„Všetko robte na Božiu slávu“

AKO Jehovovi služobníci máme povinnosť odzrkadľovať Jehovovu slávu vo všetkom, čo hovoríme a robíme. Apoštol Pavol vyjadril túto dôležitú zásadu: „Či jete, alebo pijete, alebo robíte čokoľvek iné, všetko robte na Božiu slávu.“ (1. Kor. 10:31) To okrem iného znamená dodržiavať spravodlivé normy, ktoré odzrkadľujú Jehovovu dokonalú osobnosť. (Kol. 3:10) Keďže sme svätý ľud, musíme napodobňovať Boha. (Ef. 5:1, 2)

² Peter na to kresťanom poukázal, keď napísal: „Buďte ako poslušné deti a už sa nedajte formovať túžbami, ktoré vás ovládali predtým, keď ste boli v nevedomosti, ale vo všetkom svojom konaní buďte svätí, tak ako je svätý ten, ktorý vás povolal. Je totiž napísané: ‚Buďte svätí, lebo ja som svätý.‘“ (1. Petra 1:14–16) Od celého kresťanského zboru sa tak ako od starovekého Izraela očakáva svätosť. To znamená, že kresťania majú zostať nepoškvrnení, neskazení hriechom a duchom tohto sveta. Tak sú oddelení pre svätú službu. (2. Mojž. 20:5)

³ Svätosť sa udržiava poslušnosťou Jehovovým zákonom a zásadám, ktoré sú jasne stanovené vo Svätom Písme. (2. Tim. 3:16) Vďaka štúdiu Biblie sme spoznali Jehovu i jeho spôsob konania a zamilovali sme si ho. Počas štúdia sme sa presvedčili, že je potrebné hľadať najprv Božie Kráľovstvo a urobiť konanie Jehovovej vôle najdôležitejšou vecou v našom živote. (Mat. 6:33; Rim. 12:2) To si od nás vyžadovalo obliecť si novú osobnosť. (Ef. 4:22–24)

DUCHOVNÁ A MRAVNÁ ČISTOTA

⁴ Dodržiavať Jehovove spravodlivé normy nie je vždy ľahké. Náš nepriateľ, Satan Diabol, sa nás snaží odviesť od pravdy. Problémy nám niekedy spôsobujú aj naše hriešne sklony a vplyv tohto zlého sveta. Aby sme mohli žiť v súlade s tým, že sme zasvätení Bohu, musíme viesť duchovný boj. Písmo nám hovorí, že by sme sa nemali čudovať, keď sa stretávame s odporom alebo so skúškami. Za to, že robíme, čo je správne, budeme trpieť. (2. Tim. 3:12) Keď prežívame skúšky, môžeme byť šťastní, lebo vieme, že sú dôkazom toho, že konáme Božiu vôľu. (1. Petra 3:14–16; 4:12, 14–16)

⁵ Hoci bol Ježiš dokonalý, naučil sa poslušnosti z toho, čo vytrpel. Nikdy nepodľahol Satanovým pokušeniam ani nezatúžil po svetskej sláve. (Mat. 4:1–11; Ján 6:15) Nikdy ani nepomyslel na to, že by urobil nejaký kompromis. Zostal verný Jehovovi a držal sa jeho spravodlivých noriem, aj keď ho za to svet nenávidel. Krátko pred smrťou upozornil učeníkov, že svet bude nenávidieť aj ich. Odvtedy jeho nasledovníci zažívajú súženie, no sú odvážni, lebo vedia, že Boží Syn zvíťazil nad svetom. (Ján 15:19; 16:33; 17:16)

