Codex Bezae — jedinečný rukopis

THÉODORE DE BÈZE, uznávaný francúzsky znalec Kresťanských gréckych písiem, bol blízkym spolupracovníkom a nástupcom protestantského reformátora Jána Kalvína. Beza, čo je jeho známejšie meno, objavil v roku 1562 nevšedný starý rukopis. Tvrdil, že ho dostal z kláštora „svätého“ Irenaea v Lyone vo Francúzsku, keď mesto vydrancovali hugenoti. Nevie sa, kde tento rukopis vznikol, ale najpravdepodobnejšie pochádza z Egypta alebo z niektorej inej krajiny severnej Afriky.

Kódex má veľkosť 25x20 centimetrov a všeobecne sa uznáva, že pochádza z piateho storočia n. l., z doby o niečo neskoršej ako rukopisy Sinajský, Vatikánsky a Alexandrijský. Pozostáva zo 406 listov a obsahuje len štyri evanjeliá a Skutky apoštolov (s niekoľkými medzerami). Ale Bezov kódex možno pôvodne obsahoval aj ďalšie listy, pretože je v ňom zlomok Tretieho listu Jána. Evanjeliá Matúša a Jána sú pred evanjeliami Lukáša a Marka.

Rukopis je raným príkladom dvojjazyčného textu; na ľavej strane má grécky a na pravej strane latinský text. Je to pravdepodobne kópia papyrusu s raným textom a podobá sa niektorým iným papyrusom z tretieho alebo štvrtého storočia, ktoré sú známe ako P²⁹, P³⁸ a P⁴⁸.

Bezov kódex je písaný veľkými úhľadnými unciálami (veľkými písmenami), avšak text nepostupuje súvisle od jedného okraja po druhý. Riadky majú nepravidelnú dĺžku, aby koniec každého riadku naznačoval prestávku v čítaní. Ale je zaujímavé, že latinský text je písaný v štýle gréckeho písma a text je v mnohých prípadoch prispôsobený gréckemu zneniu. Naproti tomu grécky text je úplne charakteristický a bol opravovaný mnohými rukami ako aj pôvodným odpisovačom.

Bezov kódex má oficiálne označenie „D“. Veľmi sa odlišuje od všetkých ostatných významných rukopisov a je od nich nezávislý. Poznámky pod čiarou v Preklade nového sveta Svätých písiem ukazujú, že tento kódex niekedy súhlasí s rukopisom Sinajským, Vatikánskym, Alexandrijským a niekedy s nimi nesúhlasí. Veľká hodnota tohto kódexu je skôr v tom, že potvrdzuje iné dôležité rukopisy, než v jeho zvláštnostiach v podobe vynechaní a doplnkov. — Pozri poznámky pod čiarou v Preklade nového sveta Svätých písiem — Biblia s odkazmi v Matúšovi 23:14; 24:36; 27:49; v Markovi 7:16; 9:44, 46; 11:26; v Lukášovi 15:21; v Jánovi 5:4.

Hoci v niektorých prípadoch má Bezov kódex nezvyčajné znenie a varianty, je ďalším znamenitým dokladom zachovania Biblie až do našich čias.

[Pramene ilustrácií na strane 24]

Hore: S dovolením akademického senátu Univerzitnej knižnice v Cambridge

Vľavo: S láskavým dovolením správy Britského múzea