Verný správca

Ježiš práve vysvetlil, že v nebeskom Kráľovstve získa miesto iba „malé stádo“. (Lukáš 12:32) No túto úžasnú odmenu nezíska len tak hocikto. V ďalších slovách pripomína, že ak sa má niekto stať súčasťou Kráľovstva, musí mať správny postoj.

V súvislosti s tým Ježiš učeníkov nabáda, aby boli stále pripravení na jeho návrat. Hovorí: „Buďte pripravení a svoje lampy majte rozsvietené. Buďte ako ľudia, ktorí čakajú na svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Šťastní sú tí otroci, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť!“ (Lukáš 12:35–37)

Učeníci si určite vedia predstaviť, čo tým chce Ježiš znázorniť. Sluhovia, o ktorých hovorí, sú pripravení na návrat svojho pána. Ježiš pokračuje: „Ak [pán] príde počas druhej hliadky [v čase od deviatej večer do polnoci] alebo počas tretej [v čase od polnoci do tretej ráno] a nájde ich pripravených, budú šťastní!“ (Lukáš 12:38)

V týchto slovách ide o niečo viac ako len o pripomienku, že treba byť usilovným sluhom či pracovníkom. Vidíme to z toho, že v tomto podobenstve ďalej vystupuje sám Ježiš ako Syn človeka. Učeníkom hovorí: „Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, keď to nebudete považovať za pravdepodobné.“ (Lukáš 12:40) Ježiš teda príde niekedy v budúcnosti a chce, aby jeho nasledovníci – najmä tí, ktorí patria k „malému stádu“ – boli na to pripravení.

Peter sa chce uistiť, že Ježišovi dobre rozumie, a preto sa ho pýta: „Pane, hovoríš toto podobenstvo iba nám alebo všetkým?“ Ježiš mu neodpovie priamo, ale ďalším podobenstvom: „Kto je ten verný a rozvážny správca, ktorého jeho pán ustanoví nad svojím služobníctvom, aby im dával ich prídel jedla v pravý čas? Ten otrok bude šťastný, ak jeho pán pri svojom príchode zistí, že to robí! Uisťujem vás, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom.“ (Lukáš 12:41–44)

V predošlom podobenstve je „pánom“ očividne Ježiš, Syn človeka. „Verným správcom“ sú teda logicky tí, ktorí patria k „malému stádu“ a ktorí dostanú Kráľovstvo. (Lukáš 12:32) Ježiš tu hovorí, že niektorí členovia tejto skupiny budú živiť „služobníctvo“, čiže dávať im „prídel jedla v pravý čas“. Teda Peter i ďalší učeníci, ktorých Ježiš vyučuje a duchovne sýti, môžu z toho vyvodiť, že v budúcnosti nastane obdobie, keď príde Syn človeka. A v tomto období bude prebiehať organizované sýtenie Ježišových nasledovníkov, čiže Pánovho „služobníctva“.

Teraz Ježiš ešte iným spôsobom pripomína, prečo musia jeho učeníci zostať bdelí a dávať pozor na svoj postoj. Hrozí totiž, že by mohli poľaviť, zľahostajnieť a neskôr dokonca začať odporovať svojim bratom a sestrám: „Ale keby si ten otrok v duchu povedal: ‚Môj pán neprichádza,‘ a začal by biť sluhov a slúžky a jesť a piť a opíjať sa, jeho pán príde v deň, keď to nebude čakať, a v hodinu, o ktorej nevie, čo najprísnejšie ho potrestá a určí mu miesto medzi nevernými.“ (Lukáš 12:45, 46)

Ježiš hovorí, že prišiel „na zemi zapáliť oheň“. A to aj urobil, keď vyvolal otázky, ktoré spôsobujú ohnivé diskusie a povedú k tomu, že falošné učenia a tradície zhoria do tla. To rozdeľuje dokonca aj tých, ktorí by mali byť zajedno, teda rodinu: „Postaví sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“ (Lukáš 12:49, 53)

Tieto slová boli určené najmä Ježišovým učeníkom. Teraz sa Ježiš obracia k zástupom ľudí. Väčšina z nich tvrdohlavo odmieta uznať dôkazy toho, že je Mesiáš, a tak im hovorí: „Keď vidíte, že sa na západe objavil mrak, hneď hovoríte: ‚Bude búrka,‘ a aj sa tak stane. A keď fúka južný vietor, hovoríte: ‚Prídu horúčavy,‘ a naozaj prídu. Pokrytci, vzhľad zeme a oblohy viete posúdiť. Tak prečo neviete rozoznať význam týchto čias?“ (Lukáš 12:54–56) Títo ľudia zjavne nie sú pripravení prijať Mesiáša.