⁶ Aby sme neboli časťou sveta, musíme sa riadiť Jehovovými spravodlivými normami tak ako náš Pán, Ježiš. Okrem toho, že sa nechceme zapletať do politických a sociálnych konfliktov tohto sveta, musíme odolávať aj jeho morálne skazenému ovzdušiu. Berieme vážne radu z listu Jakuba 1:21: „Zbavte sa všetkej nečistoty a akýchkoľvek pozostatkov zla a s pokorou prijmite slovo, ktoré sa do vás vštepuje a môže vás zachrániť.“ Prostredníctvom štúdia a zhromaždení prijímame vštepovanie slova pravdy do mysle a srdca a to nám pomáha, aby sme ani nezačali túžiť po veciach, ktoré ponúka svet. Učeník Jakub napísal: „Neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvo s Bohom? Kto teda chce byť priateľom sveta, stáva sa nepriateľom Boha.“ (Jak. 4:4) Preto nás Biblia dôrazne nabáda, aby sme sa držali Jehovových spravodlivých noriem a zostali oddelení od sveta.

⁷ Božie Slovo nás varuje pred hanebným a nemravným konaním. Hovorí: „Nemravnosť, akúkoľvek nečistotu či chamtivosť ani nespomínajte medzi sebou, lebo také niečo medzi Božími služobníkmi nemá miesto.“ (Ef. 5:3) Preto nesmieme premýšľať o tom, čo je nemravné a hanebné, a určite sa o tom nechceme ani rozprávať. Tak dokazujeme, že sa chceme pridržiavať Jehovových čistých a spravodlivých noriem mravnosti.

TELESNÁ ČISTOTA

⁸ Kresťania považujú popri duchovnej a mravnej čistote za dôležitú aj telesnú čistotu. V starovekom Izraeli svätý Boh, Jehova, vyžadoval, aby bola v tábore udržiavaná čistota. Aj my musíme byť čistí, aby Jehova na nás „nevidel nič nevhodné“. (5. Mojž. 23:14)

⁹ Svätosť a telesná čistota sú v Biblii úzko spojené. Napríklad Pavol napísal: „Milovaní, keď teda máme tieto sľuby, očistime sa od všetkého, čo poškvrňuje telo i ducha, a pretože sa bojíme Boha, zdokonaľujme svoju svätosť.“ (2. Kor. 7:1) Preto by kresťania mali udržiavať telesnú čistotu tým, že sa budú pravidelne kúpať a prať si oblečenie. Hoci podmienky v jednotlivých krajinách sa líšia, obyčajne si môžeme zaobstarať dostatok mydla a vody na to, aby sme my aj naše deti boli telesne čistí.

¹⁰ Vďaka našej zvestovateľskej činnosti sme vo svojom okolí väčšinou dobre známi. Poriadok a čistota našich príbytkov je pre našich susedov dobrým svedectvom a mala by ležať na srdci každému členovi rodiny. Hlavy rodín by mali venovať mimoriadnu pozornosť tomu, v akom stave je ich dom a jeho okolie, lebo si uvedomujú, že keď majú upravený dvor a udržiavaný dom, môže to robiť dobrý dojem na iných. Keď sa okrem toho v duchovnom ohľade dobre starajú o svoju rodinu, je to dôkaz, že ju dobre vedú. (1. Tim. 3:4, 12) Aj sestry sa majú starať o čistotu a poriadok, najmä vnútri domu. (Tít. 2:4, 5) Dobre vychované deti sa aj samy snažia byť upravené a čisté a udržiavajú si poriadok aj vo svojej izbe. Tak si členovia rodiny osvojujú dobré návyky, ktoré im budú užitočné aj v novom svete pod vládou Božieho Kráľovstva.

¹¹ Mnohí Jehovovi služobníci dnes chodia na zhromaždenia autom. V niektorých oblastiach je auto nevyhnutné aj pre zvestovateľskú službu. Malo by byť čisté a v dobrom technickom stave. Náš domov i naše auto by mali svedčiť o tom, že patríme do Jehovovho čistého a svätého ľudu. Tá istá zásada platí, aj pokiaľ ide o Bibliu a tašku, ktoré nosíme do služby.

