3. OTÁZKA
Ako môžem vychádzať s rodičmi?
ČO BY SI UROBIL TY?
Predstav si takúto situáciu: Je streda večer. Sedemnásťročný David práve dorobil všetko, čo mal, a teší sa, že si konečne trochu oddýchne. Zapne televízor a usadí sa vo svojom obľúbenom kresle.
Vtom sa však ako naschvál vo dverách zjaví otec. A netvári sa práve nadšene.
„David! Prečo zabíjaš čas pred televízorom? Nemal si náhodou pomáhať bratovi s domácimi úlohami? Nikdy neurobíš, čo ti poviem!“
„No, už je to tu zase,“ zamrmle David tak, aby ho otec počul.
„Čo si to povedal, mladý muž?“ opýta sa otec podráždene.
„Ále, nič,“ povzdychne si David a prevráti oči.
Teraz je už otec naozaj nahnevaný. „Takýto tón si vyprosím!“ povie prísne.
Keby si bol na Davidovom mieste, ako by si mohol predísť tejto hádke?
NAJSKÔR SA ZAMYSLI!
Komunikácia s rodičmi je v určitých ohľadoch ako jazda autom. Keď narazíš na prekážku, nevzdáš to, ale pohľadáš inú cestu.
NAPRÍKLAD:
„Je pre mňa ťažké rozprávať sa s otcom,“ hovorí Lea. „Niekedy mu niečo hovorím a zrazu povie: ‚Prepáč, čo si hovorila?‘“
LEA MÁ NAJMENEJ TRI MOŽNOSTI.
Rozkričať sa na otca.
Lea sa rozkričí: „No tak! Toto je dôležité! Počúvaj ma!“
Prestať sa s otcom rozprávať.
Lea sa prestane snažiť rozprávať s otcom o svojich problémoch.
Počkať na vhodnejšiu príležitosť a porozprávať sa o probléme znova.
Lea sa porozpráva s otcom neskôr osobne alebo mu svoj problém opíše v liste.
Ktorú možnosť by si jej odporučil ty?
POUVAŽUJ: Lein otec rozmýšľa nad niečím iným, a tak si neuvedomuje, že Leu niečo trápi. Preto ak si Lea vyberie možnosť A, otcovi sa bude zdať, že začala kričať z ničoho nič. Zrejme to nepovedie k tomu, žeby ju pozornejšie počúval, a z jej strany by to bol prejav neúcty. (Efezanom 6:2) Teda táto možnosť neprinesie úžitok nikomu.
Nemusíš dovoliť, aby ťa prekážka zastavila, môžeš pohľadať inú cestu — podobne si môžeš nájsť aj cestu k rodičom
Hoci vybrať si možnosť B by bolo najľahšie, nie je to aj najmúdrejšie. Prečo? Lebo ak má Lea úspešne zvládať svoje problémy, potrebuje sa s otcom rozprávať. A ak jej má pomôcť, musí vedieť, čo práve prežíva. Mlčaním by nič nedosiahla.
Keď si však Lea vyberie možnosť C, nenechá sa prekážkou zastaviť, ale pokúsi sa o svojom probléme porozprávať s otcom inokedy. A pokiaľ sa rozhodne napísať mu list, možno sa jej uľaví hneď.
Napísanie listu jej tiež môže pomôcť sformulovať, čo presne chce povedať. Otec sa z listu dozvie, čo sa mu snažila povedať, a to mu môže pomôcť lepšie pochopiť, čo ju ťaží. Teda možnosť C pomôže tak Lei, ako aj jej otcovi. Či sa už Lea rozhodne pre osobný rozhovor, alebo pre list, táto možnosť je v súlade s biblickým nabádaním, aby sme sa „usilovali o to, čo slúži pokoju“. (Rimanom 14:19)
Aké možnosti by Lea ešte mohla mať?
Skús vymyslieť aspoň jednu. Potom porozmýšľaj, k čomu by to asi viedlo.
VYJADRUJ SA TAK, ABY ŤA POCHOPILI SPRÁVNE
Pamätaj, že to, čo povieš, a to, čo z toho rodičia pochopia, nemusí byť vždy to isté.
NAPRÍKLAD:
Rodičom sa zdá, že máš zlú náladu, a tak sa ťa spýtajú prečo. Ty im povieš: „Nechcem o tom hovoriť.“
Ale oni to môžu pochopiť ako: „Nedôverujem vám natoľko, aby som sa vám zveril. Porozprávam sa o tom so svojimi kamarátmi, nie s vami.“
Predstav si, že stojíš pred nejakým náročným problémom a tvoji rodičia ti chcú pomôcť. No ty povieš: „Nerobte si starosti. To zvládnem aj sám.“
Ako to môžu pochopiť rodičia?
Čo by bolo lepšie povedať?