Život a služba Ježiša

„Je hoden smrti”

JEŽIŠ, poviazaný ako obyčajný zločinec, je vedený k Annášovi, vplyvnému bývalému veľkňazovi. Annáš bol veľkňazom, keď Ježiš ako dvanásťročný chlapec ohromil v chráme rabínskych učiteľov. Neskôr slúžil ako veľkňaz niektorý z Annášových synov a teraz zastáva tento úrad jeho zať Kaifáš.

Ježiša vedú asi najprv do Annášovho domu. Dôvodom je dlhoročné vedúce postavenie tohto popredného kňaza v židovskom náboženskom živote. Zastávka u Annáša umožňuje veľkňazovi Kaifášovi zhromaždiť sanhedrin, sedemdesiatjedenčlenný židovský najvyšší súd, a pozbierať falošných svedkov.

Teraz sa popredný kňaz Annáš pýta Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ale Ježiš mu odpovedá: „Hovoril som svetu verejne. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia; a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Pýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril. Pozri sa! Títo vedia, čo som povedal.“

Nato jeden zo strážcov stojacich pri ňom udrel Ježiša po tvári a povedal: „Tak odpovedáš poprednému kňazovi?“

„Ak som hovoril zle,“ odpovedá Ježiš, „podaj svedectvo o zle; ale ak správne, prečo ma biješ?“ Po tejto výmene názorov Annáš posiela Ježiša zviazaného ku Kaifášovi.

Vtedy sa už začínajú schádzať všetci poprední kňazi, starší muži a znalci Písma, skrátka celý sanhedrin. Miestom ich zhromaždenia je zrejme dom Kaifáša. Lenže konať takéto súdne pojednanie v noci sviatku pesach je jasne proti židovskému zákonu. To však neodradí náboženských vodcov od ich zlého úmyslu.

Už pred niekoľkými týždňami, keď Ježiš vzkriesil Lazara, sanhedrin rozhodol, že Ježiš musí zomrieť. A len pred dvoma dňami, v stredu, sa náboženské autority radili, ako by Ježiša šikovne chytili, aby ho mohli zabiť. Bol odsúdený už predtým, ako zasadol tento súd!

Teraz sa hľadajú svedkovia, ktorí by podali falošné svedectvo, na základe ktorého by Ježiš mohol byť obžalovaný. Ale nedarí sa nájsť svedkov, ktorých svedectvá by sa zhodovali. Naostatok predstúpia dvaja a tvrdia: „Počuli sme ho povedať: ‚Zborím tento chrám, ktorý bol urobený rukami, a do troch dní postavím iný, ktorý nie je urobený rukami.‘“

„Neodpovieš nič?“ pýta sa Kaifáš. „Čo to svedčia títo proti tebe?“ Ale Ježiš mlčí. Ani v tomto falošnom obvinení sa na hanbu sanhedrinu svedkovia nevedia zhodnúť. Preto veľkňaz skúsi inú taktiku.

Kaifáš vie, akí sú Židia citliví na to, keď sa niekto vyhlasuje za Božieho Syna. Už dva razy nerozmyslene označili Ježiša za rúhača hodného smrti; z toho raz preto, lebo sa mylne domnievali, že sa vyhlasuje za rovného Bohu. Kaifáš sa lišiacky spytuje: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Kristus, Boží Syn!“

Bez ohľadu na to, čo si myslia Židia, Ježiš je naozaj Boží Syn. A mlčanie by sa dalo vyložiť ako popretie toho, že je Kristus. Preto Ježiš odvážne odpovedá: „Som; a vy uvidíte Syna človeka sedieť po pravici moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“

Nato si Kaifáš s teatrálnym gestom roztrhne šaty a hovorí: „Rúhal sa! Akých ešte potrebujeme svedkov? Pozrite sa! Teraz ste počuli rúhanie. „Aký je váš názor?“

„Je hoden smrti,“ vyhlasuje sanhedrin. Vtedy si začnú z neho robiť žarty a rúhajú sa mu. Fackajú ho a pľujú mu do tváre. Iní mu zakrývajú tvár, mlátia ho a hovoria posmešne: „Prorokuj nám, Kristus: Kto ťa udrel?“ K tomuto hrubému a nezákonnému správaniu došlo počas nočného súdu. Matúš 26:57–68; 26:3, 4; Marek 14:53–65; Lukáš 22:54, 63-65; Ján 18:13–24; 11:45–53; 10:31–39; 5:16–18.

◆ Kam vedú Ježiša najprv a čo sa tam s ním deje?

◆ Kam ho odvedú potom a prečo?

◆ Ako dokázal Kaifáš priviesť sanhedrin k tomu, aby vyhlásil Ježiša za hodného smrti?

◆ K akému hrubému, nezákonnému správaniu dochádza počas procesu?