Otázky čitateľov
◼ Mali by sme z Matúša 7:13, 14 a z Lukáša 13:24 usudzovať, že aj po vzkriesení väčšina ľudí zavrhne pravé uctievanie?
Tieto verše takýto záver nepodporujú. Vzťahujú sa skôr na získanie večného života v nebeskom kráľovstve.
Ježišove slová v Matúšovi 7:13, 14 patria do Kázne na vrchu. Povedal: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká a priestranná je cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“
Mnohé slová, ktoré Ježiš povedal pri tejto príležitosti, sa vzťahovali na nebeské kráľovstvo. Začal napríklad takto: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, lebo im patrí nebeské kráľovstvo.“ Povedal, že tí, ktorí majú čisté srdce, „uvidia Boha“ a že „nebeské kráľovstvo“ patrí tým, ktorí sú „prenasledovaní pre spravodlivosť“. (Matúš 5:3, 8, 10) Neskôr v tej istej reči Ježiš hovoril o širokej ceste, vedúcej do zničenia a o úzkej ceste vedúcej do života. „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ — Matúš 7:13, 14, 21.
Význam Lukáša 13:24 je podobný, ako to vyplýva zo súvisu. Ježiš povedal dve podobenstvá o „Božom kráľovstve“. Neskôr sa ho spýtali: „Pane, je málo tých, ktorí sú zachránení?“ Ježiš odpovedal: „Veľmi sa namáhajte vojsť úzkymi dverami, lebo vám hovorím, mnohí budú hľadať, aby vošli, ale nebudú môcť.“ Výraz „mnohí“ sa vzťahuje na tých, ktorí budú prosiť, aby ich pustili, keď budú dvere zavreté a zamknuté. Boli to „činitelia nespravodlivosti“, ktorí neboli spôsobilí na to, aby boli s ‚Abrahámom, Izákom a Jakobom a všetkými prorokmi v Božom kráľovstve‘. „Mnohí“ si kedysi mysleli, že budú prví „v Božom kráľovstve“, ale v skutočnosti budú poslední, čo zrejme znamená, že tam nebudú vôbec. — Lukáš 13:18–30.
Zo súvislosti vidno, že Ježiš hovorí o vstupe do nebeského kráľovstva. Vtedajší židovskí vodcovia sa už dlho tešili z výsadného postavenia, v ktorom mali prístup k Božiemu slovu. Mysleli si, že sú duchovne bohatí a v Božích očiach spravodliví na rozdiel od jednoduchých ľudí, ktorými pohŕdali. (Ján 9:24–34) Ale Ježiš povedal, že vyberači daní a neviestky, teda tí, ktorí prijali jeho posolstvo a robili pokánie, môžu mať Božie schválenie. — Porovnaj Matúša 21:23–32; Lukáša 16:14–31.
Jednoduchí ľudia, ktorí sa stali Ježišovými učeníkmi, mali byť prijatí za duchovných synov, keď sa na Letnice roku 33 n. l. otvorila možnosť nebeského povolania. (Hebrejom 10:19, 20) Hoci Ježiša počuli obrovské zástupy, tých, ktorí ho prijali a neskôr získali nebeskú nádej, bolo málo. Ale malé stádo splodené duchom, ktoré dostalo túto odmenu, sa môže porovnať s Jakobom, ktorý spočíva pri stole v nebi s Jehovom (väčším Abrahámom) a s jeho Synom (ktorého znázorňuje Izák). To iste stálo za veľkú námahu, ale väčšina tých, ktorí počuli Ježiša, sa veľmi nenamáhala.
Zo súvisu v oboch prípadoch vidíme, že Ježišove slová (o tom, že na úzkej ceste vedúcej do života bude len málo ľudí a že len málo ich bude zachránených) sa vzťahovali predovšetkým na získanie Božieho schválenia v čase, keď Boh predkladal nádej na nebeský život. Pomerne málo ľudí, ktorí počuli posolstvo pravdy a naučili sa čo bolo treba, konalo správne a dokázalo svoju vernosť. — Matúš 22:14; 24:13; Ján 6:60–66.
Je zaujímavé, že aj dnes, keď máme celú Bibliu a vo veľkom rozsahu sa spĺňajú Božie proroctvá o posledných dňoch, pomerne málo ľudí správne prijíma kresťanské posolstvo a vytrváva v službe Jehovovi. To zodpovedá Ježišovmu podobenstvu o rôznych pôdach. Povedal, že niektorí počujú „slovo o kráľovstve“, ale satan uchváti to, čo bolo zasiate. Iní prijmú slovo s radosťou, ale po čase v súžení a prenasledovaní zlyhajú. Ďalší sú neplodní, lebo podľahli „úzkostlivej starosti tohto systému vecí a podvodnej moci bohatstva“. — Matúš 13:18–23.
Môžeme si byť istí, že keď počas súdu budú vzkriesené milióny ľudí, bude sa situácia veľmi odlišovať. Satan nebude v tom čase na slobode a nebude môcť uchvátiť semeno pravdy, zasiate do ich sŕdc. Nebudú musieť zažiť prenasledovanie ani úzkostlivé starosti terajšieho svetového usporiadania. Budú sa učiť v spravodlivom prostredí, obklopení zázračným Božím dielom, ku ktorému bude patriť vzkriesenie mŕtvych a uzdravenie národov. Pripusťme, že niektorí nebudú správne konať ani vtedy. (Porovnaj Jána 11:45–53.) Môžeme predpokladať, že väčšina zmysel týchto slov pochopí, bude konať správne a bude zachránená.