Konečné riešenie všestrannej spornej otázky
„Sám Jehova po tvojej pravici istotne rozbije kráľov v deň svojho hnevu.“ — ŽALM 110:5.
1, 2. Aká udalosť v roku 70. n. l. mohla spochybniť všestrannú zvrchovanosť Boha Jehovu, ale na koho sa už vtedy obrátila priazeň?
VŠESTRANNÁ zvrchovanosť stvoriteľa neba i zeme je prvoradou spornou otázkou, ktorá bola predložená ľuďom aj anjelom. Zakrátko sa táto sporná otázka vyrieši raz navždy. Ale Jehovovi nepriatelia stále napadali jeho zvrchovanosť. Zničenie mesta Jeruzalem aj s jeho chrámom zasväteným Jehovovi v roku 70 n. l. mohlo spochybniť všestrannosť stvoriteľovej zvrchovanosti. Ale napriek tomu jestvoval dobrý dôvod, prečo vtedy Jehova nechcel byť Bohom bojovníkom na úžitok telesného Izraela.
2 Aký to bol dôvod? Už vtedy Boh obrátil pozornosť na nový národ, duchovný izrael, „Boží izrael“, ako apoštol Pavol nazýva zbor Ježiša Krista. (Galaťanom 6:16) Napriek tomu však počas celej kresťanskej éry Jehova nebojoval za duchovný izrael ako Boh bojovník tak, ako bojoval za prirodzený Izrael pod mojžišovskou zmluvou Zákona. Dokonca dovolil, aby rímski vojaci na podnet Židov usmrtili Ježiša Krista na mučeníckom kole na Kalvárii. To sa stalo 37 rokov pred druhým zničením Jeruzalema Rimanmi v roku 70 n. l.
3, 4. Ako sa Boh prejavoval ako bojovník od Mojžišovej doby po kráľa Ezechiáša? Ale čo platí v prípade duchovných izraelčanov o jeho boji a ich boji?
3 Od času proroka Mojžiša až po vládu jeruzalemského kráľa Ezechiáša Boh Jehova zázračne bojoval za izraelský národ a Izraelčania bojovali pod jeho vedením smrtiacimi zbraňami. (5. Mojžišova 1:30; 3:22; 20:3, 4; Jozua 10:42) Ale v prípade duchovného izraela to tak nie je. Od smrti Ježiša Krista v Jeruzaleme počas celého nášho letopočtu Boh bojovník nebojoval za Boží izrael telesne. Nepoveril ani duchovných izraelčanov tvoriacich kresťanský zbor, aby bojovali doslovnými vojnovými zbraňami. Kresťania musia viesť iný boj.
4 V súlade s tým napísal jeden z vedúcich bojovníkov za kresťanskú vieru spolukresťanom v gréckom Korinte: „Zbrane nášho boja [sú]... mocné od Boha na borenie silných opevnení. Lebo boríme úvahy a všetko povýšené, čo sa pozdvihuje proti poznaniu Boha, a privádzame každú myšlienku do zajatia, aby sme ju urobili poslušnou Kristovi; a sme stále pripravení uvaliť trest za každú neposlušnosť, len čo sa plne uskutoční vaša poslušnosť.“ (2. Korinťanom 10:4–6) Už skôr Pavol hovoril v tomto liste o „zbraniach spravodlivosti po pravici i po ľavici“. — 2. Korinťanom 6:7; pozri aj Efezanom 6:11–18.
Jehova bude bojovať v Armagedone
5. Aký postoj k použitiu doslovných zbraní v sebaobrane zaujal Ježiš v Getsemanskej záhrade a ako konajú jeho učeníci?
5 Keď bol Ježiš Kristus na zemi, nikdy sa v sebaobrane neuchýlil k použitiu smrtiacich zbraní. V noci, keď bol zradený v Getsemanskej záhrade, vytasil jeho oddaný učeník Šimon Peter meč a odsekol sluhovi židovského veľkňaza ucho. Ale Ježiš ucho zázračne vrátil na miesto a povedal: „Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že sa nemôžem obrátiť na svojho Otca, aby mi poslal v tomto okamihu viac než dvanásť légií anjelov? Ale ako by sa v tom prípade splnili Písma, že sa to tak musí stať?“ (Matúš 26:52–54) Preto praví napodobňovatelia obetavého Božieho Syna zachovávajú priamo i nepriamo neutralitu, keď sa vo svete bojuje. — Ján 17:16; 18:36.