¹² Naše oblečenie a celková úprava zovňajšku by mali byť v súlade s biblickými zásadami. Pred nejakého významného človeka by sme nepredstúpili v nedbalom alebo príliš neformálnom oblečení. O čo viac by nám na našom zovňajšku malo záležať, keď reprezentujeme Jehovu vo zvestovateľskej službe či na pódiu! Úprava zovňajšku a štýl nášho oblečenia môže mať vplyv na to, ako sa iní pozerajú na uctievanie Jehovu. Určite by nebolo vhodné upravovať sa neskromne, necudne či bez ohľadu na pocity iných. (Mich. 6:8; 1. Kor. 10:31–33; 1. Tim. 2:9, 10) Teda keď sa pripravujeme do služby, na zborové zhromaždenia či na krajské alebo regionálne zjazdy, mali by sme pamätať na to, čo hovorí Biblia o telesnej čistote a skromnej a cudnej úprave zovňajšku. Chceme Jehovovi vždy robiť česť a oslavovať ho.

¹³ To isté platí, aj keď ideme na návštevu svetového ústredia alebo pobočky Jehovových svedkov. Pamätaj, že slovo Bétel znamená „Boží dom“. Preto by sme sa mali obliecť tak ako na zhromaždenie v sále Kráľovstva a rovnako by sme sa mali aj správať.

¹⁴ Vhodne oblečení a upravení by sme mali byť aj vo voľnom čase. Mali by sme sa zamyslieť: „Nehanbil by som sa v takomto oblečení neformálne vydať svedectvo?“

VHODNÉ VOĽNOČASOVÉ AKTIVITY A ZÁBAVA

¹⁵ Pre zdravý a vyrovnaný život potrebujeme aj odpočinok a voľnočasové aktivity. Ježiš raz pozval svojich učeníkov, aby s ním išli na opustené miesto a trocha si oddýchli. (Mar. 6:31) Odpočinok, ako aj vhodné voľnočasové aktivity či zábava sú príjemnou zmenou činnosti. Osviežia nás a môžeme sa ďalej venovať našej bežnej práci.

¹⁶ Keďže dnes je toľko rôznych voľnočasových aktivít, kresťania by si z nich mali vyberať a prejavovať pri tom múdrosť od Boha. Hoci rozptýlenie má v našom živote svoje miesto, nie je to to najdôležitejšie. Biblia nás varuje, že „v posledných dňoch“ budú ľudia „milovať pôžitky, a nie Boha“. (2. Tim. 3:1, 4) Väčšina toho, čím dnes ľudia trávia voľný čas a čím sa zabávajú, je pre tých, ktorí sa chcú držať Jehovových spravodlivých noriem, neprijateľná.

¹⁷ Raní kresťania museli odolávať nezdravému prostrediu vtedajšieho sveta zameraného na pôžitky. V rímskych arénach sa diváci zabávali sledovaním utrpenia iných. Súčasťou divadelných predstavení, na ktorých sa zabávali davy, bolo násilie, krviprelievanie a nemravnosť, no raní kresťania sa takým veciam vyhýbali. Veľká časť dnešnej zábavy je podobná a uspokojuje tie najnižšie ľudské pudy. Musíme „si dávať veľký pozor“ na to, ako sa správame, a vyhýbať sa zábave, ktorá by nás morálne degradovala. (Ef. 5:15, 16; Žalm 11:5) A aj keď niektorý druh zábavy nemusí byť sám osebe nevhodný, môže sa odohrávať v neprijateľnej atmosfére. (1. Petra 4:1–4)

¹⁸ Existujú aj vhodné formy voľnočasových aktivít a zábavy, z ktorých sa kresťan môže tešiť. Mnohým pri výbere pomáhajú biblické rady a vyrovnané návrhy z našich publikácií.

