Ceníš si, čo urobil Boh?
„Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba a berie zo dňa na deň svoj mučenícky kôl a nasleduje ma.“ — LUKÁŠ 9:23.
1. Uveď niektoré obdivuhodné Božie dary.
ZA svoj život vďačíme Bohu. Keby nestvoril ľudstvo, nikdy by sme sa nenarodili. Ale Boh stvoril viac ako život. Vytvoril nás tak, že sa môžeme tešiť z mnohého: z chuti jedla, slnečného tepla, zvuku hudby, sviežosti jarného dňa, vrúcnosti lásky. Boh nám dal aj myseľ a túžbu učiť sa o ňom. Inšpiroval Bibliu, ktorá nás zdravo vedie a vysvetľuje nám, ako žiť šťastnejšie. Dáva nám nádej na večný život v novom spravodlivom svete. Boh nám dáva aj svojho svätého ducha, podporu miestneho zboru a láskyplných starších, ktorí nám môžu pomôcť zostať silní v Božej službe. — 1. Mojžišova 1:1, 26–28; 2. Timotejovi 3:15–17; Hebrejom 10:24, 25; Jakob 5:14, 15.
2. a) Čo najvýznamnejšie pre nás urobil Boh? b) Môžeme získať záchranu skutkami?
2 Okrem toho všetkého Boh poslal svojho vlastného prvorodeného Syna, aby nám povedal viac o tom, čo od nás Boh očakáva a aby zaobstaral „vyslobodenie výkupným“ pre každého, kto ho prijme. (Efezanom 1:7; Rimanom 5:18) Tento Syn, Ježiš Kristus, povedal: „Lebo tak Boh miloval svet, že Syna svojho jednorodeného dal, aby nikto, kto v neho verí, nezahynul, ale mal život večný.“ (Ján 3:16, Hlinkov preklad) Záchrana pomocou tohto výkupného má takú neporovnateľnú hodnotu, že nie je absolútne žiaden iný spôsob, ako by si záchranu mohol dakto zaslúžiť skutkami, a už vonkoncom nie skutkami podľa mojžišovského Zákona. Pavol preto napísal: „Človek nie je vyhlásený za spravodlivého pre skutky zákona, ale iba prostredníctvom viery v Ježiša Krista.“ — Galaťanom 2:16; Rimanom 3:20–24.
Viera a skutky
3. Čo povedal Jakob o viere a skutkoch?
3 Záchrana prichádza skrze vieru, ale viera a ocenenie všetkého, čo urobil Boh, by nás mala priviesť k činom. Mala by nás podnietiť k vynikajúcim skutkom. Ježišov nevlastný brat Jakob napísal: „Viera, ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.“ Ďalej povedal: „Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem svoju vieru skutkami.“ Jakob pripomenul, že aj démoni „veria a trasú sa“, ale démoni samozrejme nekonajú zbožné skutky. Zato Abrahám mal aj vieru aj skutky. „Jeho viera pôsobila spolu s jeho skutkami a [jeho] vieru zdokonalili [jeho] skutky.“ Jakob zopakoval: „Viera bez skutkov [je] mŕtva.“ — Jakob 2:17–26.
4. Čo majú podľa Ježiša robiť tí, ktorí ho chcú nasledovať?
4 Ježiš upozornil na dôležitosť správnych skutkov, keď povedal: „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zapriea sám seba a berie zo dňa na deň svoj mučenícky kôl a nasleduje ma.“ Ak zaprieme sami seba, vzdáme sa vlastnej voľby svojej životnej dráhy. Uznáme, že za všetko vďačíme Bohu, podvolíme sa mu ako jeho otroci a budeme sa snažiť spoznať a konať jeho vôľu ako Ježiš. — Matúš 5:16; Lukáš 9:23; Ján 6:38.
Vplyv na život
5. a) Čo by malo podľa Petra ovplyvniť celý náš spôsob života? b) Aké dobré skutky odporúčal?
