Prečo sa sporná otázka rieši tak dlho?
ASI pred 6 000 rokmi Božia zvrchovanosť nebola spornou otázkou. Na záver svojho krásneho diela stvorenia „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (1. Mojžišova 1:31) Potom vstúpil do dlhého obdobia „odpočinku“, ale samozrejme nie preto, že bol fyzicky unavený. Skôr si odpočinul tak, že prestal tvoriť na Zemi v dôvere, že jeho dobrý zámer bude úspešný. — 1. Mojžišova 2:1–3; Izaiáš 55:11.
Aký bol tento zámer? Jehova umiestnil prvý ľudský pár na miesto nazvané záhrada Eden. Ich základná zodpovednosť bola starať sa o svoj rajský domov, vrátane veľkej rozmanitosti živočíchov. Mali tiež rodiť a vychovávať deti. Časom sa ich rodina mala rozrásť a mali rozšíriť raj po celej zemi v poslušnosti Božiemu príkazu ‚podmaniť si zem‘. Tak mala byť Zem nakoniec nádherným domovom, naplnená šťastnou, zjednotenou rodinou slúžiacou svojmu nebeskému Otcovi. To bol Boží pôvodný zámer. — 1. Mojžišova 1:27, 28; 2:8, 15, 20–22.
Budú sa Adam a Eva podieľať až do konca na uskutočnení tohto veľkolepého zámeru? To záviselo od ich spolupráce a poslušnosti Stvoriteľovi. Ich poslušnosť nemala byť slepá, bezmyšlienkovitá. Naši prví rodičia boli obdarení slobodnou vôľou a Boh chcel, aby mu slúžili zo srdca s ocenením. Ako viditeľnú pripomienku svojej oprávnenej zvrchovanosti im dal jednoduchú skúšku. Mohli jesť z čohokoľvek v záhrade s výnimkou jedného. Bolo to ovocie zo stromu, o ktorom Boh povedal: „V deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ — 1. Mojžišova 2:16, 17.
Tieto slová nám hovoria, že Adam a Eva neboli vytvorení na to, aby zostarli a zomreli. Smrť mala nastať, iba ak by neposlúchli tento jednoduchý príkaz. Keby Adam a Eva zostali poslušní Bohu, dodnes by žili na zemi ako rodičia celosvetovej rodiny dokonalého potomstva. — Pozri zásadu vyjadrenú v Žalme 37:29.
Avšak jeden Boží anjelský tvor, teraz nazývaný satan, začal kritizovať Boží spôsob vlády. Podnietil Evu, aby jedla zo zakázaného ovocia, a klamne naznačil, že nezávislosťou od Božej zvrchovanosti niečo získa. Satanovou skutočnou pohnútkou však bola túžba byť bohom budúcej ľudskej rodiny. — 1. Mojžišova 3:1–5; Matúš 4:8, 9; Ján 8:44.
Keďže Jehova dal prvému ľudskému páru všetko, čo potrebovali, Eva mala podporiť jeho zvrchovanosť a odmietnuť satanov klamný návrh. Dopustila sa však tragického porušenia Božieho zákona. Potom sa Adam pripojil k svojej manželke v jej nerozumnej ceste. Tak svojvoľný pár, ako aj satan, sa vzbúrili proti Bohu a bola nastolená sporná otázka božskej zvrchovanosti. — 1. Mojžišova 3:6.
Čas potrebný na vyriešenie životne dôležitých sporných otázok
Jehova mohol ihneď zničiť troch vzbúrencov. Ale tak by sa neboli dôsledne vyriešili otázky, ktoré vznikli pri ich vzbure. Mohol by človek úspešne vládnuť nezávisle od Boha? Bolo to spravodlivé z Božej strany, aby vyžadoval podriadenosť svojej zvrchovanosti? Navyše, v zmysle správania prvého páru, vybral by si človek nesebecky slúžiť Bohu zo svojej vlastnej slobodnej vôle — aj keby ho skúšal satan? (Jób 1:7–11; 2:4) Odpoveď na tieto otázky si vyžadovala čas. Tiež si vyžadovalo čas prekonanie účinku pôvodnej vzbury a naplnenie Božieho zámeru urobiť zem rajom, obývaným bezhriešnym ľudským pokolením. Ešte stále očakávame konečné vyriešenie týchto sporných otázok.