6. Aký postoj zaujmú Jehovovi svedkovia počas vojny veľkého dňa Boha, Všemohúceho, v Armagedone?
6 Nech teda národy vedia, že počas „vojny veľkého dňa Boha, Všemohúceho“ na „mieste, ktoré sa hebrejsky volá Har–Magedon“, sa Jehovovi svedkovia nebudú podieľať na boji. Prenechajú to svojmu Bohu bojovníkovi, „Jehovovi vojsk“, s jeho légiami anjelov pod vedením Ježiša Krista. — Zjavenie 16:14–16; 19:11–21; Žalm 84:12; 84:13, RP.
Jehova obnoví svoju vojnovú činnosť
7. Akým titulom bol obdarený Jehova ako Boh bojovník? Má stále takéto postavenie?
7 Boh starovekého Izraela bol známy a oslovovaný ako Jehova cevaoht čiže Jehova vojsk. (1. Samuelova 1:3, 11) V Rimanom 9:29 (Preklad kráľa Jakuba) sa apoštol Pavol odvoláva na Izaiášovo proroctvo: „Keby nám Pán Sabaot neponechal semeno, boli by sme ako Sodoma a boli by sme ako Gomora.“ Aj kresťanský učeník Jakob píše: „Volanie tých, ktorí zberali, vstúpilo do uší Pána sabaot.“ (Jakob 5:4, KJ; Americká štandardná verzia) Pavol a Jakob teda označili v prvom storočí nášho letopočtu Boha za Jehovu vojsk. Počas nasledujúcich osemnástich storočí Boh neviedol telesnú vojnu na úžitok duchovného izraela, Božieho izraela, ako to robil pre staroveký Izrael. Ale napriek tomu ostáva Jehovom vojsk.
8–10. a) Kto dal príkaz na vojnu v nebi a čo spôsobila? b) Koľko času zostáva teraz, vyše sedemdesiat rokov po vojne v nebi, do vojny Jehovovho veľkého dňa?
8 Pri zrodení mesiášskeho kráľovstva na konci „časov pohanov“ v roku 1914 vypukla vojna v nebeskej ríši Boha Jehovu. (Lukáš 21:24, RP) Kto dal príkaz na túto vojnu? Sám Boh Jehova. Poslal svojho kraľujúceho Syna na bojové pole pod menom Michael, lebo on je najpovolanejší odpovedať na otázku, ktorá obsahuje jeho meno, totiž: „Kto je ako Boh?“ Michael začal ihneď konať ako bojujúci predstaviteľ Jehovu vojsk.
9 V Zjavení 12:7–10 čítame: „A v nebi vypukla vojna: Michael a jeho anjeli bojovali s drakom, a bojoval drak i jeho anjeli, ale nezískal prevahu, ani sa už nenašlo preňho miesto v nebi. Preto bol zvrhnutý veľký drak, ten prahad, ktorý sa nazýva diabol a satan, ktorý zvádza celú obývanú zem; bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním. A počul som silný hlas v nebi, ktorý povedal: ‚Teraz prišla záchrana a moc a kráľovstvo nášho Boha a moc jeho Krista, lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov.‘“
10 Teraz, vyše sedemdesiat rokov po tomto boji v nebesiach, ostáva už len „krátky čas“, kým vypukne Jehovova vojna veľkého dňa a Boh sa živo prejaví ako Jehova vojsk dnešnej ľudskej generácii. — Zjavenie 12:12; Zachariáš 14:3.
Bojovník za Jehovovo ospravedlnenie
11. Aký ustanovený čas očakáva ostatok malého stáda a veľký zástup a čo potom budú s nadšením chváliť?
11 Múdry kráľ Šalamún zo starovekého Izraela napísal pod inšpiráciou: „Na všetko je ustanovený čas, čas na každú záležitosť pod nebesiami... čas na vojnu a čas na mier.“ (Kazateľ 3:1–8) Učeníci vládnuceho kráľa, ktorý je „viac ako Šalamún“, očakávajú na zemi čas a príležitosť, keď povedie víťazných nebeských anjelov do bojového stretnutia v Har–Magedone. (Matúš 12:42; Zjavenie 19:11–16) Tam „bude [národy] pásť železným prútom“ a rozbije ich „železným žezlom“. (Zjavenie 19:15; Žalm 2:9) Ako budú potom jeho mierumilovní, ochránení učeníci chváliť svoje veľkolepé oslobodenie! Bude k nim patriť aj ostatok „malého stáda“ Kristových spoludedičov kráľovstva a „veľký zástup“ jeho „iných oviec“, ktoré majú nádej, že zdedia rajskú zem pod jeho mierovým tisícročným panstvom. (Lukáš 12:32; Zjavenie 7:9–17; Ján 10:16) S nadšením „priamo v tieni Všemohúceho“ budú chváliť zvučné víťazstvo pastiera a kráľa Ježiša Krista, čím sa ospravedlní všestranná zvrchovanosť Boha Jehovu. — Žalm 91:1.