5 Peter ukázal, že Kristova „drahocenná krv“ vyliata za nás má takú vynikajúcu hodnotu, že naše ocenenie pre ňu by sa malo zračiť v celom našom spôsobe života. Apoštol uviedol mnohé veci, ku ktorým by nás toto ocenenie malo podnietiť. Radil: „Odložte... všetko zlo.“ „Rozvíjajte túžbu po nefalšovanom mlieku, ktoré patrí k slovu.“ „‚Aby ste široko–ďaleko oznamovali znamenitosti‘ toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla.“ „Nech sa odvráti od zla a koná dobro.“ „Vždy pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás.“ „Aby počas zvyšku svojho času v tele už nežil pre ľudské žiadosti, ale pre Božiu vôľu.“ — 1. Petra 1:19; 2:1, 2, 9; 3:11, 15; 4:2.
6. a) Ako prejavovali vieru kresťania v prvom storočí? b) Aký príklad by to mal byť pre nás?
6 Kresťania v prvom storočí žili svojou vierou. Menila ich názory a osobnosť, podnecovala ich, aby uvádzali svoj život do súladu s Božou vôľou. Strpeli vyhnanstvo, kameňovanie, bitie, väzenie, dokonca i smrť radšej, než by zapreli vieru. (Skutky 7:58–60; 8:1; 14:19; 16:22; 1. Korinťanom 6:9–11; Efezanom 4:22–24; Kolosanom 4:3; Filémonovi 9, 10) Známy rímsky historik Tacitus, narodený okolo roku 56 n. l. hovorí, že kresťanov „odsúdili do plameňov a na upálenie, aby slúžili ako nočné osvetlenie, keď zhaslo denné svetlo“. — Anály, Kniha XV, odsek 44.
7. V akej situácii sa azda niekto nachádza?
7 V niektorých zboroch by si našiel takých, čo roky chodia na zhromaždenia. Milujú Jehovovu organizáciu, považujú Boží ľud za najlepší, aký spoznali, výborne hovoria o pravde a obhajujú pravdu pred ľuďmi vonku. Ale niečo im prekáža, niečo ich zdržiava. Nikdy neurobili ten vynikajúci krok, ktorý urobilo tritisíc ľudí na letnice, na ktorý sa spýtal veriaci Etióp alebo ku ktorému vyzval Ananiáš Saula, keď si tento bývalý prenasledovateľ uvedomil, že Ježiš je naozaj Mesiáš. (Skutky 2:41; 8:36; 22:16) Čo dnes chýba takýmto ľuďom? Prečo neurobili krok, ktorý Biblia nazýva „žiadosť k Bohu o dobré svedomie“? (1. Petra 3:21) Ak si sa ocitol v takejto situácii — poznáš pravdu, ale váhaš v tom niečo urobiť — pozeraj sa na tento článok, ako by bol pripravený výslovne z lásky k tebe.
Prekonať prekážky na ceste ku krstu
8. Ak si sa nikdy dobre neučil, čo by bolo dobré teraz?
8 Čo ti môže stáť v ceste? Predošlý článok vysvetlil, že pre niektorých by mohlo byť problémom osobné štúdium. Boh nám dal obdivuhodnú myseľ a očakáva od nás, že ju budeme používať v službe jemu. Niektorí ľudia, ktorí sa nikdy neučili ani čítať, na to neskôr vynaložili úsilie, aby sa dozvedeli viac o Bohu a jeho predsavzatiach. Ak vieš čítať, študuješ ako obyvatelia Bereje, ‚denne starostlivo skúmaš Písma‘, aby si videl, či je to tak? Prebádal si, „aká je šírka a dĺžka a výška a hĺbka“ pravdy? Doloval si dosť hlboko v Božom slove, aby si zistil, aký je úžasný jeho obsah a aby si v sebe rozvinul ozajstnú túžbu po poznaní a mal skutočný hlad po pravde? — Skutky 17:10, 11; Efezanom 3:18.