¹⁹ Kresťania sa môžu stretávať pri rôznych príležitostiach. Niekoľko rodín sa môže stretnúť na návšteve. Alebo bratia a sestry dostanú pozvanie na svadobnú hostinu či podobné spoločenské podujatie. (Ján 2:2) Hostitelia by mali cítiť osobnú zodpovednosť za to, čo sa tam bude diať. Je jasné, že pri veľkých stretnutiach je namieste opatrnosť. Uvoľnená atmosféra na takých stretnutiach už viedla k tomu, že niektorí prekročili hranice dobrého kresťanského správania – prekročili mieru v jedení a pití alebo sa dopustili ešte závažnejšieho previnenia. Vzhľadom na to si rozvážni kresťania uvedomujú, že je múdre obmedziť veľkosť i trvanie takých stretnutí. Ak sa budú podávať alkoholické nápoje, mali by sa piť s mierou. (Fil. 4:5) Keď je účelom stretnutia duchovne sa povzbudiť a občerstviť, jedenie a pitie nebude to najdôležitejšie.

²⁰ Je dobré byť pohostinný. (1. Petra 4:9) Keď pozývame k sebe iných kresťanov na obed alebo na malé občerstvenie, aby sme si oddýchli a porozprávali sa, chceme pamätať na tých, ktorí sú nejako znevýhodnení. (Luk. 14:12–14) Ak sme pri takých príležitostiach hosťami, mali by sme sa správať v súlade s radou v Markovi 12:31. Za láskavosť, ktorú nám iní preukázali, je vždy dobré vyjadriť vďaku.

²¹ Kresťania sa tešia zo štedrých darov od Boha i z toho, že môžu „jesť a piť a tešiť sa zo všetkej svojej práce“. (Kaz. 3:12, 13) Keď všetko robíme na Božiu slávu, hostitelia i hostia budú môcť spomínať na spoločenské stretnutia s dobrým pocitom, že sa duchovne občerstvili.

ŠKOLSKÉ ČINNOSTI

²² Deti Jehovových svedkov chodia do školy, aby nadobudli nevyhnutné svetské vzdelanie. Chcú sa naučiť dobre čítať a písať. Aj iné predmety, ktoré sa vyučujú v škole, im môžu byť užitočné, lebo im môžu pomôcť dosahovať duchovné ciele. Deti by mali počas rokov, keď chodia do školy, „pamätať na svojho Vznešeného Stvoriteľa“ tým, že budú klásť duchovné veci na prvé miesto. (Kaz. 12:1)

²³ Ak si mladý kresťan a chodíš do školy, daj si pozor, aby si s mladými zo sveta netrávil viac času, ako je nutné. (2. Tim. 3:1, 2) Keďže Jehova nám poskytuje potrebnú pomoc, je veľa toho, čo môžeš urobiť, aby si odolal svetským vplyvom. (Žalm 23:4; 91:1, 2) Preto na svoju ochranu využívaj všetko, čo ti Jehova dáva. (Žalm 23:5)

²⁴ Väčšina mladých svedkov sa nezapája do mimoškolských činností, lebo chcú zostať oddelení od sveta. Spolužiaci a učitelia to možno nechápu a nepáči sa im to. No dôležitejšie je páčiť sa Bohu. Preto používaj svoje biblicky školené svedomie a buď rozhodnutý nezapojiť sa do aktivít, ktoré sa vyznačujú súťaživosťou a nacionalizmom. (Gal. 5:19, 26) Keď budeš počúvať biblické rady svojich kresťanských rodičov a priateliť sa s ľuďmi v zbore, budeš mať silu držať sa Jehovových spravodlivých noriem.

