poslal učeníkov zvestovať, dokázali vyháňať aj démonov. A tak teraz, keď vojdú do domu a sú sami, pýtajú sa ho: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ Ježiš im vysvetľuje, že príčinou bol nedostatok ich viery, keď hovorí: „Tento druh nemôže vyjsť inak, iba modlitbou.“ (Marek 9:28, 29) Vyhnať takého silného démona si vyžadovalo, aby mal človek silnú vieru a prosil Boha, aby mu na to dal moc.

Na záver Ježiš hovorí: „Uisťujem vás, že ak budete mať vieru veľkú ako horčičné zrnko, poviete tomuto vrchu: ‚Prenes sa odtiaľto tam,‘ a on sa prenesie. Nič pre vás nebude nemožné.“ (Matúš 17:20) Akú veľkú silu má viera!

Prekážky a ťažkosti, ktoré bránia človeku urobiť pokrok v službe Jehovovi, sa môžu zdať neprekonateľné a neodstrániteľné ako skutočný vrch. No ak si posilňujeme vieru, môžeme zdolať aj takéto veľké prekážky.