9. Čo je správne urobiť, ak máš problém s niekým v zbore?
9 Niekedy ľudí zdržuje skutočný alebo zdanlivý problém, ktorý mali s niekým v zbore. Niekto ťa vážne urazil? Potom sa riaď vodidlom naznačeným Ježišovými slovami: „Otvorene mu poukáž na jeho chybu medzi vami samými.“ (Matúš 18:15) Možno ťa prekvapí, že on ani nevie, že si sa urazil. Ale aj keď to vie, stále môžeš ‚získať svojho brata‘, ako to povedal Ježiš. A keď sa zamyslíš: Komu vlastne slúžiš? Tomu človeku? Nie Bohu? Je tvoja láska k Bohu tak ohraničená, že by ti v nej mohla prekážať chyba dajakého nedokonalého človeka?
10, 11. Čo by si mal robiť, ak ťa zdržiava dajaký tajný hriech?
10 Niekoho iného môže zdržiavať od krstu tajný hriech. Mohlo by to byť čosi, čo sa stalo v minulosti, alebo by to mohlo byť sústavné nesprávne konanie. Ak je to tvojím problémom, nie je načase napraviť to? (1. Korinťanom 7:29–31) Mnohí z Jehovovho ľudu museli zmeniť svoj život. Biblia hovorí: „Preto robte pokánie a obráťte sa, aby boli vaše hriechy zotreté, aby prišli časy osvieženia od Jehovu.“ — Skutky 3:19.
11 Bez ohľadu na to, čo si azda v minulosti urobil, môžeš robiť pokánie, zmeniť sa a prosiť Boha o odpustenie. „Umŕtvujte preto svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti... Zoblečte si starú osobnosť s jej zvykmi a oblečte si novú osobnosť, ktorá sa obnovuje presným poznaním podľa obrazu toho, ktorý ju stvoril.“ Môžeš uviesť svoj život do súladu s jeho cestami, tešiť sa z čistého svedomia a mať nádej na večný život v jeho novom spravodlivom svete. Neoplatí sa na to vynaložiť akúkoľvek potrebnú námahu? — Kolosanom 3:5–10; Izaiáš 1:16, 18; 1. Korinťanom 6:9–11; Hebrejom 9:14.
12. Čo by si mal robiť, ak medzi tebou a čistým svedomím je tabak, alkohol alebo návykové drogy?
12 Stojí medzi tebou a čistým svedomím tabak, alkohol alebo návyk na drogy? Neodzrkadľujú tieto návyky ohrozujúce život neúctu k Božiemu úžasnému daru života? Ak ti prekážajú takéto návyky, určite je načase napraviť to. Majú tieto návyky väčšiu hodnotu ako život? Pavol povedal: „Očistime sa od každej poškvrny tela a ducha tým, že zdokonaľujeme svätosť v Božej bázni.“ Vážiš si čisté a spravodlivé Božie cesty natoľko, aby si to urobil?b (2. Korinťanom 7:1)
Hmotné veci
13, 14. a) Čo hovorí Písmo o hmotných cieľoch? b) Prečo je dôležité dávať na prvé miesto nebeské ciele?
13 Dnešný svet kladie úspech a „honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie“ takmer pred všetko ostatné. Ale Ježiš prirovnal „úzkostlivé starosti tohto systému vecí“ a „podvodnú moc bohatstva“ k „tŕniu“, ktoré dusí Božie slovo. Spýtal sa: „Čo však osoží človeku, ak získa celý svet, ale stratí svoju dušu?“ — 1. Jána 2:16; Marek 4:2–8, 18, 19; Matúš 16:26.