V súlade so svojím zákonom Boh odobral Adamovi a Eve prednosť žiť navždy. Nezaslúžili si už podieľať sa na napĺňaní jeho veľkého zámeru. Avšak predtým ako zomreli, im bolo umožnené vytvoriť a vychovať potomstvo. Adam a Eva už nemohli odovzdať svojmu potomstvu plnohodnotný bezhriešny život. (Rimanom 5:12) Ale hoci sa ďalšie generácie rodili nedokonalé a odsúdené na smrť, mnohí jednotlivci mali príležitosť prejaviť, kde stoja vo veľkej spornej otázke zvrchovanosti.
Vyriešenie spornej otázky
Ako Boh vyrieši tieto záležitosti, ktoré majú vzťah k jeho zvrchovanosti? V jednom zmysle boli otázky, ktoré vznikli v Edene, teraz zodpovedané. Tisíce rokov ľudskej histórie bolestne dokázali lživosť satanovho tvrdenia, že Eva sa bude mať lepšie, keď bude nezávislá od Boha. Ľudská vláda, ktorá neberie do úvahy Boha, stále zlyháva. Ako hovorí Biblia: „Človek vládne nad človekom na jeho škodu.“ — Kazateľ 8:9.
Na druhej strane sa počas dlhých rokov odvtedy, ako Adam a Eva zhrešili, dokázalo veľa dobrých vecí. Mnoho ľudí prejavilo nezlomnú podporu Jehovovej zvrchovanosti, z ktorých vynikajúcim príkladom bol „Syn človeka“, sám Ježiš Kristus. (Matúš 20:18; Hebrejom 11:1–12:3) Tí, ktorí nasledovali Božie zákony a uznali jeho zvrchovanosť, zistili, že je to naozaj najlepšia cesta. Zakúsili pravdivosť príslovia: „Jehovovo požehnanie — je to, čo obohacuje a on k nemu nepridáva žiadnu bolesť.“ (Príslovia 10:22) Navyše, vďaka opatreniu vzkriesenia, sa budú môcť nakoniec podieľať na Božom veľkom zámere. — Ján 5:28, 29.
Jehova nezabudol na svoj pôvodný zámer. Tí, ktorí odmietajú jeho zvrchovanosť, nebudú môcť vládnuť na zemi donekonečna a Biblia varuje, že čoskoro Boh proti nim zakročí. Čítame: „Boží hnev sa zjavuje z neba proti každej bezbožnosti.“ (Rimanom 1:18) Toto prichádzajúce vyjadrenie Božieho hnevu, ktoré Biblia nazýva Armagedon, nepochybne ukáže, že Boh naozaj existuje. Len tí, ktorí uznajú jeho zvrchovanosť, prežijú túto udalosť. „Priami, tí budú bývať na zemi a bezúhonní budú na nej ponechaní. Čo sa týka zlých, tí budú zo zeme odrezaní.“ — Príslovia 2:21, 22.
Veľká sporná otázka a my
V zmysle týchto skutočností každý z nás — tak ako Adam a Eva — si musí vybrať. Budeme sa pokúšať žiť nezávisle od Boha? Alebo budeme podriadení jeho zvrchovanosti? Pamätajme, že toto je najdôležitejšia sporná otázka, pred ktorou stojíme. Iné sporné otázky, ktoré sa môžu zdať dôležité, sa týkajú nášho terajšieho života. Táto otázka sa týka večného života. Rozhodnutie, ktoré urobíme, ovplyvní našu večnú budúcnosť.
Ako môžeme prejaviť, že prijímame Božiu zvrchovanosť? Usilovným štúdiom jeho Slova, Biblie, a snahou poslúchať jeho vôľu v spojení s ďalšími pravými kresťanmi. (Sofoniáš 2:2, 3) Ak to robíme, máme šťastnú nádej, že uvidíme splnenie Božieho veľkolepého zámeru. Uvidíme splnenie tohto nádherného sľubu: „Ešte chvíľku a zlého už nebude... Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ (Žalm 37:10, 11) Aký nádherný výsledok podriadenosti Božej zvrchovanosti! Aký silný dôvod pre múdre rozhodnutie v tejto najdôležitejšej záležitosti!