PRÁCA A SVETSKÁ SPOLOČNOSŤ

²⁵ Hlavy rodín majú biblickú povinnosť hmotne sa starať o svoju rodinu. (1. Tim. 5:8) No Boží služobníci si uvedomujú, že ich svetská práca je v porovnaní so záujmami Kráľovstva druhoradá. (Mat. 6:33; Rim. 11:13) Keď sú oddaní Bohu a sú spokojní s tým, že majú „čo jesť a čo si obliecť“, netrápia ich prílišné starosti a nezotročuje ich hmotárstvo. (1. Tim. 6:6–10)

²⁶ Všetci zasvätení kresťania, ktorí majú svetskú prácu, by mali pamätať na biblické zásady. Čestne si na seba zarobiť znamená, že sa odmietame zapojiť do praktík, ktoré sú v rozpore s Božími zákonmi alebo so zákonmi krajiny. (Rim. 13:1, 2; 1. Kor. 6:9, 10) Pamätáme tiež na nebezpečenstvo zlej spoločnosti. Ako Kristovi vojaci sa nezapájame do obchodných činností, ktorými by sme porušili biblické normy či kresťanskú neutralitu alebo ktorými by sme ohrozili svoju duchovnosť. (Iz. 2:4; 2. Tim. 2:4) A nemáme ani nič spoločné s náboženským nepriateľom Boha Jehovu – s „Veľkým Babylonom“. (Zjav. 18:2, 4; 2. Kor. 6:14–17)

²⁷ Ak sa držíme Božích spravodlivých noriem, nevyužívame naše zhromaždenia a zjazdy na podporu obchodných či iných osobných záujmov. Prichádzame na ne, aby sme uctievali Jehovu. Sýtime sa tam pri jeho duchovnom stole a tešíme sa zo vzájomného povzbudenia. (Rim. 1:11, 12; Hebr. 10:24, 25) V našich rozhovoroch by sme sa mali sústreďovať na duchovné veci.

KRESŤANSKÁ JEDNOTA

²⁸ K Jehovovým spravodlivým normám patrí aj to, aby sa jeho služobníci snažili „zostať spojení zväzkom pokoja“ a tak zachovávali „jednotu, ktorú... získali prostredníctvom ducha“. (Ef. 4:1–3) Boží služobníci nehľadajú vlastné výhody, ale snažia sa robiť to, čo je dobré pre ostatných. (1. Tes. 5:15) Taký postoj nepochybne vidíš aj medzi spolukresťanmi vo svojom zbore. Všetci – bez ohľadu na rasu, národnosť, sociálne či ekonomické postavenie alebo vzdelanie – sa riadime rovnakými spravodlivými normami. Túto mimoriadnu črtu Jehovovho ľudu si všímajú aj ľudia mimo zboru. (1. Petra 2:12)

²⁹ Základ jednoty zdôraznil ďalej apoštol Pavol týmito slovami: „Je jedno telo a jeden duch, tak ako je jedna nádej, ku ktorej ste boli povolaní. Je jeden Pán, jedna viera, jeden krst, jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými a pôsobí cez všetkých a vo všetkých.“ (Ef. 4:4–6) To znamená, že je potrebné, aby sme jednotne chápali základné i hlbšie biblické náuky a uznávali Jehovovu zvrchovanosť. Jehova dal svojmu ľudu čistý jazyk pravdy a tým nám umožnil slúžiť mu plece pri pleci. (Sof. 3:9)

³⁰ Jednota a pokoj kresťanského zboru je zdrojom osvieženia pre všetkých, ktorí uctievajú Jehovu. Zažívame splnenie Jehovovho sľubu: „Zjednotím ich ako ovce v ohrade.“ (Mich. 2:12) Tento pokoj a jednotu chceme udržiavať tým, že poslúchame Jehovove spravodlivé normy.

³¹ Šťastní sú tí, ktorých Jehova prijal do svojho čistého zboru! Česť niesť Jehovovo meno stojí za akúkoľvek obeť, ktorú azda musíme priniesť. Snažíme sa udržiavať si drahocenný vzťah s Jehovom a zároveň sa usilovne držíme jeho spravodlivých noriem a odporúčame ich aj iným. (2. Kor. 3:18)