14 Ježiš zdôraznil, že Boh sa postaral, aby vtáci nachádzali potravu a aby ľalie nádherne kvitli. Potom zvolal: „O koľko ste cennejší vy od vtákov!... O čo skôr bude Boh obliekať vás!“ Ježiš múdro radil: „Prestaňte byť v úzkostlivom napätí“ kvôli hmotným veciam a „ustavične hľadajte [Božie] kráľovstvo a tieto veci vám budú pridané“. Zdôraznil, že by sme mali na prvé miesto klásť nebeské veci, pretože „kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ — Lukáš 12:22–31; Matúš 6:20, 21.
Zbožná služba s Božou pomocou
15. Aké výborné povzbudenie máme z príkladu kresťanov v prvom storočí?
15 Zdá sa ti problémom vydávať ľuďom svedectvo? Zdržiava ťa hanblivosť? Ak áno, treba si pripomenúť, že kresťania v prvom storočí mali rovnaké pocity ako my dnes. Boh si nevyvolil mnoho múdrych a mocných, ale vyvolil si „slabé veci sveta, aby zahanbil silných“. (1. Korinťanom 1:26–29) Mocní náboženskí vodcovia sa stavali proti týmto „obyčajným“ ľuďom a prikazovali im, aby prestali zvestovať. Čo urobili oni? Modlili sa. Prosili Boha o smelosť a on im ju dal. Vďaka tomu ich posolstvo naplnilo Jeruzalem a neskôr otriaslo celým svetom. — Skutky 4:1–4, 13, 17, 23, 24, 29–31; 5:28, 29; Kolosanom 1:23.
16. Čo sa učíme od „veľkého oblaku svedkov“ opísaného v 11. kapitole listu Hebrejom?
16 Strach z ľudí by teda nemal nikdy stáť medzi nami a službou Bohu. Jedenásta kapitola listu Hebrejom uvádza veľký „oblak svedkov“, ktorí sa nebáli ľudí, ale Boha. Aj my by sme mali prejavovať podobnú vieru. Apoštol napísal: „Keďže nás obklopuje taký veľký oblak svedkov, odložme tiež všetku príťaž a hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme. S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené.“ — Hebrejom 12:1.
17. Ako nás povzbudzuje Boh skrze Izaiáša?
17 Boh môže poskytnúť svojim služobníkom obrovskú pomoc. Stvoriteľ vesmíru povedal Izaiášovi: „Tí, ktorí dúfajú v Jehovu, znovu získajú silu. Vznesú sa na krídlach ako orly. Pobežia a nezomdlejú; budú kráčať a neunavia sa.“ — Izaiáš 40:31.
18. Ako by si mohol prekonať hanblivosť pri zvestovaní Kráľovstva?
18 Odvážni a šťastní svedkovia, ktorých vidíš v miestnom zbore, sú len čiastočkou vyše tri a pol milióna horlivých služobníkov na celej zemi. Radujú sa, že majú účasť na diele, ktoré sám Ježiš predpovedal týmito slovami: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude hlásať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom a potom príde koniec.“ Ak je pre teba účasť na zvestovaní Kráľovstva problémom, hoci máš na to schopnosti, môžeš poprosiť svedka, ktorému sa v službe darí, aby ťa zobral so sebou, aby si mal aj ty účasť na zvestovateľskej službe. Boh skutočne dáva „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“ a možno budeš prekvapený, akú radosť naozaj prináša táto zbožná služba. — Matúš 24:14; 2. Korinťanom 4:7; pozri aj Žalm 56:11; 56:12, RP; Matúša 5:11, 12; Filipanom 4:13.
19. Aké učiteľské dielo prikázal Ježiš svojim nasledovníkom?
19 Ježiš očakáva, že tí, ktorí si ocenia posolstvo o Kráľovstve, sa budú podľa toho aj správať. Povedal: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca i Syna i svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ — Matúš 28:19, 20.
