Dôležitosť odpúšťania

Peter počul Ježiša hovoriť o tom, že je dobré, keď sa bratia snažia urovnávať problémy medzi štyrmi očami. No zdá sa, že Peter chce počuť presné číslo, koľko ráz by sa mal o to snažiť.

Pýta sa: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, ktorý proti mne hreší? Až sedem ráz?“ Niektorí náboženskí vodcovia učia, že človek má odpustiť najviac tri razy. Peter má zrejme pocit, že keď odpustí bratovi „až sedem ráz“, prejaví sa ako veľkorysý. (Matúš 18:21)

No takéto počítanie chýb nie je v súlade s duchom Ježišovho učenia. A tak Ježiš Petra opravuje: „Hovorím ti, nie až sedem ráz, ale až 77 ráz.“ (Matúš 18:22) To znamená nekonečne. Peter by mal svojmu bratovi odpustiť toľko ráz, koľko je potrebné.

Ježiš potom rozpráva Petrovi a ostatným podobenstvo, ktoré im má vštepiť dôležitosť odpúšťania. Je to príbeh o otrokovi, ktorý sa na rozdiel od svojho pána zachová nemilosrdne. Jeho pán chce, aby mu otroci splatili dlhy. Privedú k nemu otroka, ktorý má obrovský dlh vo výške 10 000 talentov [60 000 000 denárov]. Takýto vysoký dlh nemôže nijako splatiť. A tak pán nariadi, aby boli otrok i s manželkou a deťmi predaní, aby sa tak splatil dlh. Nato otrok padne na kolená a prosí: „Maj so mnou trpezlivosť a všetko ti splatím!“ (Matúš 18:26)

Pán sa nad otrokom zľutuje a milosrdne zruší jeho obrovský dlh. Krátko nato otrok ide za svojím spoluotrokom, ktorý mu dlhuje 100 denárov. Chytí ho pod krk a hovorí mu: „Splať všetko, čo si dlžný.“ Jeho spoluotrok padne na kolená a úpenlivo ho prosí: „Maj so mnou trpezlivosť a splatím ti to!“ (Matúš 18:28, 29) No tento otrok nie je ako jeho milosrdný pán. Dáva svojho spoluotroka, ktorý má v porovnaní s ním oveľa menší dlh, uväzniť, kým mu všetko nesplatí.

Keď ostatní otroci vidia toto neľútostné zaobchádzanie, idú to oznámiť pánovi, ktorý sa rozhnevá a dá si otroka zavolať. Hovorí mu: „Zlý otrok, ja som zrušil celý tvoj dlh, keď si ma o to prosil. Nemal si sa aj ty zľutovať nad svojím spoluotrokom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ Nahnevaný pán odovzdáva nemilosrdného otroka do rúk väzenských dozorcov, kým celý dlh nesplatí. Ježiš končí svoje rozprávanie slovami: „Rovnako bude môj nebeský Otec zaobchádzať s vami, ak nebudete každý zo srdca odpúšťať svojmu bratovi.“ (Matúš 18:32–35)

To je naozaj pôsobivé poučenie o dôležitosti odpúšťania. Boh nám odpustil veľký dlh v podobe hriechu. V porovnaní s tým je akýkoľvek priestupok, ktorého sa dopustí kresťanský brat voči nám, malý. A Jehova nám odpúšťa tisíce ráz, nielen raz. Nemôžeme teda aj my odpustiť nášmu bratovi viackrát, hoci máme oprávnený dôvod na sťažnosť? Ako učil Ježiš v Kázni na vrchu, Boh nám odpustí naše dlhy, ak „aj my odpúšťame svojim dlžníkom“. (Matúš 6:12)