Ponáhľajte sa do cieľa!

Vrcholné myšlienky z listu Filipanom

APOŠTOL Pavol si prial, aby sa kresťania vo Filipách vytrvalo hnali do cieľa, za cenou večného života. Preto im píše, okolo roku 60 alebo 61 n. l., počas svojho prvého uväznenia v Ríme. Svoj list posiela zboru, ktorý pred desiatimi rokmi zriadil vo Filipách, meste, ktoré založil Filip Macedónsky (otec Alexandra Veľkého). V prvom storočí n. l. boli Filipy „najvýznamnejším mestom macedónskej oblasti“, ktorá je teraz časťou severného Grécka a južnej Juhoslávie. — Skutky 16:11, 12.

Filipskí veriaci boli chudobní, ale štedrí. Neraz poslali Pavlovi niečo, aby netrpel núdzou. (Filipanom 4:14–17) Ale to, čo píše Pavol Filipanom, nie je len ďakovný list. Dodáva odvahu, vyjadruje lásku a poskytuje radu.

Kresťanské vlastnosti sú zrejmé

Pavlov list sa začína vyjadrením jeho lásky k filipským veriacim. (1:1–30) Ďakuje Jehovovi za ich príspevok na podporu dobrého posolstva a modlí sa, aby sa ich láska rozhojnila. Teší sa, že jeho uväznenie spôsobilo, že prejavili ‚viac odvahy hovoriť nebojácne Božie slovo‘. Pavol túži byť s Kristom, ale cíti, že môže ešte slúžiť im. Praje si tiež, aby ďalej „zápasili bok po boku za vieru v dobré posolstvo“.

Ďalej nasleduje rada týkajúca sa postojov a správania. (2:1–30) Filipania sú povzbudzovaní, aby prejavovali osobný záujem o iných a aby bolo u nich vidieť pokoru podobnú Kristovej. „Žiarili ako zdroje svetla vo svete“ a Pavol ich posmeľuje, aby držali „pevným zovretím slovo života“. Dúfa, že im bude môcť poslať Timoteja a verí, že čoskoro príde aj sám. Aby ich upokojil vo veci Epafrodita, ktorý bol predtým veľmi chorý, posiela im tohto verného služobníka.

Vytrvalo sa ponáhľajte do cieľa

Ďalej apoštol ukazuje Filipanom, na čo by sa mali spoliehať, keď sa ponáhľajú k svojmu cieľu. (3:1–21) Mali by dôverovať v Ježiša Krista, nie v telo alebo v obriezku, ako to niektorí robili. Pavol považoval svoje telesné doklady spôsobilosti za smeti pre „vynikajúcu cenu poznania Krista“. ‚Ženie sa do cieľa za cenou Božieho povolania hore prostredníctvom Krista Ježiša‘ a povzbudzuje Filipanov, aby mali rovnaký postoj.

Uplatnenie Pavlovej záverečnej rady mohlo Filipanom pomôcť, aby mali stále na zreteli cieľ a cenu. (4:1–23) Povzbudzuje Filipanov, aby svoje úzkostlivé starosti zverili v modlitbe Bohu a aby si napĺňali myseľ užitočnými myšlienkami. Znovu ich chváli za ich štedrosť a končí pozdravmi a želaním, aby nezaslúžená láskavosť Pána Ježiša Krista bola s duchom, ktorý prejavujú.

Pavlov list Filipanom nabáda ku štedrosti, láske a pokore. Povzbudzuje k dôvere v Krista a k úprimnej modlitbe k Bohu. Pavlove slová určite pomôžu svedkom Jehovu vytrvalo sa ponáhľať do cieľa za cenou večného života.

[Rámček/obrázok na strane 25]

Do cieľa: „Zabúdajúc na veci za sebou a vystierajúc sa po veciach pred sebou,“ napísal Pavol, „ženiem sa do cieľa za cenou Božieho povolania hore prostredníctvom Krista Ježiša.“ (Filipanom 3:13, 14) Apoštol Pavol sa namáhal ako na pretekoch. Nemrhal časom a silami na obzeranie sa späť, ale sa ponáhľal do svojho cieľa – ako bežec, ktorý sa snaží, aby prebehol cez cieľovú čiaru. Pre Pavla a ostatných pomazaných kresťanov bol cenou nebeský život prostredníctvom vzkriesenia po ukončení ich pozemského behu vo vernosti Bohu. Či už sú naše nádeje nebeské alebo pozemské, zachovajme si rýdzosť voči Jehovovi a ponáhľajme sa do cieľa ako jeho svedkovia. — 2. Timotejovi 4:7.