Otázky čitateľov

◼ Jób 33:24 hovorí o „výkupnom“, ktoré sa našlo pre Jóba, čo mu umožnilo vyhnúť sa smrti. Kto mal byť týmto výkupným pre Jóba?

Vtedy nebola žiadna ľudská výkupná obeť obetovaná za Jóba, ale Boh prikryl alebo odpustil Jóbovu chybu.

Satan spôsobil Jóbovi mnoho ťažkostí, vrátane „zhubného vredu od chodidla až po temeno hlavy“. Jóbov stav bol taký vážny, že jeho žena naňho naliehala, aby ‚preklial Boha a zomrel‘. Dokonca aj Jób uvažoval o tom, či nie je smrť lepšia ako také utrpenie. — Jób 2:7–9; 3:11.

Keď sa už zdalo, že by Jób mohol zomrieť, Elíhu zhodnotil Jóbovu zúfalú situáciu a položil základ pre nádej, keď povedal: „Jeho telo mizne pred očami... A jeho duša sa približuje k jame a jeho život k tým, ktorí spôsobujú smrť. Ak jestvuje posol pre neho, hovorca, jeden z tisíca, aby povedal človeku o jeho priamosti, vtedy mu prejaví priazeň a povie: ‚Prepusť ho, aby nezostúpil do jamy. Našiel som výkupné. Jeho telo nech sa stane sviežejším ako za mlada.‘“ — Jób 33:21–25.

Vieme, že Ježiš Kristus sa vzdal svojho dokonalého ľudského života a dal ho ako zodpovedajúce výkupné za nedokonalých ľudí. Jeho obeť vyvážila, čo Adam stratil. Ježiš zaplatil potrebnú cenu, ktorá vedie k oslobodeniu od hriechu. (Rimanom 5:12–19; 1. Timotejovi 2:5, 6) No to nie je jediné použitie „výkupného“ v Biblii. Hebrejské slovo v Jóbovi 33:24 v podstate znamená „pokrývka“. (2. Mojžišova 25:17) Keď sa Boh staral o staroveký Izrael, určil spôsob prikrytia a zmierenia hriechov — obete, ktoré prikrývali hriech, čím sa urovnával vzťah medzi ľuďmi a Bohom. — 2. Mojžišova 29:36; 3. Mojžišova 16:11, 15, 16; 17:11.

Ale už aj predtým bol Boh ochotný prijať obete ako prejavy vďaky alebo prosby o odpustenie a schválenie. (1. Mojžišova 4:3, 4; 8:20, 21; 12:7; 31:54) Jób chápal hodnotu takých obetí. Čítame: „Vstával zavčasu ráno a predkladal zápalné obete podľa počtu ich všetkých [svojich synov]; lebo si hovoril Jób: ‚Možno moji synovia zhrešili a v svojom srdci prekliali Boha.‘ Tak to robieval vždy.“ (Jób 1:5) Keďže Jób sa usiloval páčiť Bohu a bol aj skrúšený v duchu, jeho obete mali v Božích očiach cenu. — Žalm 32:1, 2; 51:17; 51:19, RP.

Neskôr ale Jób ochorel tak, že sa zdalo, že je ohrozený jeho život. Mal nesprávny názor na svoju spravodlivosť, preto potreboval usmernenie, ktoré vyslovil Elíhu. (Jób 32:6; 33:8–12; 35:2–4) Elíhu povedal, že Jób nemusí zostať v týchto zlých podmienkach až do smrti — až do jamy (do šeolu čiže všeobecného hrobu). Ak sa Jób bude kajať, „výkupné“ sa môže nájsť. — Jób 33:24–28.

To neznamená, že Elíhu pod „výkupným“ myslel človeka, ktorý by vtedy zomrel za Jóba. Podľa obetí, ktoré praví ctitelia prinášali v tom čase, možno usúdiť, že Elíhu v prípade Jóba poukazoval zrejme na zvieraciu obeť. Je zaujímavé, čo Boh povedal neskôr Jóbovým trom kritickým priateľom: „Predložíte zápalnú obeť za seba; a môj sluha Jób sa bude za vás modliť.“ (Jób 42:8) Bez ohľadu na formu výkupného hlavná myšlienka z výroku Elíhu bola v tom, že Jóbove hriechy mohli byť prikryté a mohol mať z toho úžitok.

Tak sa aj stalo. Jób sa ‚kajal v prachu a popole‘. Čo nasledovalo? „Jehova sám obrátil Jóbov stav zajatia... A Jehova, ten požehnal potom Jóbov koniec viac ako jeho začiatok... A Jób žil po tomto ešte stoštyridsať rokov a uzrel svojich synov a vnukov — štyri pokolenia.“ Treba pripomenúť, že výkupné neoslobodilo Jóba od hriechu, preto po čase zomrel. Ale z toho, že jeho život sa predĺžil, vidno, že naozaj ‚sa jeho telo stalo sviežejším ako za mlada a že sa vrátil do dní svojej mladistvej sily‘. — Jób 33:25; 42:6, 10–17.

Požehnania, ktoré dostal Jób pri uplatnení obmedzeného výkupného, slúžia ako predobraz hojnosti požehnaní, z ktorých sa bude tešiť veriace ľudstvo v novom svete. Potom už bude dostupný všetok úžitok z Ježišovej výkupnej obete, čím sa navždy odstránia katastrofálne účinky hriechu a nedokonalosti. Určite budeme mať príčinu pre „radostný krik“, ako povedal Elíhu. — Jób 33:26.