20. Aká otázka bude čoskoro namieste, ak robíš duchovné pokroky?
20 Vedie ťa ocenenie Božieho požehnania, Ježišovej „drahocennej krvi“ a úžasnej nádeje na večný život k tomu, aby si niečo robil? (1. Petra 1:19) Uviedol si svoj život do súladu so spravodlivými Božími požiadavkami? Pravidelne sa podieľaš na robení učeníkov? Zaprel si sám seba a oddal si svoj život Bohu? Ak na všetky tieto otázky jasne odpovedáš áno, možno nastal čas položiť jednému staršiemu v zbore, kam chodíš, rovnakú otázku, akú položil veriaci Etióp Filipovi: „Čo mi bráni, aby som bol pokrstený?“ — Skutky 8:36.
[Poznámky pod čiarou]
a Jeruzalemská biblia to prekladá „zriekne sa sám seba“. Preklad J. B. Phillipsa hovorí: „Vzdá sa každého práva na seba.“ New Egnlish Bible hovorí: „Zanechá svoje ja.“
b Informáciu o tom, ako sa môžeš takýchto návykov zbaviť, nájdeš v Strážnej veži z 1. februára 1981, strany 3–12 (angl.) alebo č. 14, 1981 (v slovenskom vydaní); 1. júna 1973, strany 336–343 (angl., alebo č. 8, 1974, 3. študijný článok v slovenskom vydaní) a Prebuďte sa! (angl.) z 8. júla 1982, strany 3–12; 22. mája 1981, str. 3–11. Možno, že ich nájdeš v knižnici v miestnej sále kráľovstva Jehovových svedkov.
Spomínaš si?
◻ Aké mimoriadne dôvody máme na vďačnosť Bohu?
◻ K čomu by nás mala podnietiť viera a ocenenie?
◻ Aké problémy môžu stáť medzi nami a poslušnosťou voči Bohu a čo v tom môžeme robiť?
◻ Aké otázky si môžu položiť tí, čo ešte nie sú pokrstení?
[Rámček na strane 18]
‚Akou „pôdou“ som ja?‘
Ježiš uviedol znázornenie o mužovi, ktorý vyšiel siať semeno. Niektoré padlo vedľa cesty a vyzobali ho vtáci. Iné padlo na skalnaté miesto, kde malo málo zeme. Vyklíčilo, ale keď vyšlo slnko, uschlo. Iné semeno padlo do tŕnia a bolo udusené. Ježiš vysvetlil, čo znázorňujú tieto tri skupiny: prvá — človeka, ktorý „počuje slovo o kráľovstve, ale nechápe jeho zmysel“, druhá — toho, kto prijme slovo, ale nechá sa odvrátiť páľavou „súženia alebo prenasledovania“ a tretia — človeka, u ktorého „úzkostlivé starosti tohto systému vecí a podvodná moc bohatstva dusia slovo“.
Ale Ježiš rozprával aj o inom semene, ktoré padlo do dobrej pôdy. Povedal: „To je ten, čo počuje slovo a pochopí jeho zmysel a ktorý skutočne prináša úrodu.“ — Matúš 13:3–8, 18–23.
Bolo by dobre položiť si otázku: ‚Akou „pôdou“ som ja?‘
[Rámček na strane 19]
Zomreli pre svoju vieru
Vieš o niekom, kto by radšej zomrel, než by porušil svoju vieru? Urobili to tisíce Jehovových svedkov. Dr. Christine Kingová v knihe Nacistický štát a nové náboženstvá: Päť prípadov nonkonformizmu (angl.) napísala: „Každý druhý nemecký Jehovov svedok bol uväznený a každý štvrtý prišiel o život.“
Keď v roku 1945 konečne skončila hrôza táborov, „počet svedkov medzitým vzrástol a nedošlo k žiadnemu kompromisu“. V knihe Nacistické prenasledovanie cirkví (angl.) J. S. Conway o svedkoch napísal: „Žiadna iná sekta neprejavila podobné odhodlanie zoči–voči plnej sile teroru gestapa.“
Jehovovi svedkovia neboli prenasledovaní pre politiku alebo rasu. Trpeli len a len za svoju lásku k Bohu, a preto, že odmietali porušiť svoje biblicky školené svedomie.