12. Odkiaľ hrozí vojna národom a ako sa podľa Žalmu 68:1, 2 (68:2, 3, RP) skončí?
12 Dnes sa dá bez nadsadenia povedať, že táto vojna vedená z končín oveľa prevyšujúcich ríšu človeka, v ktorej sa použijú presne zamerané zbrane zložitejšie ako je ľudská jadrová výzbroj, desivo hrozí všetkým pozemským národom, či už sú v Organizácii spojených národov alebo mimo nej. Počúvaj: „Nech povstane Boh, nech sú rozptýlení jeho nepriatelia, a tí, ktorí ho prudko nenávidia, nech utekajú kvôli nemu. Kiež ich odoženieš, tak ako sa odháňa dym; ako sa vosk topí ohňom, nech zlí zahynú pred Bohom.“ — Žalm 68:1, 2; 68:2, 3, RP.
13. Keď teraz pokračujú prípravy na vojnu, pre koho sú najčasovejšie slová zo Žalmu 45:2–6 (45:3–7, RP)?
13 Teraz prebiehajú prípravy na vojnu všetkých vojen. Príslušník izraelského národa oslovuje Božieho najväčšieho bojovníka, ktorý vedie vojnu za Jehovovo ospravedlnenie, nasledujúcimi slovami, zloženými pod inšpiráciou: „Si naozaj krajší ako ľudskí synovia. Pôvab bol vyliaty na tvoje rty. Preto ti Boh požehnal na neurčitý čas. Pripáš si k stehnu meč, ty mocný, so svojou dôstojnosťou a nádherou. A v svojej nádhere postupuj k úspechu; jazdi vo veci pravdy a pokory a spravodlivosti, a tvoja pravica ťa bude poučovať o veciach vzbudzujúcich bázeň. Tvoje šípy sú ostré — stále pod tebou padajú národy — v srdci nepriateľov kráľa. Boh je tvojím trónom na neurčitý čas, áno, navždy; žezlo tvojho kraľovania je žezlom priamosti.“ — Žalm 45:1–6; 45:2–7, RP.
Národy sa zhromažďujú proti Jehovovi
14, 15. Aké slová citovali apoštoli z 2. žalmu po prepustení z väzenia, ktoré sa splnili a o čo prosili Boha?
14 Krátko po zriadení kresťanského zboru v deň letníc roku 33 n. l. rozpoznali pomazaní kresťania uplatnenie Žalmu 2:1, 2. Píše sa tu: „Prečo je rozruch medzi národmi a národnostné skupiny stále mrmlú naprázdno? Zemskí králi sa stavajú a vysokí úradníci sa zhŕkli ako jeden muž proti Jehovovi a jeho pomazanému.“ Keď apoštoli Jehovovho pomazaného zažili svoje prvé zatknutie a týranie od nepriateľských Židov a pripojili sa opäť k svojim spolukresťanom, citovali uvedené slová 2. žalmu, ktorý zložil kráľ Dávid. Skutky 4:23–30 podávajú o tejto veci správu:
15 „Keď ich prepustili, odišli k svojim a oznámili im, čo im povedali poprední kňazi a starší. Keď to počuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a povedali: ‚Zvrchovaný Pane, ty si ten, ktorý vytvoril nebo a zem, a všetko v nich a ktorý povedal prostredníctvom svätého ducha ústami nášho predka Dávida, svojho služobníka: „Prečo sa rozbúrili národy a ľudia uvažujú o márnych veciach? Králi zeme povstali a panovníci sa spolu zhromaždili proti Jehovovi a proti jeho pomazanému.“ Takisto sa Herodes i Pontský Pilát skutočne zhromaždili s národmi a ľudom Izraela v tomto meste proti tvojmu svätému služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, aby vykonali to, čo vopred určila tvoja ruka a tvoja rada, aby sa stalo. A teraz, Jehova, venuj pozornosť ich hrozbám a daj, nech tvoji otroci stále hovoria tvoje slovo s celou smelosťou, kým vystieraš svoju ruku na uzdravovanie a kým sa dejú znamenia a divy menom tvojho svätého služobníka Ježiša.‘“
16, 17. a) Dajú sa nejaké udalosti v celých ľudských dejinách porovnať s tým, čo sa deje od roku 1914? Vysvetli to. b) Ako stále konajú národy? K napísaniu čoho tak nútia Boha?
16 Ale keď sa hovorí o vzrušených národoch, o kráľoch, ktorí sa jednotne spolčujú, o politických vodcoch, ktorí sa zhromažďujú proti Jehovovi a jeho pomazanému Ježišovi Kristovi — čo má v celých ľudských dejinách obdobu toho, čo sa začalo pred 76 rokmi v roku 1914? Bol to nielen rok, v ktorom vypukla prvá svetová vojna, prvá v celej ľudskej existencii, ale najmä rok, kedy sa skončili časy pohanov, „ustanovené časy národov“. (Lukáš 21:24) Žalm 2 sa zjavne spĺňa práve od tohto roku.
17 Na konci časov pohanov v roku 1914 nebol žiaden z národov — ani národy takzvaného kresťanstva, v ktorých sa mnohí občania v náboženskom smere považujú za duchovných izraelčanov — naklonený vítať Jehovovho pomazaného, Ježiša Krista, vládcu nad zemou. A teraz, 71 rokov po tom, čo sa začalo od roku 1914 „toto dobré posolstvo o kráľovstve hlásať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom“, národy v kresťanstve i mimo neho určite nechcú vítať dlho oznamovaného Jehovovho kráľa, prisahať mu vernosť a súčasne sa zriecť svojej vlády nad zemou. (Matúš 24:14) Naopak, dospeli do času a situácie, keď vlastne nútia Jehovu, aby napísal veľkolepé vyvrcholenie „knihy Jehovových vojen“. — 4. Mojžišova 21:14.
Slávny triumf Boha bojovníka
18. Aký skutok očakávame od Jehovu a kto bude akoby po jeho boku v splnení Žalmu 110?
18 Hor’ sa do boja, Jehova vojsk, so svojím kráľovským Synom Ježišom Kristom po boku! Jemu sú určené prorocké slová: „Podmaňuj uprostred svojich nepriateľov. Sám Jehova po tvojej pravici istotne rozbije kráľov v deň svojho hnevu. Vykoná súd medzi národmi; spôsobí plno mŕtvol. Istotne rozbije vodcu nad ľudnatou krajinou.“ — Žalm 110:2, 5, 6.
19. Ako sa modlíme za veľký zástup iných oviec k všemohúcemu Bohu vzhľadom na vojnu jeho veľkého dňa, ktorá je tesne pred nami?
19 Jehova vojsk, nech sa tvoji verní služobníci na zemi stanú jasajúcimi svedkami tvojho neporovnateľného víťazstva, ktoré vybojuješ prostredníctvom svojho kráľa Ježiša Krista vo vojne veľkého dňa Boha, Všemohúceho, na mieste, ktoré sa hebrejsky volá Har–Magedon! (Zjavenie 16:14) Nech po boku ostatku pravých duchovných izraelčanov s jasaním ‚vyjde z veľkého súženia‘ veľký zástup ľudí podobných ovciam, ktorí „vyprali svoje rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi“, aby boli tvojimi pozemskými svedkami po celú večnosť! (Zjavenie 7:14) Nech prežijú v tvojej láskyplnej starostlivosti, bez toho, aby zomreli, do pokojnej ríše tvojho víťazného Syna, ktorý bude vládnuť nad očistenou zemou, ktorá sa má v súlade s tvojím pôvodným predsavzatím premeniť na krásny raj! Nech sú viditeľným svedectvom pre všetkých vzkriesených mŕtvych na ospravedlnenie tvojej oprávnenej zvrchovanosti nad celým vesmírom! Ďakujeme ti, že tak konečne vyriešiš všestrannú spornú otázku raz navždy!
Spomínaš si?
◻ Aká prvoradá sporná otázka stojí pred človekom a anjelmi?
◻ Čím sa od seba odlišuje Jehovov boj za staroveký Izrael od boja za duchovný izrael?
◻ Aký postoj zaujmú Jehovovi svedkovia v Armagedone a prečo?
◻ Kedy sa splnil Žalm 2:1, 2, čo nemalo obdobu?
◻ Ako sa navždy vyrieši všestranná sporná otázka?
[Obrázok na stranách 24, 25]
„Veľký zástup“ bude chváliť Božieho víťazného pastiera a kráľa